Prázdninový dejepis: Stretnutie s Majstrom Pavlom z Levoče

Gotický drevený oltár má formu krídlového oltára. Ústredným motívom sú tri sochy svätých. Dva a pol metra vysoká Madona so žehnajúcim Ježiškom na rukách a pri nej sv. Jakub a sv. Ján. Im sú venované aj postranné reliéfy na krídlach oltára.

V pôstnom období sa tieto krídla zatvoria a oltár sa zmení na galériu obrazov s veľkonočnou tematikou. Pašiový cyklus sa začína modliacim sa Kristom na Olivovej hore a končí ukrižovaním. Vrcholom je však Kristovo vzkriesenie.

Nad oltárnou skriňou je akoby z čipkovaných vežičiek tvorený vyrezávaný fiálový nadstavec, v ktorom sú akoby schované menšie sochy apoštolov. Oltár dosahuje výšku 18,6 metra, je tak najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete.

Zhotovený je z lipového dreva bez použitia klincov, je polychrómovaný, zlátený a striebrený. Pavol navrhol koncepciu celého oltára a vyrezal hlavné sochy, jeho spolupracovníci z majstrovej umeleckej dielne dotvorili oltár vyrezávanými ornamentmi. Výroba oltára trvala celých 10 rokov, od roku 1508 do 1517.

Dom Majstra Pavla z Levoče

Na východnej strane námestia stojí dom s veľkou bránou a červenou strechou do ulice, na bielej fasáde majú okná maľované rámovanie s motívom mušle. Na drevenej tabuli čítame: „V tomto dome žil a tvoril Pavol rezbár…“.

Najskôr tu býval Pavlov svokor a od roku 1506 aj sám Pavol, ktorý sa sem priženil. Neskôr tu býval Pavlov zať, kamenár Wolfgang Klenn. Za niekoľko storočí vystriedal dom viacerých majiteľov – remeselných majstrov, obchodníkov a mešťanostov, dom sa viackrát prestavoval a dostavoval.

To, že ide o dom rezbára Pavla sa podarilo identifikovať až v roku 1966 na základe archívnych dokumentov. Rekonštrukcia z roku 1980 dala domu dnešnú podobu a využitie pre múzeum s expozíciou Majstra Pavla z Levoče.

Dielo majstra Pavla z Levoče

Dve poschodia domu vás prevedú popisom jeho práce, reáliami a fotografiami jeho tvorby z iných miest Slovenska.

Na mape môžeme vidieť, kde všade okrem Levoče sa s jeho dielom môžeme ešte stretnúť. Sú to oltáre alebo sochy vo viacerých spišských kostoloch, ale tiež v susednom Šariši, dokonca v Banskej Bystrici či v Okoličnom na Liptove.

Najúžasnejšie a najvýpovednejšie sú však faksimilné kópie jeho sôch. Sú to kópie vyhotovené reštaurátormi tak, že sa zhodujú s originálom. Môžete sa teda pozrieť priamo do tváre majstrovým postavám, všimnúť si výraz učeníkov pri poslednej večeri.

Jednému z nich dal vraj Pavol svoju podobu. Spoznáte ho podľa bordovej helmicovej čiapočky, ktorú nosili rezbárski majstri. Posadil sa vedľa Jakuba, patróna Levoče, ktorého zas spoznáte podľa mušle na jeho klobúku.

Madona zo stokorunáčky

Svoje Madony vytvoril Pavol krásne a nežné. Majú predĺžené tváre s malou guľatou briadkou, veľké oči mandľového tvaru a vysoké obočie. Postavy, aj keď statické, majú vysunuté koleno a bohato riasené drapérie, kučeravé alebo vlnité vlasy, jemne modelované pery.

Levočskú Madonu ste už určite videli. Obrázok jej tváre sme nosili v peňaženkách, bola totiž vyobrazená na slovenskej 100 korunovej bankovke.

Naozajstný Majster

Jeho oltáre a sochy sú rozpoznateľné aj svojou typickou farebnosťou, v ktorej prevažuje modrá a zlatá. Za znak jeho tvorby sa tiež považuje  prevrátený okraj plášťa v tvare tzv. ucha, ktorý, ak už o ňom viete, hľadáte na každej jeho soche.

Priezvisko rezbára Pavla nepoznáme, ale poznáme jeho tvorbu, ktorá vo svojej dobe dosiahla svetovú úroveň. Jeho učni sa vypracovali na nadaných umelcov a zdatných remeselníkov, ktorí pokračovali v jeho škole a aj ich diela odzrkadľujú jeho výnimočnosť. Bol to Majster.

(13 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...