Sedím tu pri PC, s telefónom v ruke, neviem, či sa mám smiať a celý nápad na projekt zabaliť, alebo sa mám ešte snažiť o nejaký konštruktívny počin.
Sme malé občianske združenie, ktoré sa posledné desaťročie snaží robiť nejaké zmysluplné aktivity. Píšeme projekty, občas sme úspešní, občas nie. Ilúziu o tom, že ako sa darí získavať peniaze, najmä väčšie peniaze, ak niekde niekoho nemáte, som už pred pár rokmi stratila. No vďaka za menšie organizácie, ktoré stále podporujú malými sumami, malé združenia, kde je aspoň náznak nejakej zmysluplnej akcie.
Nech žije byrokracia!
Moja aktuálna skúsenosť, z ktorej sa mi popravde chce zvracať, je s Ministerstvom práce, kam sme si chceli podať jeden projekt. Keď mi známa poslala link na vyhlásené grantové kolo, vravím si super. Našimi aktivitami tam spadáme, veď skúsime.
Prvé, čo ma dostalo, bol siahodlhý zoznam rôznych potvrdení, ktoré podľa nejakého zákona musí každý žiadateľ priložiť – o tom, že nie sme v konkurze, o tom, že nemáme nedoplatky tam, či onam, o tom, že nás registrujú alebo neregistrujú v rôznych inštitúciách.
Telefonát na Ministerstvo ujasnil to, že žiadne potvrdenia v dnešnej elektronickej dobe mailom, ale pekne všetko originál, s guľatou pečiatkou. Takže som týždeň roznášala po úradoch žiadosti o vystavenie potvrdenia, čakala, kým mi doručia nejakú informáciu, že dané potvrdenie mám vystavené a potom som celé mesto obehla ešte raz a urobila zber. Úroda bola dobrá, všetko klaplo, vravím si super, obštrukcie vyriešené.
Nebudem už ani rozmýšľať o tom, prečo – nakoľko na 95% to boli potvrdenia z iných štátnych inštitúcií – si ich dané ministerstvo nemôže dožiadať mailom, alebo v nejakom centralizovanom systéme. Kamarátka ma ubezpečila, že toto je prvé sito – kto bude mať nervy na to, aby všetky tie úrady obiehal a hlavne – pri podaní žiadosti predmetné potvrdenia usporiadal v predpísanom poradí. Lebo veď aj to môže byť dôvodom na vylúčenie projektu z procesu posudzovania…
Ako štát točí peniaze
Druhú bombu čenichovku som dostala teraz. V informáciách k projektu – zase s odvolávkou na príslušný legislatívny rámec – je uvedená informácia, že realizátori projektu musia pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo musia mať zamestnanecký pomer u žiadateľa o grant. Na tom by nič nebolo, keby všetci z plánovaných realizátorov neboli SZČO alebo sročkári – veď ktoré malé OZ má vlastných zamestnancov? Kto na to má peniaze? Väčšina ľudí, ktorí pracujú v OZ, peniaze zarába niekde inde …
Ďalší telefonát na ministerstvo nepriniesol nič nové, iba to, čo už som si prečítala. Žiadny jednoduchý proces s vystavením faktúry od živnostníka alebo sro nie je prípustný!
Pri predstave, čo to znamená 5 – 7 ľudí z realizačného týmu „dohodovať“, urobiť celú administratívu prihlášok, odhlášok, dohôd, výplatných listín a hlavne uhradiť všetky povinné odvody (od 1.1.2013 je to nemálo peňazí …), tak pri tejto predstave ma oblial studený pot a začal hlodať červík pochybností, či do tohto všetkého máme chuť ísť. Celkovo sa nejedná o veľký balík peňazí poskytovaný na dané projekty, tak či sa nám to vôbec chce všetko riešiť?
Keď som sa v telefóne s kamarátkou, spolutrpiteľkou a spoluorganizátorkou začala nekonštruktívne rozčuľovať, že to načo je dobrý takýto šikan a takáto obštrukcia, či nie je jednoduchší čistý proces jednej faktúry a jedného prevodu z účtu, tak ma zase zabila vetou: „no ale veď oni to potrebujú dostať späť do rozpočtu“. Oni – rozumej štát.
Áno, milostivo vám v projekte umožnia zahrnúť do rozpočtu všetky náklady na zdravotné a sociálne poistenie, to áno, čiže teoreticky vás to nestojí nič. Ale potom si to v týchto svojich ďalších štátnych inštitúciách vyberú naspäť.
Hovoríte si, čo mi na tom vadí?
Keď vlastne o nič neprídeme, leda ak o ten čas zabitý zbytočným papierovaním a behaním po meste pri odovzdávaní všetkých tých papierov?
Nuž vadí mi to, že peniaze, ktoré by sa mohli investovať do užitočnejších vecí, na ktoré by sme ich mi napr. chceli žiadať, sa premrhajú takýmto spôsobom. Teda z môjho pohľadu. Nehovorím už o celom tom úradníckom aparáte, ktorý vystavuje a následne zbiera všetky nie potvrdenia.
Som asi divná, ale keďže som si sám sebe zamestnávateľom, snažím sa veci robiť efektívne a zmysluplne. S ohľadom na čas aj vynaložené prostriedky. Celý tento štátny proces a aparát mi príde premrštene drahý a peniaze neefektívne vyhádzané na nezmyselné „nevyhnutnosti“. Navyše keď pri obiehaní tých rôznych inštitúcií vidím haldy úradníkov, ktorí často nevedia podať jednu kompetentnú informáciu, na monitore PC majú nahodené stránky, ktoré s výkonom ich práce súvisia z môjho pohľadu len ťažko a, a iné … jaj, no tak som sa vyrozprávala a môžem sa ísť venovať nejakej zmysluplnej činnosti.
Ja viem, že problémy sa dajú nájsť všade a že nemám paušalizovať, ale žiaľ, za posledné roky je v tejto oblasti moja skúsenosť najhoršia práve v smere k inštitúciám štátnym. Kam posunúť spätnú väzbu? Na Lampáreň? Jasné – nikam, lebo veď každá aktivita bude po zásluhe potrestaná …
Zly nadpis. Stat- teda ten nas, nikdy ziadnych aktivistov nepodporoval. Obcianska spolocnost mu bola vzdy iba kompikaciou
Nuž, toto je veľmi stará pesnička. Aj preto som rada, že napriek stálemu dobrovoľníčeniu nie som odkázaná na žiadnu podporu štátu. Tie papiere ma v časoch, kedy som to musela vykazovať, zabíjali…práve preto, že boli nanič.