Najzdravšia a tradičná rodina – to je oco, mama a deti

Civilné manželstvo má len 120 rokov

Pred niekoľkými mesiacmi sa mi dostala do rúk publikácia o malej dedine pri Lučenci – o Vidinej.  Opisuje históriu kaštieľa aj cez spomienky jeho poslednej majiteľky  – Hedvigy Asbóthovej.  Jej manžel bol významný politik –  gróf Ján Asbóth. Preto sa v knihe venuje aj niektorým významným politickým udalostiam. 

21. júna  1894 v Rakúsko-Uhorsku prijali zákon o civilnom manželstve. Dovtedy bolo možné manželstvo uzatvárať len v chrámoch. Pani Asbóthová celé hlasovanie veľmi intenzívne prežívala a zákon bol prijatý veľmi tesne – len  o štyri hlasy. Diskusia okolo veci bola veľmi ostrá. 

Vtedy Rakúsko-Uhorsko, dnes EU

Dnes sme  o cca  120 rokov ďalej. A v spoločnosti je opäť diskusia o uzatváraní manželstiev. Tentokrát nie v cisárskom Rakúsko-Uhorsku, ale v spoločenstve národov Európy, ktoré sme si nazvali Európskou úniou. Európsky parlament často rozoberá otázky tzv. homopartnerstiev, hoci agenda, do ktorej spadajú aj otázky manželstiev, je podľa dohôd výsostne v kompetencii členských štátov.

Avšak v EP sú prijímané rôzne rezolúcie, rámce, ktoré chcú presadiť zrovnoprávnenie homopartnerstiev a manželstva. Chcú to vnútiť zrejme všetkým členským štátom. Kto vie, čo by na toto povedali vtedajší poslanci, pýtam sa s istým sarkazmom. 

Najnovšie nezmysly

Lenže my sme “v novej dobe”. Vraj sme sa posunuli a sme “moderní”.  Ja to však poviem lakonickejšie – toto sú proste tie najnovšie nezmysly. To čo sa tu chce chápať ako nové, je hlavne ne-prirodzené a nakoniec vedie k poriadnym nezmyslom. A to nie je nič pokrokové, ale  som presvedčený, že sú to kroky späť do chaosu časov, kedy sa dnešná stabilná a tisícročiami overená normálna rodina sformovala a ukotvili sme ju do  zvykov, ceremonií a zákonov.  Totiž – to kedysi,  keď ľudia žili v tlupách či kmeňoch deti boli považované za nič, nemali žiadne práva, boli predmetom zabíjania a či kradnutia, nútenej práce či otroctva, rodiny nepoznali vzťahové väzby a tak ďalej.

Znovu sa k tomu približujeme, lež sofistikovaným, vyšperkovaným a rafinovane legislatívnym spôsobom. Dnešní aktivisti a lobisti rôznych sexuálne odlišne zameraných skupiniek, ako aj  propagátori genderovej filozofie (a v konečnom slede aj prefíkaní obchodníci s tovarom zvaným človek) však chcú ešte viac. Vystupujú s tým, že majú mať “právo na dieťa” a to, že si ho adoptujú. Alebo že si ho môžu dať “vyrobiť”.

Z dieťaťa sa stáva tovar...

Autor: 

 

Branislav Škripek,

poslanec Európskeho parlamentu

za OĽaNO

 

 

(13 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...