Už niekoľko mesiacov sa živo diskutuje, či do Ústavy SR prijať nové ustanovenie, ktoré by manželstvo definovalo ako jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy.
Okrem politického pozadia možno pri tejto problematike vnímať aj ľudsko-právny a náboženský rozmer. Bežným ľuďom však oprávnene vyvstáva logická otázka, že čo nám to prinesie v reálnom živote? Ako to zmení podmienky pre naše rodiny?
Čo by priniesla ústavná zmena definície manželstva
Veľmi jednoduchou odpoveďou by bolo, že „nijako“, „nezmení sa nič“. Aspoň zatiaľ nie…
Zdá sa totiž, že v súčasnom znení Ústavy SR je manželstvo chránené dostatočne v článku 41, ods. 1:
„Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.” Ide teda o ústavnú ochranu a vyjadrenie ústavného princípu. Navyše, existuje aj Zákon o rodine (t.j. zákon č. 36/2005 Z.z), ktorý takto vyjadruje vlastnú zákonnú ochranu a vlastné zákonné princípy (zásady) v článku 1 a 2: „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.”
Následne v ustanovení § 1 Zákona o rodine sa tieto všeobecné ústavné aj zákonné princípy (zásady) prejavili v nasledovnej záväznej formulácií: „Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.“
Je teda naozaj nutné meniť našu Ústavu SR?
V konkrétnom navrhovanom znení má ísť o doplnenie článku 41, ods. 1 Ústavy SR o tieto dve vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“
Ide teda o to, či zákonná úprava (všeobecný článok 1 zákona: „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.“ a záväzný § 1 zákona: „Manželstvo je zväzok muža a ženy.“) bude vyjadrená aj vo veľmi podobne formulovanej ústavnej úprave (Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.). To, že sa niečo prijme do Ústavy SR, tak to získa vyššiu právnu silu, novú právnu kvalitu. Jednak to vypovedá, na akých princípoch tento štát stojí a jednak sa táto problematika zastabilizuje – lebo v budúcnosti, ak to bude chcieť niekto meniť, tak bude potrebovať tzv. ústavnú väčšinu (aspoň 90 hlasov poslancov Národnej rady SR). A povedzme si úprimne, tendencie na zmenu k liberálnejšiemu poňatiu tu sú. V súčasnosti na zmenu bežného zákona postačuje teoreticky len 39 poslancov NR SR (oproti ústavnej väčšine ide teda o výrazne menej osôb nevyhnutne zapojených do rozhodovania).
Súdy, ľudia, ústava …
Okrem toho je dôležitá aj otázka pôsobenia Ústavného súdu SR a prijímania iných zákonov týkajúcich sa podmienok manželstva / rodiny – ak sa v budúcnosti bude prijímať nejaký obyčajný zákon (alebo len novela súčasného zákona) a bude v rozpore s Ústavou SR, tak bude možné takýto zákon vyhlásiť za neústavný.
Inak povedané, všetky ostatné zákony týkajúce sa tejto otázky budú musieť byť v súlade s uvedeným ústavným princípom, nad ktorým stojí Ústavný súd SR (tento súlad zákonov sa síce skúma už pri príprave zákonov, ale pod ťarchou mnohých politických vplyvov býva takéto skúmanie niekedy len formálnou záležitosťou).
Tieto zákony totiž môžu viac, či menej upravovať podmienky manželstva / rodiny (čiže to je tá odpoveď, ako to zemní podmienky rodiny). Terajší stav je taký, že ak by sa prijalo niečo v rozpore so Zákonom o rodine, tak sa to ešte nemusí chápať ako neústavné – v podstate pôjde len o legislatívnu chybu, resp. bežnú novelu, ktorou sa staré zákonné ustanovenie nahradí novým zákonným ustanovením.
Súčasný stav bol v podstate do týchto čias postačujúci – ale keďže ľudia (ich zmýšľanie) sa menia, tak by na to mal prirodzene reagovať aj právny poriadok. Je pravda, že zákon (či už ústavný, alebo obyčajný zákon) nič nezmení, pokiaľ sa nezmenia ľudia… Čiže život bežných rodín nebude ani šťastnejší, ani menej šťastný, nebudú mať ani viacej peňazí, ak sa príjme taký ústavný zákon. Ale pre porovnanie – ani zo zeleniny, či z biozeleniny nebude nikto šťastnejší, keďže žalúdok si naplníme rovnako. V podstate ide o kvalitu a následky.
V tejto fáze ide teda naozaj len o právnický problém, či uvedenú zákonnú zásadu pretransformovať na zásadu ústavnú. Avšak tento právnický problém nemožno len tak odtrhnúť od reálneho života a od budúcich následkov. Opačným riešením je prijať názory a zákony zo zahraničia a liberalizovať aj naše rodinné právo v tom zmysle, aby manželstvá (registrované partnerstvá) mohli uzatvárať osoby rovnakého pohlavia.
Je teda na občanovi (čitateľovi), či hodnotí súčasný stav ochrany manželstva a rodiny za postačujúci – aj tento názor, že nič meniť netreba, totiž možno považovať za plne legitímny. Pri rozhodovaní však vždy treba byť informovaný o danej problematike a verím, že tento článok aspoň čiastočne tieto informácie prinesie.
Mgr. Michal Ďurina je advokátsky koncipient.
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Pravnici vstupuju do kadečoho.
Pravnici-ešte nevyrastli z detkych nohavíc a sukničiek.
A už radia zrelým ludom vo veku svojich rodičov.Nonsens