Kliešte v meste

(ts) 0

Tlačová správa
Bratislava, 24. apríla 2010

Aj nevinná prechádzka v parku môže byť začiatkom choroby, na konci ktorej vás čakajú problémy s orientáciou, čiastočná obrna až ochrnutie. To všetko má na svedomí malý kliešť, ktorý pre svoje rozmnožovanie potrebuje teplú krv a tak sa neváha prisať na nedobrovoľného darcu.

Od soboty 24. apríla sa môžu návštevníci obľúbeného Sadu Janka Kráľa na petržalskej strane Dunaja v Bratislave stretnúť s informačnými tabuľami, ktoré návštevníkov upozorňujú na prítomnosť kliešťov na území Petržalky. Cieľom informačných tabúľ však nie je návštevníkov odrádzať, len nabádať na zvýšenie ostražitosti pri pohybe v prírode.

„Na území Slovenska viac ako v 99 percentách z kliešťov človeka napáda kliešť obyčajný,“ hovorí RNDr. Mirko Slovák, CSc., z Ústavu zoológie SAV, ktorý sa venuje výskumu kliešťov. „Najcharakteristickejším stanovišťom tohto druhu sú listnaté a zmiešané lesné porasty s dostatočným podrastom a pastviny s krovinatým porastom do nadmorskej výšky 600 – 800 metrov. Môžeme sa s ním však stretnúť aj v parkoch, alebo nedostatočne obrobených, zaburinených záhradách. Vo svojom vývoji prekonáva kliešť viacero štádií. Nacicaná samička môže vyklásť až 3 000 vajíčok, z ktorých sa vyliahnu 6 nohé larvy. Tieto sa po nacicaní metamorfujú na 8 nohé nymfy. Larvy aj nymfy cicajú na drobných stavovcoch ako sú myši, ježkovia, ale aj na vtákoch a jaštericiach a nepohrdnú ani človekom. Nymfy sa po nacicaní metamorfujú na dospelých jedincov, ktorí napádajú väčšie stavovce, ako dobytok, raticovú zver, ale tiež ľudí. Kliešte čakajú na svojho hostiteľa na vegetácii zhruba do výšky 1 metra. Larvy a nymfy sú v nižších partiách trávy. Dospelé jedince sa zdržujú na koncoch vysokej trávy, alebo kríkoch, odkiaľ sa prichytávajú na okoloidúce psy, mačky, alebo iné domáce a divoko žijúce zvieratá.“

Kliešte sú nebezpečné nie pre samotné uhryznutie, ale pre fakt, že kliešte sú nositeľmi viacerých nebezpečných chorôb, najmä kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy. Kým borelióza je chorobou, ktorá sa dá liečiť, pri encefalitíde sa lekári snažia len zmierniť príznaky. „Kliešťová encefalitída je infekcia centrálneho nervového systému,“ hovorí MUDr. Ľubica Piesecká z Fakultnej nemocnice v Nitre. „Je to zápal mozgových blán a mozgu s možnými následkami čiastočného až úplného ochrnutia. Proti tomuto ochoreniu však jestvuje účinná prevencia.“

“Petržalka má česť, že spravuje jeden z najstarších verejných parkov v strednej Európe,“ hovorí starosta Petržalky RNDr. Milan Ftáčnik. „Jeho zdravý, udržateľný rozvoj však nevieme zabezpečiť len z verejných financií a preto každé partnerstvo s privátnym subjektom len pomôže dobrej veci. Je to tiež krok, ktorý ukazuje, že Sad J. Kráľa je našim sadom a za jeho budúcnosť nesieme spoločnú zodpovednosť.”

Informatórium

Čo je kliešť?

Kliešť (Ixodes ricinus) patrí medzi roztoče a je príbuzný pavúkom. Má špeciálny orgán, ktorý vníma pachy teplokrvných živočíchov, teda aj človeka. Jeho dve hryzadlá majú na sebe chemikáliu, ktorá znecitlivuje najbližšie okolie, takže prebodnutie kože hostiteľ necíti. Zároveň pod kožu zasunie sosáčiky s háčikmi, ktoré zabraňujú vytiahnutiu z rany.

Stredná Európa je oblasťou s veľmi vysokým výskytom kliešťov. Kliešť miluje zmiešané lesy a pasienky, je doma do výšky osemsto až tisíc metrov nad morom a bežne sa vyskytuje aj v mestských parkoch kdekoľvek od Bratislavy po Košice. Vo viacerých lokalitách navyše kliešte prenášajú nebezpečné choroby, najmä kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Kým borelióza sa dá liečiť, s kliešťovou encefalitídou je to horšie, lebo liek proti tomuto vírusu zatiaľ neexistuje.

Čo je kliešťová encefalitída?

Pôvodcom kliešťovej encefalitídy je vírus, ktorý dokáže prežiť u rôznych hostiteľov. Nájdeme ho u divých zvierat ako myši, veveričky, zajace, líšky, ale aj u domácich zvierat ako sú kozy, ovce, kravy, psy či mačky. Prenášačom vírusu je kliešť. Choroba prebieha v dvoch vlnách, začiatok ochorenia pripomína ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, sťaženým dýchaním. Po pár dňoch príznaky ustúpia, pacient sa cíti relatívne zdravý. Po ďalšom týždni môže nastúpiť druhá fáza: zápal nervového systému, mozgu, mozgových obalov a miechy. Nastupujú vysoké teploty, úporné bolesti hlavy migrénového typu, vracanie, svetloplachosť, nesústredenosť, poruchy koncentrácie, stuhnutie šije. V najzávažnejších prípadoch môže viesť choroba až k ochrnutiu, chronickým bolestiam hlavy a výnimočne sa môže skončiť aj smrťou. Lekári ordinujú len lieky na zmierňovanie príznakov. V prípade, že sa prejavili aj príznaky druhého štádia a pacient má preukázanú encefalitídu, musí ísť do nemocnice. Počas pretrvávania príznakov dostáva infúzie a je v režime absolútneho pokoja. Pobyt v nemocnici trvá týždne, po ktorých nasledujú mesiace rekonvalescencie a pokoja. Repelenty, vhodná obuv a odev na ochranu pred kliešťovou encefalitídou nestačia. Najlepšou prevenciou je očkovanie, ktoré pozostáva zo základného očkovania tromi dávkami očkovacej látky a následného pravidelného preočkovania každých 3 – 5 rokov.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Pridaj komentár