Prázdninový dejepis: Krasko či Botto? Kraskovo ci Bottovo?

Gemer, nepoznaný kraj, málo známe dedinky neďaleko Rimavskej Soboty. O to skôr prekvapí, že v nich stoja unikátne zachované stredoveké kostoly. A tiež tým, že práve tu pôsobili mnohé známe a výnimočné osobnosti nášho kultúrneho života. Oplatí sa teda pristaviť.

 

Ivan Krasko bol Ján Botto

Lukovištia, malebná obec v Slovenskom rudohorí pod vrchom Bankov, bola ako osada založená ešte v 13. storočí pre blízkosť zlatonosných žíl. Postupne sem prichádzali kolonisti zo starej Janovskej republiky, veľmoži, baníci, kupci, aj poľnohospodári. Ďaleký pôvod prvých obyvateľov dokazujú staré talianske rodinné priezviská, ktoré pretrvali dodnes – Gallo, Čán, Lago, Torma, Utis, … Jedným z takýchto mien je aj Botto. Áno, je to občianske meno nášho básnika, predstaviteľa literárnej moderny, autora známych veršov Otcovej role, ktorého tvorba je však známa pod jeho umeleckým pseudonymom Ivan Krasko (*1876 – ⴕ 1958).

Kraskove Lukovištia

Ivan Krasko, teda vlastne Ján Botto, bol rodákom z Lukovíšť. Dom, kde sa narodil, sa zachoval (aj keď už prestavaný) dodnes a označuje ho pamätná tabuľa. Je v súkromných rukách Kraskových príbuzných, ale pred domom je malý parčík, nesúci z úcty k básnikovi jeho meno a tu sa zvyknú každoročne konať stretnutia rodákov. V kultúrnom dome zriadila obec aj pamätnú izbu Ivana Kraska, no ak ju chcete navštíviť, musíte sa vopred ohlásiť.

 

Prechádzka dedinou

Prechádzka po obci je príjemná, tiahne sa popri miestnej ceste, mimo ruchu hustej premávky. V centre na miernom vŕšku stojí evanjelický kostol. Postavili ho koncom 18. storočia na mieste staršej drevenej modlitebne, ktorá už vtedajším veriacim nestačila. Počas výstavby kostola vraj boli veľké suchá a vyschli všetky dedinské studne, vodu na stavbu tak museli voziť zďaleka. Po dokončení stavby bol kostol vyzdobený dreveným maľovaným stropom. Zachoval sa dodnes, rovnako tak pôvodný oltár aj organ.
Zaujímavosťou je poniže kostola stojaca budova ľudovej školy. Postavená bola v roku 1928 ako
súčasť programovej výstavby viacerých tzv. jubilejných škôl v Československu pri príležitosti 10. výročia vzniku Prvej ČSR. Po stavbe novej školy v obci ostala bez žiakov. Po rokoch chátrania je snahou vniesť do nej opäť život a spraviť z nej atraktívne miesto pre umenie a kultúru.  

Malebnosť kraja

Malebnosť kraja však vnímame nielen v krásnom tichom prostredí, ale aj v harmónii a pokore, akou si tu ľudia stavali svoje príbytky. V rade pozdĺž širokého návsia sa ešte aj dnes zachovalo niekoľko tradičných ľudových domov, murovaných, skromných, ale v štuke vyzdobených ako panské kúrie. Na nárožiach, okolo okien, niektoré s dreveným podstienkom vo dvore. Nečudo, že práve tu chcel Krasko po svojej smrti spočinúť. K jeho hrobu na miestnom cintoríne vedie od brány aleja stromov a hrob zdobí monumentálny bronzový pamätník „Topole“ inšpirovaný jeho básňou.

Z cudziny tulák

Krasko bol vzdialeným príbuzným štúrovského básnika Jána Bottu a tiež slovenského historika Júliusa Bottu. Jeho intímna lyrika je však najčastejšie návratom a spomienkami na jeho rodisko. Pochádzal z roľníckej rodiny, ale mal nesmiernu túžbu po vzdelaní. Do školy chodil v rodnom kraji, učili ho tu také osobnosti ako Škultéty či Bodický.
Pre silnejúcu maďarizáciu odišiel na gymnázium do Rumunska, kde začal prekladať Eminesca a písal svoje prvotiny pre Slovenské pohľady. Po maturite šiel študovať chemické inžinierstvo na pražskú ČVUT a v odbore sa na pár rokov aj zamestnal. Počas prvej svetovej vojny musel narukovať a po návrate z vojny sa v roku 1918 začal angažovať v politike. Bol tajomníkom Vavra Šrobára a poslancom Národného zhromaždenia.  

Skromný elegán

Napriek stretu s prostredím umeleckej bohémy bol Krasko skôr introvertným serióznym pánom, pôsobil zdržanlivo a solídne, vždy elegantne upravený. Svoju životnú lásku našiel ešte počas štúdií. Svojej snúbenici Ilone Kňazovicovej písal listy a venoval jej aj svoje Verše. Pochádzala  z Dolného Kubína a za svedka im na svadbu prišiel Pavol Országh Hviezdoslav. Bottovci žili spolu v Prahe, neskôr v Bratislave a mali spolu tri deti, syna a dve dcéry, tiež neskôr činné v kultúrnom svete.

V Prahe sa mladý Krasko (vtedy ešte Botto) zaujímal o českú aj svetovú poéziu, stretával sa s filozofmi a medzi vtedajšími osobnosťami literárneho diania vzbudil svojou novátorskou tvorbou pozornosť. Najskôr sa pod svoje diela podpisoval menom Janko Cigáň, no Vajanský, ktorý vydal jeho prvú zbierku Nox et solitudo mu vymyslel iné. Také, čo sa vraj básnikovi hodí viac. Umelecký pseudonym Ivan Krasko mu požičal od názvu obce Kraskovo, ktorá susedí s jeho rodnými Lukovištiami.

Susedné Kraskovo

Krasko sa zaujímal o históriu svojho rodu aj svojho kraja. Zaujímal ho stredoveký pôvod susedného Kraskova a jeho štúdie boli podložené dôkladnými archívnymi výskumami. V tejto súvislosti venoval pozornosť aj známemu ranogotickému kostolíku, v roku 1932 opísal v Slovenských pohľadoch nástennú maľbu v starobylom kostole na Kraskove.

Tá určite stojí za pozornosť aj dnes. Vlastne celý areál kostola za dedinou nad cintorínom. Stojí tu ako sám vojak v poli a keď k nemu kráčate, máte pocit, že kráčate do minulosti. Murovaná stavba pokrytá šindľom, ktorá je spolu s vežičkou drevenej zvonice obkolesená múrom, je pýchou regiónu. Kostol je v bežné dni zavretý, vstup si treba dohodnúť telefonicky. Ochotný sprievodca je pripravený podrobne Vám porozprávať o histórii aj o vzácnostiach kostola, ktorými je doslova preplnený.

• 

• 

Vnútro kostola má steny zaplnené farebnými, unikátne zachovanými gotickými freskami. Farebne stvárnený je aj drevený kazetový strop a chór, bohato vyrezávaný renesančný oltár a kazateľnica ako aj malý a vraj stále funkčný organ. Zrazu neviete, kam skôr pozrieť. A v celej tej bohatej nádhere nenápadne stojí ešte jeden vzácny kus – kamenná stredoveká krstiteľnica z 13. storočia.

Bottovo

Kostol v Kraskove je súčasťou Gotickej cesty a zrejmá je aj starobylá história tejto obce. Naopak, v nadpise spomínané Bottovo je obcou mladou. Vznikla za prvej republiky osadením kolonistov na bývalom Coburgovskom veľkostatku. Počas Slovenského štátu bola pripojená k Maďarsku a po oslobodení sa stala opäť slovenskou. Spočiatku patrila pod susedný Dubovec a po osamostatnení sa dostala meno po našom básnikovi, Kraskovi, či vlastne Bottovi, ktorý má v obci aj pamätník.

Gotická cesta

Vráťme sa však ešte na gotickú cestu. Tá sa tiahne celým Gemerom až na Spiš, ale ak ste už blízko Rimavskej Soboty spravte si ešte pár zastávok. Do Rimavského okruhu Gotickej cesty patria okrem Kraskova aj kostoly v Rimavských Janovciach a Žípe, V Malých Teriakovciach, Kyjaticiach, Rimavskom Brezove a Rimavskej Bani.