Milý pán minister Grohling, pán Duba, pán Mikas.
Chcem vám len povedať, že už nevládzem. Nevládzem psychicky, nevládzem fyzicky, už vôbec nevládzem. To, v akom chaose sa nachádzam posledný rok môjho študentského života sa mi neprisnilo ani v najhoršej nočnej more.Mám 18 rokov, končím strednú školu a namiesto krásneho sa rozlúčenia s ňou, každý deň vstávam s tým, že ani neviem, či sa s ňou rozlúčim.
Prosím vás, toto musí skončiť. To, čo predvádzate, to , čo nám (ne)hovoríte každý deň, musí skončiť. Prosím vás, prestaňte sa k nám, študentom, správať ako k štatistike, excelovej tabuľke, a začnite sa pozerať na nás, ako na ľudí. Ja viem, že chcete, aby sme maturovali, ja viem, že chcete, aby sme mali plnohodnotné štúdium a tuším, že si myslíte, že nám ho aj umožňujete mať. Lenže vy do toho prostredia očividne nevidíte. Nevidíte, ako to nefunguje, ako nám svojimi rozhodnutiami odoberáte možnosť sa vzdelávať.
Dovolím si použiť príklad mojej strednej školy, nebudem ju menovať, nebudem menovať žiadnych učiteľov, nie je to koniec koncov ich chyba. Po jarných prázdninách prišlo rozhodnutie, že sa môžeme začať prezenčné vyučovanie. Podotýkam, že situácia nebola a nie je vôbec lepšia, ako bola pred prázdninami, keď sme mali dištančné vyučovanie. Ale vy ste urobili nepochopiteľné rozhodnutie, ktoré nám odobralo možnosť mať výučbu, ako takú.
Poslali ste nás do škôl. Začalo sa prezenčné vyučovanie a rozdelili ste nás na dve skupiny – tých, čo sa prezenčnej výučby zúčastňujú a tých, čo nemajú výučbu žiadnu. Vy ste síce začali prezenčnú výučbu, ale nerozmýšľali ste nad tou druhou stranou. Nad tou stranou, čo bývajú so starými rodičmi, čo majú rizikových rodičov,čo sú sami rizikoví. My sa totižto bojíme, a nemôžeme sa vystavovať takému riziku, aké je v školách.
My, čo sme naďalej na “dištančnej výučbe”, nemáme žiadne online hodiny, nedostávame žiadne materiály. A nie, nie je to chyba učiteľov, oni by nás naďalej možno chceli vyučovať aj dištančne, ale rozkaz znel jasne: “vyučujete prezenčne, len a len prezenčne”.
Vy ste nám dali na výber: štúdium, alebo zdravie nás, našich rodičov. Ono to tak teraz totižto je. Školy momentálne vôbec nie sú bezpečné prostredie.
Bojíme sa, bojíme sa my, študenti, boja sa naši učitelia,boja sa všetci a vy s tým nič nerobíte. Hovorím vám to otvorene už teraz: väčšina z nás to nezvládne, možno už nechce zvládnuť. Ja nemám možnosť sa prezenčného vyučovania zúčastňovať a takisto nemôže chodiť do školy väčšina mojich spolužiakov.
Už to začína byť klišé, ale jedna možnosť, ako toto všetko môžete napraviť, je zrušenie maturít. Keď ste nám zobrali možnosť sa plnohodnotne vzdelávať, tak nám odpustite aj tú skúšku, čo má naše štúdium odzrkadliť. Doprajte nám naše stredoškolské štúdium aspoň v pokoji. Dovoľte nám zobúdzať sa s tým, že vieme, čo nás čaká. Dovoľte nám sa vzdelávať. Dovoľte nám žiť.
S pozdravom
frustrovaný, unavený maturant
Matúš Kovačovský
https://www.instagram.com/kovacovskie/
(17 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
Je to tak…je to naozaj náročné…
Rozumiem, že situácia je zlá a že nie je vôbec jednoznačné jej riešenie. Ale tá neistota, v ktorej žijú študenti aj rodičia aj učitelia, je frustrujúca. To, ako budeme fungovať ďalší týždeň, sa dozvedáme vždy až pred víkendom. Zrazu sa zariaď, v škole aj v práci…
Jasné pravidlá by pomohli. A samozrejme, aj podpora detí a študentov… Ale teraz sú tí, čo sa chcú správať bezpečne (nejdú do školy), vlastne potrestaní.
Držím palce!