Jozef (19. marec)

Rovnako, ako ženské Mária. Títo dvaja k sebe totiž patria. Poďme sa však teraz povenovať Jožkom, Jojom, Dodom... lebo práve 19. marec je ich meninový deň. 

Tesár z Nazaretu

Jednou z novozákonných postáv, ktoré sa spomínajú v začiatkoch niektorých evanjelií bol práve Jozef. Hoci o ňom nie je písané veľa, podstatné sa z nich dozvedáme. Jozef sa narodil v Betleheme a neskôr žil v Nazarete, kde pracoval ako tesár. Zasnúbil sa s Máriou, ju si vzal za manželku, spolu šli do Betlehema na vládou nariadené sčítanie ľudu, a tam sa Márii narodil dlho očakávaný Mesiáš, syn Ježiš. V textoch biblie sa nespomína žiadna reč, žiadne slovo samotného Jozefa. No ako Ježišov pestún a Máriin manžel bol hlavou rodiny, ktorú s nimi tvoril.

Ako starostlivý muž odviedol svoju rodinu do bezpečia do Egypta, keď sa Herodes chystal zničiť život ich malému dieťaťu. Ako pobožný muž tiež každoročne so svojou manželkou putoval do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Píše sa o ňom aj ako o potomkovi kráľa Dávida. No zobrazovaný býva ako jednoduchý muž s malým Ježiškom, alebo ako tesár so svojimi pracovnými nástrojmi sekerou a pílou. Aj pre jeho zamestnanie si ho za svojho patróna zvolili tesári.

Na dvore egyptského faraóna

Iný Jozef vystupuje ako postava v starozákonnej knihe Genezis. Narodil sa Jákobovi, keď bol už starý a preto miloval Jozefa najviac zo všetkých svojich synov. Starší bratia na neho žiarlili a predali ho do otroctva. Tak sa 17 ročný Hebrejec ocitol v Egypte a ešte aj tam ho uväznili za zločin, ktorý nespáchal.

Tým však Jozefov príbeh nekončí. Naopak, svojou poctivosťou, čestnosťou a priznanou vierou si získal úctu samotného faraóna. Ako Boží muž vyložil faraónovi symboliku jeho snov a tým mu pomohol pripraviť krajinu na roky chudoby, ktoré mali prísť. Faraón mu tak zveril správcovstvo nad celým Egyptom.

Práve pri narodení tohto Jozefa sa stretávame s výkladom jeho mena. Ráchel bola milovanou manželkou Jákoba, ale spočiatku mu nevedela dať deti. Keď po rokoch počala a porodila syna, nazvala ho Jozefom. V tom mene sa odzrkadľuje radosť Ráchel z toho, že Boh ju zbavil dlhoročnej bezdetnosti a tiež prosba, aby jej pridal ešte druhého syna (jásaf, jósef – pridať, rozmnožiť).

Meniny

Ako vidieť, meno Jozef sa vyskytuje v starom aj novom zákone a tiež ho nosilo viacero svätcov. To bol dôvod jeho častého používania. Tradične sa meno dávalo dieťaťu až po jeho narodení a voľba bola samozrejme na rodičoch. No pravidlom bolo, že krstné mená sa v rodine dedili, najmä v mužskej línii. Prvorodenému synovi dávali meno po otcovi, prípadne po starom otcovi.

Kedysi sa bežne meniny nezvykli oslavovať tak veľkolepo, ako dnes. Na vidieku sa oslavou pripomínali len tie najrozšírenejšie mená a Jozef bolo jedno z nich. V ten deň sa zvykli konať aj tradičné Jozefské zábavy. Okrem toho sa nositeľom tohto mena chodilo vinšovať a spievať pod obloky, alebo oslávenca zapili chlapi – kamaráti priamo v šenku. 

Jozef – základ jari

Takto sa o Jozefovi vyjadruje jedna z pranostík. Tradične sa tento deň považoval za prvý jarný. Hospodári vtedy obchádzali polia, prinášali zeleň a prútom šibali zem, aby sa prebudila, aby mohla dať silu a rast novej úrode. Hovorilo sa, že ak Jozef kožuch odkladá, bude úrodný rok. Ale aj mráz na Jozefa mal znamenať veľa ovocia a vysoký ovos. A bolo treba začať orať, lebo jedna marcová brázda je vraj lepšia ako desať aprílových.

Nielen gazdovia polia, ale aj gazdinky svoje domácnosti chystali po zime na jarné upratovanie. V niektorých krajoch vraj v tento deň vyháňali blchy a všelijakú háveď z domu. A čo vy? Tiež sa chystáte otvoriť okná dokorán, nech nimi do vašich domácností vojde svieži jarný vánok?

(13 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...