Detský čin roka oceňuje deti za dobro

Deti chcú a vedia do nášho sveta vniesť dobro. Zaslúžia si podporu vo svojom snažení a zaslúžia si aj pochvalu a ocenenie. A preto je tu už jedenásť rokov Detský čin roka, projekt spoločnosti Whirlpool Slovakia.

Máte vo svojom okolí dieťa, ktoré chcete oceniť aj vy?

Inšpirujte sa minuloročnými detskými činmi roka.

Za záchranu života:

Miroslav Polák, Komjatice

Začiatkom roka sa na miestnom zamrznutom štrkovisku korčuľoval pán učiteľ na dôchodku. Miroslav s priateľom si práve obúvali korčule, keď sa pod učiteľom preboril ľad takmer päť metrov od brehu a on sa začal topiť. Mirko neváhal a podal topiacemu sa mužovi konár. Po veľkom úsilí, ktoré sťažovala mrazivá voda a mužov starší vek, sa Mirkovi podarilo topiaceho vytiahnuť z vody.

O jeho skutku sa učitelia aj rodičia dozvedeli až vo chvíli, keď sa prišiel pán učiteľ osobne poďakovať za záchranu života. Učiteľka Mária Derďáková píše: „My, pedagógovia a žiaci školy sme veľmi hrdí na nášho malého hrdinu a myslíme si, že jeho čin je hodný ocenenia ako príklad odvahy a nezištnosti…“

Za pomoc v rodine:

Ladislav Petrík, Bánovce n. Bebravou

„ … Všetko sa to začalo, keď mal Lacko len päť rokov a jeho o rok mladší brat Matúš ochorel na leukémiu“, píše Lackova učiteľka Marcela Hlbočanová. V čase, keď bola mama s bratom v nemocnici, Lacko prevzal na seba jej úlohu v rodine. Pomáhal otcovi s domácimi prácami, v kuchyni, ale hlavne bol oporou pre svojho najmladšieho brata Jakuba.

Od návratu z nemocnice uplynulo už deväť rokov. Lacko sa stal najväčším pomocníkom svojej mamy. Pomáha nielen s najmladším bratom, ale hlavne Matúšovi s doučovaním, keď musí kvôli imunite zostať počas chrípkového obdobia doma. V tom čase nechodí von s kamarátmi ani Lacko. Robí to preto, aby neprišiel do kontaktu s chorými deťmi a neskomplikoval tak priebeh Matúšovho zdravotného stavu a takisto kvôli tomu, aby Matúšovi nebolo ľúto, že všetky deti sa môžu hrať vonku a on musí byť doma: „Musím povedať, že som na neho hrdá nielen ako triedna učiteľka, ale aj ako človek a chcela by som mu touto cestou vzdať hold za to, aký je statočný…“

Za pomoc prírode:

Renáta Tokárová, Palín

Renáta býva v rodinnom dome s dvorom, ktorý strážia psy. Vždy sa veľmi teší z narodenia nových šteniatok, hoci vie, že potom nastáva smutná chvíľa, kedy musia odísť. Darujú ich, alebo predajú iným ľuďom, aby aj oni z nich mali radosť a úžitok. A tak jedného dňa Renátkina rodina predala šteniatko susedom, bývajúcim neďaleko.

Pár dní potom, šla Renátka s kamarátkami okolo a videla, ako psíka trápi jej rovesník. „ …videla som, ako sa k Rexovi kruto správa teraz už nie môj kamarát. Je v mojom veku, no veľmi ma sklamal. Najskôr ho máčal v studenej vode a potom ho hodil do odpadkového kontajnera. To sme už k nemu dobehli a snažili sa ho vyslobodiť. Keď sme ho vytiahli, bol celý mokrý a triasol sa od zimy. Kamarátka odbehla pre deku, aby sme ho mohli usušiť a zohriať… Rodičom som s plačom vyrozprávala, čo sa stalo a oni mi dovolili, aby zostal u nás. A tak je teraz u mňa, je zdravý a stále väčší a väčší. Pre mňa je tým najkrajším a najvďačnejším psom sveta.“