Osem dní, osem sviec – Chanuka

Chanuka je skutočne sviatok židovského náboženstva a keďže sa počas neho zapaľujú postupne sviece a navyše pripadá na december, mnohí ľudia „zvonku“ ho označujú ako židovské Vianoce, či advent. Nie je to však tak, hoci Chanuka je sviatkom radosti, má úplne iný pôvod.

Hovorí sa jej aj sviatok svetiel alebo sviatok opätovného zasvätenia Jeruzalemského chrámu.

Prečo?

V 2. storočí pred našim letopočtom bol Jeruzalem pod nadvládou sýrsko-gréckeho kráľa Antiocha IV. Epifana. Ten chcel židov násilne prinútiť, aby sa vzdali svojho náboženstva, zakázal ich praktiky aj štúdium Tóry a nútil ich, aby obetovali helénskym bohom. Pohanskými obetami znesvätil aj Jeruzalemský chrám.  

Židia, ktorí utiekli z mesta sa najskôr skrývali v horách, no vlna ich odporu proti krutovláde narastala. Vodcom povstania sa stal Juda Machabejský a pod jeho vedením sa Židom podarilo Jeruzalem oslobodiť. Opäť získali svoj chrám, vysvätili ho a na mieste zneucteného oltára postavili nový.

Zázrak s olejom

V chráme zažali menoru, sedemramenný svietnik, ktorý mal horieť dňom a nocou. No našli len jednu  nádobku s posvätným olejom a tá by bola vystačila len na jeden deň. Stal sa však zázrak. To malé množstvo oleja vydržalo v menore horieť dovtedy, kým židia pripravili nový olej. Teda celých osem dní.

Na počesť víťazstva nad náboženským prenasledovaním aj ako pripomienku tohto zázraku ustanovili židovskí mudrci sviatok Chanuka. Začína sa podľa židovského kalendára 25. dňom mesiaca kislev, čo vychádza spravidla na december, a slávi sa osem dní.

Zapaľovanie ôsmych sviec

Chanukových sviec je preto osem. Stavajú sa do svietnika zvaného chanukija. Má osem ramien určených pre chanukové sviece a prídavné deviate rameno, do ktorého sa vkladá sviečka šámes (sluha). Najskôr sa zapaľuje pomocná šámes sviečka a jej plameňom sa zažínajú chanukové sviece. Prvý večer len jedna, každý ďalší večer postupne o sviečku viac, až ich v posledný deň sviatku horí všetkých osem. 

Chanuka je jeden z najradostnejších židovských sviatkov, prináša pokoj, nádej a radosť z Božieho zázraku. Pri obradnom zapaľovaní sviec sa stretáva celá rodina. Chanukové svetlo sa zažína vždy večer, po západe slnka a má pripomínať neustály boj o ľudskú aj náboženskú slobodu. Má osvetľovať nielen príbytok, ale aj srdcia ľudí. Niekde ho umiestňujú do okien, aby šírili posolstvo chanukového zázraku ďalej do sveta.

Požehnanie, hry, jedlo aj hudba

Pri zapaľovaní sviec sa každý večer odriekajú modlitby požehnania a vďaky. Pokračuje sa piesňou Ma’oz cur – Mocná skala, v ktorej je vyjadrená nádej na obnovu Chrámu. Je však mnoho piesní, ktoré sa počas Chanuky v rodinách spievajú. A hrajú sa aj hry. Tradičnou je drejdl, čo je niečo ako štvorhranný vĺčik, ktorý sa roztáča. Vkladom do hry, ale aj výhrou, sú peniaze, či už reálne mince, alebo čokoládové. Ale aj drejdl má pripomínať, aké sviatky sa slávia. Na jeho stranách je v skratke hebrejským písmom napísané „tam sa stal veľký zázrak“.

Chanuka má svoje typické jedlá

A keďže sviatok je spojený so zázrakom oleja, aj sviatočné jedlá sa smažia na oleji. Najčastejšie sú to sladké šišky (suganiot) a slané zemiakové placky (latkes). Súčasťou sviatku je tiež obdarovanie detí a chudobných. Darčekom sú peniaze – chanuka gelt  a deti ich dostávajú od svojich rodičov a širšieho príbuzenstva. A kým horia chanukové sviece, ženy nemajú pracovať.

(11 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...