Protiplastová hystéria. Je sklo naozaj lepším riešením?

Spotrebitelia čoraz častejšie kritizujú balenie potravín do plastov a volajú po ekologickejších  alternatívach. Myslíte si, že je táto – trochu možno aj módna – kritika plastov namieste?

Určite nie. Protiplastová hystéria patrí k typickým čierno – bielym riešeniam, ktoré spravidla nie sú optimálne. Základný problém obalov nie je v tom, že sú z plastov, ale v tom, ako s nimi zaobchádzame. Ak chceme hovoriť o tom, aký obal je optimálny, musíme v prvom rade povedať, akú má plniť funkciu, kde je nevyhnutný a kde nadbytočný.

Typickým nezmyslom je uhorka zabalená v polyetyléne. Vôbec ho netreba, ak sa uspokojíme s uhorkou v sezóne, keď dozrieva u nás a v zime budeme jesť uhorky zavárané, čalamádu, či kyslú kapustu. No ale ak chceme silou–mocou čerstvú uhorku aj v decembri, tak sa nevyhneme plastovému obalu, aby zostala na ceste z druhého konca zemegule k nám „čerstvá“.

Nie je to tak, že plastový obal pomáha udržať potraviny dlhšie čerstvé?

Ak by neboli moderné plastové obalové materiály, trvanlivosť potravín by bola výrazne kratšia a viac potravín by sme likvidovali z dôvodu ich krátkej trvanlivosti. To sú spotrebiteľské obaly. Potom treba myslieť na obaly prepravné, ktoré majú tovar chrániť počas prepravy od výrobcu k zákazníkovi, či zákaznícke obaly, ktoré umožnia prepravu tovaru z obchodu do domácnosti. Skrátka, nech to zoberieme z ktoréhokoľvek konca, spotrebu obalov môžeme minimalizovať, ale je nemožné sa ich úplne zbaviť.

Čo môže byť teda problém v prípade plastových obalov potravín, prečo sú toľko kritizované?

Zopár všeobecných argumentov:

1. Lebo umožňujú veľmi jednoducho a lacno tzv. overpacking, teda zbytočne veľa obalov. Ale ak nahradíme plast papierom a opäť zabalíme každý cukrík do papierika, potom do vrecúška a potom do krabičky a kartónu… overpacking sme nevyriešili.

2. Lebo sa v prírode nerozkladajú, alebo rozkladajú stovky rokov. Avšak ani sklo sa nerozkladá v prírode.

3. Lebo sa hromadia v dôsledku pomalého rozkladu v environmente. Takisto sa však budú hromadiť sklené alebo kovové obaly, ak ich budeme vyhadzovať tam, kam nepatria… a takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Našli by ste nejaké výhody oproti iným materiálom, pre ktoré by sme mohli vziať plastové obaly na milosť?

V porovnaní s tradičným materiálom ako je sklo, kov či papier majú celý rad výhod ako napríklad nižšia hmotnosť, čo súvisí so spotrebou palív pri preprave tovarov, nižší objem, čo súvisí s následným celkovým objemom odpadu, ktorý treba likvidovať. Majú podstatne nižšie recyklačné teploty v porovnaní napríklad so sklom či kovmi, čo znamená úsporu energií. Majú nižšiu uhlíkovú alebo ešte lepšie povedané celkovú environmentálnu stopu ako niektoré tradičné obalové materiály.

V konečnom dôsledku, ak by sme všetky plasty v obaloch nahradili tradičnými materiálmi ako sklo, kovy či papier, v celkovom súčte by ekologická bilancia vyšla horšie. Takže hystéria okolo plastov nie je na mieste. Treba však tiež povedať, že problémy, ktoré plastový odpad spôsobuje, je nevyhnutné riešiť, ale s rozumom.
Mnohí spotrebitelia sa dožadujú sklených obalov – napríklad v prípade mliečnych výrobkov alebo nápojov.

Myslia si, že sú ekologickejšie. Je to naozaj tak?

Nuž, toto nie je jednoduchá otázka, na ktorú sa nedá jednoznačne odpovedať. Zoberme si napríklad sklenenú fľašu. Ak ju budem používať ako spotrebiteľ a opakovane plniť doma, alebo prenášať len na krátke vzdialenosti a budem si dávať pozor, aby som ju nerozbil, potom môžeme povedať, že je ekologickejšia ako jednorazová plastová fľaša.

Otázka je, prečo musia byť plastové fľaše jednorazové, ale to je na inú tému. Ak však tú moju sklenenú fľašu rozbijem a črepy odhodím, kde sa mi zachce, potom to je rovnaký problém, ako keby som zahodil plastovú, nezmenilo by sa nič. Ak črepy dám do skleného odpadu, zrecykluje sa a nebude v prírode škodiť.

To isté však platí aj o fľaši plastovej. S tým rozdielom, že recyklácia plastu nie je tak náročná na energiu ako recyklácia skla (teplota topenia plastov cca 200°C, skla cca 1600°C). No a potom posledný aspekt – ak použijem sklenenú fľašu ako prepravný obal na dlhé vzdialenosti, tak niekoľkonásobne zvýšim váhu obalu, v prípade prepravy prázdnych obalov aj objem prepravovaných obalov, v dôsledku čoho výrazne stúpne spotreba palív a energií a celková ekologická záťaž bude vyššia.

Takže za istých okolností je výhodnejšie sklo, za istých okolností plast. Je len na nás, aby sme vždy zvolili taký materiál, ktorý je v danej aplikácii optimálny a najmenej zaťažuje životné prostredie. Raz to môže byť sklo, inokedy plast. A tiež nie je jedno aký plast…

Možno vychádzajú z názoru, že sklo môžeme recyklovať do nekonečna. Dá sa to?

Áno, to je pravda, je to asi jediný materiál, ktorý takúto recykláciu znesie. Na druhej strane materiálová recyklácia nie je celkom v súlade s mechanizmami, ktoré si organizuje príroda. Tá realizuje najčastejšie recykláciu biologickú. Ako som už spomenul, recyklácia skla je energeticky oveľa náročnejšia ako recyklácia plastu a pokiaľ nebudeme mať stopercentne „zelené“ energie, tak recyklácia skla bude životné prostredie zaťažovať rovnako, ak nie viac ako plasty.

(3 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...