Ak sa staráme o seba, staráme sa aj o svet

Zachovaj poriadok, on zachová teba

Ľudský tvor v priebehu svojej existencie pochopil, že špina a neporiadok sú pôvodcami rôznych chorôb a epidémií. Vo svojich príbytkoch, najmä v čase pred veľkými sviatkami alebo na jar, robieval tzv. veľké alebo jarné upratovanie. Človek už poznal ten príjemný pocit, keď sa nadýchol čistého ovzdušia svojho  uprataného a voňavého domova. Rovnako spoznal aj to, že v upratanom,  útulnom a čistom domácom prostredí sa mu vodí dobre, že sa cíti spokojne a príjemne. Naučil sa umývať sa, čisto sa obliekať, striedmo jesť, udržiavať svoje záhrady či polia v poriadku. Vedel už, že ak svoju zem, ktorá mu dáva obživu, nezbaví buriny a chamrade, nebude mať úrodu. Prosto a jednoducho povedané – poriadok musel byť v každej oblasti.

Nastala doba automobilová – na scénu nastúpili noví miláčikovia svojich majiteľov. O svojich plechových obľúbencov sme sa tiež naučili starať sa s láskou – musia sa lesknúť zvonku i zvnútra, vieme, aký šampón či  lak im najviac prospieva a aj to, aký benzín či nafta sú pre našich favoritov najvhodnejšie – inak by sme ich mohli poškodiť a to my predsa nechceme!

S láskou sa staráme o svoje domovy, záhrady, autá – všetko sa musí lesknúť, žiariť čistotou  a my vieme, že bez našej opatery by to nešlo.

A je to svojim spôsobom v poriadku, ale čo my?

V tejto dobe, kedy je dôležitejšie mať než byť, sme akosi pozabudli na seba. Zanedbávame svoje „ autíčka“ – naše telá, ktoré nás vozia a slúžia nám po celý život a ktoré pre nás urobia všetko, čo si zamanieme. Každý kúsok nášho tela vykonáva naše potreby dennodenne, za každého počasia a my to berieme  ako samozrejmosť. Ako sa mu za jeho služby odvďačujeme? Trápime ho rôznymi diétami či prejedaním sa, premierou pitia, rôznymi smútkami, depresiami, zlosťou, hnevom, nepáči sa nám na ňom to či ono … na vymenovanie je toho neúrekom. A telo nám verne slúži a nerepce. Ale ako má nám dať na vedomie, že s ním zaobchádzame nie práve najvhodnejším spôsobom? Ako má na seba upozorniť?  Jedine cez bolesť – iba tak dokáže docieliť , že mu začneme venovať svoju pozornosť. Avšak my máme tendenciu príčiny svojich útrap pripisovať všetkému a všetkým okolo nás, namiesto toho, aby sme pôvod nášho trápenie hľadali  v sebe. Nechápeme, že týmto spôsobom nám naše vlastné telo – autíčko  dáva na vedomie, že nie je oň postarané tak, ako si zaslúži.

Detox ako klišé

V etape posledných pár rokov sa v našej materinskej reči udomácnil výraz Detox, Detoxikácia, ktorý tu zastupuje tak prosté a naše plnovýznamové slovo OČISTA . V tejto súvislosti mávam pocit, že slová detox či detoxikácia sa stali už natoľko zmedializované až nabrali nádych klišéovitosti, pričom v minulosti pôsty a očistné kúry ľudia robili stále – čistili sa, čiže sa – v modernom ponímaní slova – detoxikovali.

A tak sa stáva, že už len pri vyslovení či zmienke o detoxe, v mnohých ľuďoch vyvoláva stav odporu. Je možné, že aj celkom oprávnene, keďže z úplne prirodzenej zaužívanej skutočnosti sa stala hotová veda a obyčajný človek má, zo všetkých ponúkaných informácií či cudzích slov, v hlave zmätok. Poďme sa teraz pozrieť, ako slovo detoxikácia pomenovali odborné kruhy: definícia v Slovníku cudzích slov z roku 2005 znie: detoxikácia – ie (lat. + gréc.) lek. = zbavovanie organizmu škodlivých látok, jedovatosti; odstránenie otravy (op. toxikácia).  Veľký psychologický slovník  z roku 2010 vraví: detoxikácia  =  uzdravenie sa z toxických následkov drog alebo po odstránení toxických látok z tela. Ak premietneme detox, detoxikáciu do  hovorovej reči = očista, kúra, poriadok, pôst, zdržanlivosť, dodržiavanie istých pravidiel.

,, Duša je život, myseľ je staviteľ a telo je výsledok.“

povedal  Edgar Cayse. V priebehu liet si organizmus zanášame nielen nevhodným jedlom a rôznou chémiou, ale taktiež  negatívnymi myšlienkami a emóciami. Tak, ako existuje toxicita jedlom, existuje aj toxicita myšlienok, ktoré sú spúšťačom rôznych negatívnych vzruchov. Naše telo ( autíčko) sa počas nášho bytia zanáša ako potrubie, ktoré treba pravidelne čistiť aj zvnútra, aby nám mohlo čo najdlhšie dobre slúžiť. Správne vedená očista (detoxikácia) posilňuje imunitu, nesie v sebe rehabilitáciu nielen na úrovni telesnej, ale aj na psychickej – odhaduje sa, že až 80 % chorôb začína v mysli. Všetko  so všetkým súvisí a ak si tieto súvislosti uvedomíme a zodpovedne pristúpime k svojmu telu, k svojmu zdraviu, môžeme sa vyhnúť mnohým chorobám, i tzv. civilizačným, rôznym depresiám a smútkom.

Skúsme sa zamyslieť nad otázkou: ,, Aký chceme svoj život prežiť? Akí chceme byť v období staroby?“ Ja osobne som presvedčená, že staroba nerovná sa, nutne, choroba. V prírode nájdeme všetko, čo pre svoje zdravie a život potrebujeme, aby sme sa v optimálnom zdraví mohli dožiť relatívne vysokého veku, nebyť odkázaní na pomoc iných. Je potreba si uvedomiť, že svoj život a svoje zdravie máme vo svojich rukách a my sami nesieme zaň zodpovednosť.

Ešte stále stojíme na pomyselnom prahu nového roka; v prírode cyklicky opäť začína nový život – čo tak ten svoj ,,nový“ rok naštartovať starostlivosťou o seba trebárs v podobe   jarnej očisty? Telo sa vám poďakuje.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...