Demeter žil na prelome 3. – 4. storočia, zomrel mučeníckou smrťou počas vtedajšieho prenasledovania kresťanov a jeho pozostatky boli prenesené do Solúna. V prostredí ortodoxnej cirkvi bol svätý Demeter obzvlášť uctievaný a šíriteľmi jeho kultu boli aj Konštantín s Metodom.
Posilnenie jeho kultu u nás súvisí tiež s valaskou kolonizáciou od 14. storočia. Bolo to osídľovanie horských oblastí Slovenska Valachmi, obyvateľmi rumunskej a rusínskej národnosti. Aj keď títo časom splynuli s domácim obyvateľstvom, ovplyvnili našu kultúru. Pôvodní Valasi boli pastieri a novozaloženým podhorským obciam vtlačili svoju pečať.
Patrónom pastierov sa stal svätý Demeter, u nás mu hovorili aj Mitro. Práve jeho deň bol významným pre pastierov, ktorým končila pracovná sezóna. Studený vietor a prízemné mrazy už nedovoľovali voľné pasenie na podhorských lúkach. Bačovia konečne zohnali ovce do dedín a odovzdali ich gazdom, ktorí už mali pre ne nachystané teplé maštale.
Zdroj: istockphoto.com A tak na Mitra valachom svitlo. Svitlo im na lepšie časy, keď dostali mzdu za niekoľkomesačnú prácu a nastal čas trochu pokojnejších zimných mesiacov. Na deň Demetera sa konali valaské hody – tzv. mitrovanie . Do kostola priši vyobliekaní bačovia s pastiermi aj pomocníkmi, aby obetovali syr, bryndzu i oštiepky. A po vyúčtovaní sa s majiteľmi oviec nastala spoločná hostina, na ktorej zneli zunivé tóny gájd, píšťaly a zádumčivej fujary.
Kedy je Šimona? (28. a 30. októbra) Veľa októbrových pranostík sa viaže k dvojici mien Šimona a Júdu. Ich sviatok kedysi pripadal na 28. októbra a tak o tom hovorí aj dnešný katolícky kalendár. Šimona aj Júdu si Ježiš vyvolil za svojich apoštolov. Po Jeho smrti obaja ohlasovali evanjelium, jeden v Egypte, druhý v Júdsku, Samaráii, Sýrii a Mezopotámii. Neskôr sa ich cesty znova spojili a spoločne šírili kresťanskú vieru v Perzii, kde zrejme aj zomreli.
A čo vlastne prinášajú títo dvaja v pranostikách? Napríklad že na Šimona Judy mrznú v poli všetky hrudy. Nuž, koncom októbra už skutočne môžeme očakávať ranné mrazíky. A ak sa na Šimoniše zakráda zima tiše , je jedno, či je to podľa starého, alebo nového kalendára. Šimon má totiž už niekoľko rokov meniny 30. októbra. A ani teraz v tom nie je sám, oslavuje ich so Simonou.
Pamiatka reformácie (31. októbra) V závere mesiaca je tiež jeden cirkevný sviatok, ktorý slávia evanjelici na celom svete. Pripomínajú si deň, kedy sa verejným vystúpením Dr. Martina Luthera začal proces reformácie cirkvi. Posledný októbrový deň v roku 1517 vyvesil Luther na dvere chrámu v nemeckom Wittenbergu 95 téz, ktoré boli výpoveďou proti oficiálnemu učeniu a praktikám vtedajšej cirkvi. V nich kriticky reagoval najmä na predávanie odpustkov.
Zdroj: istockphoto.com Luther, ktorý pôvodne študoval filozofiu a právo na univerzite v Erfurte, sa stal augustiniánskym mníchom, prijal kňazské svätenie, stal sa doktorom teológie a profesorom. Podrobné štúdium biblie utvrdilo v ňom presvedčenie, že hriechy odpúšťa Boh na základe úprimného pokánia a že každý hriešnik môže byť ospravedlnený vierou z Božej milosti v Ježišovi Kristovi.
Hrad prepevný Napriek tomu, že svojim postojom sa Martin Luther dostal do nemilosti pápeža, svoje názory neodvolal. A napriek tomu, že mnohé jeho knihy boli spálené ako kacírske, jeho myšlienky to neumlčalo. Vo svojich spisoch Luther sformuloval zásady, v ktorých jednoznačne hovorí o tom, že prameňom viery je slovo Božie obsiahnuté v Písme svätom. Tiež obhajuje prijímanie Večere Pánovej pod obojakým spôsobom.
Luther, ako zástanca používania materinskej reči v chrámoch počas bohoslužieb preložil do nemčiny aj Bibliu. Tak mohli spoznávať Písmo nielen teológovia a vzdelanci, ale aj bežní a jednoduchí ľudia v jeho rodnej krajine. Napísal stovku kníh, skladal básne aj piesne. Najznámejšou je hymnus Hrad prepevný je Pán Boh náš , ktorý je v rôznych prekladoch súčasťou evanjelických spevníkov a v chrámoch ju počuť práve na deň Pamiatky reformácie.
Loading...