Piata pôstna nedeľa sa nazýva Smrtná

Michaela Vargová 0

V období pôstu je šesť nedieľ a dve posledné majú zvláštne pomenovanie. Predposledná, piata sa nazýva Smrtná a tá posledná, šiesta zase Kvetná.

Blíži sa Veľká noc a na okno klope jar. To všetko sa zhmotňuje vo zvykoch a tradíciách oboch týchto nedieľ. Cítiť v nich starú slovanskú túžbu zahnať zimu a privolať leto, no zároveň aj silnú kresťanskú tradíciu priblížiť sa Veľkonočnému tajomstvu.

Zdroj: istock.com

Aká je teda Smrtná nedeľa?

Pre kresťanov je Veľká noc víťazstvom Ježiša Krista nad hriechom a smrťou. Celé pôstne obdobie má byť duchovnou prípravou na tieto sviatky. Smrtná nedeľa pripomína deň, kedy židovská veľrada rozhodla o Ježišovej smrti. Správy o tom nachádzame vo všetkých štyroch evanjeliách.

Liturgickou farbou v katolíckych kostoloch je počas celého pôstu fialová, farba pokánia. Smútok z blížiaceho sa Kristovho umučenia symbolizujú na Smrtnú nedeľu aj zahalené kríže. Evanjelickí farári si obliekajú ako svoj bohoslužobný odev len čierny luterák, bez bielej kamže. Evanjelickí veriaci v tento deň kráčajú do kostola nie so spevníkom, ale s malou knižočkou s názvom Pašie. Hoci texty, ktoré sa z nej počas bohoslužby čítajú ešte nie sú pašiami. Sú to texty starej zmluvy, ktoré smerujú ku Kristovi, k Jeho utrpeniu, umučeniu i k Jeho vzkrieseniu.

Vynášanie Moreny

Smrtná nedeľa bola aj dňom, kedy sa vo väčšine slovenských obcí vynášala Morena. Áno, toto bol čas, kedy už mali ľudia zimy po krk a týmto obradom ju chceli vyprevadiť. Spolu s ňou chceli zahnať aj choroby, temnotu, biedu a smrť, aby do chotára mohla prísť jar a nový život.

Dospievajúce dievčatá zhotovili zo slamy figurínu ženy pripevnenú na drevenú konštrukciu a a túto babu obliekli do ženských šiat. Niekde do otrhaných alebo len jednoduchých bielych, inde do parádnych, pričom sa ženičky pretekali, ktorá jej prepožičia najkrajší kúsok svojho kroja.

Dievky v sprievode niesli Morenu cez celú dedinu a spievali obradné piesne. Ťahavé, ale žartovné, kde si Morenu doberali, že je parádna, ale daromná, vyzvedali, kde sa doteraz skrývala a čo tam robila. Nakoniec ospievali aj jej koniec, ako sa chystajú „Šmertečku utopic“, že „je všetkým len na škodu, nech odpláva dole vodu“,  že ju hodia „do bariny, tam nech trpí za své viny“. 

Zdroj: trnava.dnes24.sk

Morenu takto vyniesli za dedinu, tam ju zobliekli, roztrhali, zahádzali skalami, ale najčastejšie spálili alebo hodili do tečúcej vody. Do dediny sa dievky vracali s výskotom a behom, aby ich „smrť nedohonila“ a tu už znovu veselými piesňami oznamovali vynesenie zimy. Od ľudí si za to vyslúžili poväčšine vajíčka, slaninu, maslo, múku, či kapustu, aby si z nich neskôr mohli pripraviť spoločnú hostinu. Dievčatá si niekde ako odmenu pýtali aj vyfúknuté vajíčka, aby mohli začať so zdobením kraslíc.

Privolávanie jari

Vynášanie zimy a privolávanie jari pochádza ešte z predkresťanských čias a praktizovali ho aj iné slovanské národy. Cirkev sa snažila tieto pohanské obrady zakázať, no v ľuďoch boli tak hlboko zakorenené, že v dedinskom spoločenstve prežívali až do 20. storočia.

Meno tejto slamenej figuríny má na Slovensku mnoho foriem, okrem známej Moreny ju nazývajú aj Muriena, Marmuriena, Murija, Marejna, Smrť, Smrtka, Baba, Kyseľ, Kyselica, Hejhana. A okrem ženskej podoby má v niektorých oblastiach aj podobu mužskú, nazývanú Dedko, Dedo, Chlap, Majmurien či Šimek.

Za vynesením Moreny nasledovalo prinesenie leta. To sa zvyčajne prinášalo na Kvetnú nedeľu. Ale niekde boli tieto dva obrady spojené do jedného a konali sa spoločne buď len počas Smrtnej, alebo len počas Kvetnej nedele.

Aká ešte je?

Asi najrozšírenejším pomenovaním tejto nedele je Smrtná, Smrtnica, čo v sebe zrkadlí liturgiu tohto dňa aj ľudový zvyk vynášania Moreny – smrti. Môžeme sa však stretnúť aj s inými, tiež veľavravnými názvami:

Zdroj: isifa.com

Predpašiová – v evanjelických kostoloch sa v tento deň čítajú starozmluvné a prorocké texty, ktoré predznamenávajú utrpenie a následnú vykupiteľskú smrť Ježiša Krista na kríži.  

Iudica – tento názov je odvodený z latinského „súď, prisúď“ a to od počiatočných slov 43. žalmu: „Prisúď mi právo, Bože, a zasaď sa o môj spor proti neláskavému národu, osloboď ma od muža ľstivého a zvráteného!“

Čierna, Smútočná – kedysi ľudia zvykli v tento deň chodiť do kostola v čiernom smútočnom odeve.

Morenová, Marejnová – vynášanie Moreny či Marejny sa pretavilo aj do pomenovania samotnej nedele.

Šúľková – v niektorých oblastiach Slovenska sa v tento deň tradične varili šúľky – šúľance, ktoré symbolizovali túžbu po hrubých a plných obilných klasoch v nastávajúcej úrode.  

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (18 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Michaela Vargová

Fascinuje ma život našich predkov, ich zvyky, kultúra, umenie. Vážim si to, čo ľudia pred nami vytvorili a ukazujem to aj svojim deťom. Rada oprašujem staré veci, aby som pod nánosom rokov mohla objavovať to zabudnuté a krásne. Niekedy obrazne, niekedy doslova. A do písmena.

články autora...

Pridaj komentár