Dorota, časté meno v rozprávkach. Či už v nich Dorotka vystupuje ako roztomilé dievčatko, či ako bláznivá Dora.
Jej meno by sa dalo preložiť ako „boží dar“, z gréckeho Dorothea alebo tiež Theodora.
Ingimage Život svätej Doroty nám približuje tradícia a legendy. Pochádzala z rímskej senátorskej rodiny, ale jej rodičia sa stali kresťanmi.
V tom čase boli pre svoju vieru prenasledovaní, a preto sa z Ríma presťahovali do Cezarey v maloázijskej provincii Kapadócia. Tam sa okolo roku 290 narodila aj Dorota.
Dorota vraj bola krásna a múdra mladá žena, ktorá padla do oka vysoko postavenému bohatému Rimanovi. Jeho ponuku na sobáš však odmietla, rovnako tak odmietla vzdať sa svojej viery v Krista.
Za to všetko bola väznená, mučená rôznymi krutými spôsobmi a nakoniec sťatá.
Kôš s kvetmi a jablkami Legenda o svätej Dorote opisuje aj jej cestu na popravisko. Keď úradník Teofil videl, s akou radosťou kráča v ústrety smrti, pýtal sa jej, kam sa tak náhli. Prekvapila ho Dorotina istá odpoveď, že ide predsa do neba. Posmešne ju prosil o to, aby mu odtiaľ poslala plody rajskej záhrady.
Počas svojej popravy sa Dorota modlila a keď skonala, pred Teofilom sa zjavilo dieťa z neba, ktoré nieslo kôš naplnený ružami a jablkami. Pisár Teofil padol na kolená a po tejto udalosti sa aj on stal verejným vyznávačom Krista.
Svätá Dorota bola zvlášť uctievaná v období stredoveku. Nájdeme ju na maľbách, freskách a kostolných vitrážach. Jej atribútom je kôš s kvetmi a ovocím.
V známom levočskom kostole svätého Jakuba je na stene namaľovaných 20 obrazov, ktoré tvoria cyklus zobrazujúci dej legendy o svätej Dorote. Za svoju patrónku ju považovali záhradníci a botanici, pre svoju čistotu a oddanosť aj nevesty a mladomanželia.
Martýrska hra Dojímavý príbeh odvážnej a nezlomnej svätice sa stal základom pre dramatické stvárnenie hry o svätej Dorote.
Martýrske hry, ktoré stvárňovali mučenícke životy svätých, sa spočiatku hrávali v chrámoch, no postupne dostávali svetskejší charakter a okrem výchovnej zložky sa v nich uplatnili aj zábavné prvky.
Pôvodný text latinskej veršovanej hry sa nezachoval. Vznikol zrejme v 14. storočí v Nemecku a šíril sa náboženskou tlačou aj odpisovaním.
Na Slovensku sa táto hra tešila veľkej obľube najmä v období baroka, „chodenie s Dorotkou“ je zaznamenané od polovice 17. Storočia a postupne dostávala ľudový charakter.
Hrávala sa od Vianoc do začiatku februára, s Dorotkou sa chodilo po domoch, alebo sa ako divadlo predvádzala širšiemu publiku v kostoloch, školách, hostincoch a na námestiach.
Bola krásna Dorota pobožného života Tak sa začína pieseň, ktorá je súčasťou legendickej hry o svätej Dorote, kde sa spev strieda s hovoreným slovom, či už veršovaným, alebo prozaickým. Na Slovensku sa ustálilo viacero variantov hry, a na rozdiel od iných ľudových náboženských hier v nej vystupovali aj dievčatá.
Hlavnou postavou je panna Dorota, oblečená do dlhého bieleho rúcha, hlavu jej zdobil veniec, kvety, zlatá stuha alebo závoj. Aj ostatné postavy mali svoje tradičné kostýmy: kráľ mal červený plášť, žezlo a korunu, Teofil vyzeral ako vojak, kat mal na hlave natiahnutú čiernu kuklu a v ruke meč, anjel biele šaty a papierové krídla.
Niekde sa k pätici postáv pridal ešte aj čert. V snahe o čo najkrajšie prevedenie divadla sa na výrobe kostýmov a rekvizít často podieľali aj ľudoví umelci a rôzni remeselníci.
zdroj: ludovakultura.sk V hre sa stará kresťanská legenda spája s insitnosťou ľudového prejavu, ako v rozprávke zápasí dobro so zlom. Dorota odmietla ponuku pohanského kráľa na sobáš, kat ju mučil, čert ju zvádzal, no ona vytrvala vo svojom presvedčení až po smrť a pri tom privolala zázrak.
Obchôdzková hra o svätej Dorote mala na Slovensku svoje stále miesto asi do polovice 20. storočia. V súčasnosti opäť ožíva v predstaveniach folklórnych skupín a divadelných súborov.
Aké bude počasie? Vraj býva dnešný deň ešte bohatý na sneh, okolo svätej Doroty bývajú metelice a sloty. Ale tiež sa zvykne hovoriť, že na Dorotu si pôjdu vtáčky do Krupiny píšťalky kupovať. Nuž, vyberte si…
Loading...