Bojujete s normálnou základnou školou o prijatie vášho dieťaťa na integráciu alebo na špeciálne zaradenie? Ponúkame vám stručný prehľad z Usmernenia k evidencii individuálne integrovaných detí a žiakov, ktorý vám pomôže sa zorientovať v požiadavkách a možnostiach.
Ktoré skupiny?
V prvom rade treba mať jasno, aké skupiny detí Usmernenie rieši. Sú to tieto deti:
- mentálne postihnutý žiak
- sluchovo postihnutý žiak
- zrakovo postihnutý žiak
- telesne postihnutý žiak
- žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou
- žiak s vývinovými poruchami učenia
- žiak s poruchami správania
Je dôležité aj to, či takéto dieťa žiadate integrovať, alebo ho chcete dať do špeciálnej triedy v ZŠ alebo má byť zaradené do celkom špecializovanej školy podľa druhu postihnutia.
Doklady
Na to, aby ste mohli požiadať o integráciu, bude treba dosť papierov. Tu je zoznam:
- návrh na prijatie žiaka, doporučuje sa tlačivo ŠEVTU 49 282 0 /NOVÉ TLAČIVO PLATNÉ OD 01.03.2006/,
- správa zo psychologického vyšetrenia,
- správa zo špeciálnopedagogického vyšetrenia – je potrebné ako nutný dokument k žiadosti o integráciu dieťaťa, vystavia vám ho po dohode a vyšetrení dieťaťa v najbližšej špeciálno-pedagogickej poradni, ktorá býva v špeciálnych základných školách – zoznam nájdete na internete,
- žiadosť zákonných zástupcov o integráciu dieťaťa,
- niekde od vás, rodičov, budú podľa postihnutia dieťaťa vyžadovaťaj súhlas s úľavami pri hodnotení a klasifikácii.
Čo urobí škola?
Na ťahu je škola. Vy môžete kontrolovať, či urobila všetky potrebné kroky – lepšie je byť informovaný dopredu.
- prerokovanie žiadosti na pedagogickej rade školy,
- vytvorenie výchovno-vzdelávacieho programu pre dieťa, dieťa môže mať na návrh špeciálno-pedagogickej poradne individuálny plán vzdelávania, takisto môže mať individuálny plán len na jednotlivé predmety,
- rozhodnutie o integrácii dieťaťa riaditeľom školy – vydáva sa len, ak je dieťa novoprijaté do školského zariadenia,
- škola je povinná urobiť zápis v triednom výkaze o integrácii dieťaťa,
- do vysvedčenia sa píše len záznam o tom, že dieťa bolo integrované a vzdelávané, pokiaľ ide o dieťa so špeciálno-vzdelávacími potrebami, do výkazu a vysvedčenia sa nemá písať nič.
Zdá sa toho veľa – ale verte, vášmu dieťaťu to môže len pomôcť byť ako iní, zaradiť sa – a nakoniec: my, rodičia takýchto detí, bojujeme už od začiatku… Niečo takéto nás nemôže prekvapiť. Pre nás je prioritou dokázať iným, že naše dieťa je rovnocenným a hodnotným človekom – a teraz to treba ukázať v škole.
Podľa www.ozinfodom.sk spracovala a na jednej lodi s vami sa plaví Mária Kohutiarová.
(3 hlasov, priemerne: 2,30 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
20 básničiek pre Mikuláša
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
No, toto je asi najhorsie spracovany material k integracii deti so specialnymi edukacnymi (pre menej chapavych vychovno – vzdelavacimi) potrebami, aky som kedy citala. Neviem, ci sa autorka venovala aj novsej problematike (mimochodom, mame rok 2011 a od roku 2008 su nove vyhlasky, novy zakon a tym padom aj nove tlacivo na prijatie ziaka) – podla clanku to tak nevyzera. Dufam len, ze je to myslene v pozitivnom zmysle (aspon teda na konci som to takto pochopila, ze ide o maminku, aj ked zrejme dost znechutenu maminku). Ano, suhlasim, u nas je v mnohych pripadoch integracia PROBLEM, v mnohych pripadoch sa je vsak uspesna. Integracia nie je o boji, je o prijati, komunikacii, spolupraci vsetkych zucastnenych stran a pokial to nepochopi co len jedna z tychto stran (hlavne skola, rodic, poradenske zariadenie), skuste to inde.
Takze odporucam pozriet si ine clanky, s novsim pohladom a hlavne naozaj odbornejsieho charakteru …
No, toto je asi najhorsie spracovany material k integracii deti so specialnymi edukacnymi (pre menej chapavych vychovno – vzdelavacimi) potrebami, aky som kedy citala. Neviem, ci sa autorka venovala aj novsej problematike (mimochodom, mame rok 2011 a od roku 2008 su nove vyhlasky, novy zakon a tym padom aj nove tlacivo na prijatie ziaka) – podla clanku to tak nevyzera. Dufam len, ze je to myslene v pozitivnom zmysle (aspon teda na konci som to takto pochopila, ze ide o maminku, aj ked zrejme dost znechutenu maminku). Ano, suhlasim, u nas je v mnohych pripadoch integracia PROBLEM, v mnohych pripadoch sa je vsak uspesna. Integracia nie je o boji, je o prijati, komunikacii, spolupraci vsetkych zucastnenych stran a pokial to nepochopi co len jedna z tychto stran (hlavne skola, rodic, poradenske zariadenie), skuste to inde.
Takze odporucam pozriet si ine clanky, s novsim pohladom a hlavne naozaj odbornejsieho charakteru …
A neda mi este dodat, ze integracia nezacina od zakladnej skoly. Integracia zacina od vas, od rodicov. Ak vy budete svoje dieta “integrovat” od malicka, bude to pre vsetkych samozrejmost prijimat ho v akomkolvek veku. Mozno je cas zacat navstevovat materske centra (a to nielen vo vyhradene hodiny pre separovane kluby). Napriklad v lamacskom materskom centre v BA uz niekolko rokov bezi cvicenie, kde su vitane deticky s akymkolvek problemom. A mozno bude stacit, ak samotny rodic pochopi, ze nema doma POSTIHNUTIE! V prvom rade ma doma dieta, ktore sa mozno od vacsiny niecim odlisuje … ale kto je rovnaky? Skuste teda, z ucty k svojim detom, necastovat ich nazvoslovim POSTIHNUTE DIETA. Je to v provom rade DIETA – aj ked mozno s postihnutim. Hra so slovickami? Mozno pre niekoho ano. Z hladiska humanizacie, o ktoru sa tak snazime, je to zaklad.
Janka, máš pravdu v tej integrácii – začína od narodenia, ak o tom vieš. Náš prípad je trošku iný, ešte len svet “iných” vďaka neskoršej diagnoze objavujeme. Snažila som sa nájsť všetko, čo sa dalo – a nehovorím, že je to všetko geniálne. Ak vieš viac, isto pomôže aj iným. Čo sa týka tvojho pohľadu na integráciu: pretože poznám veľa rodín aj mimo BA /a to ďaleko/ s postihnutým dieťaťom, viem, že integrácia v malých mestačkách a dedinách je ťažká… o tom možno nevieš ty, že je to boj… nie všade je to samozrejmosť a sú školy, ktoré sa z toho vytáčajú. Takže nie som znechutená /ja som osobne problém nemala/, ale reálna.
Teším sa na tvoj príspevok s lepšími informáciami.
A neda mi este dodat, ze integracia nezacina od zakladnej skoly. Integracia zacina od vas, od rodicov. Ak vy budete svoje dieta “integrovat” od malicka, bude to pre vsetkych samozrejmost prijimat ho v akomkolvek veku. Mozno je cas zacat navstevovat materske centra (a to nielen vo vyhradene hodiny pre separovane kluby). Napriklad v lamacskom materskom centre v BA uz niekolko rokov bezi cvicenie, kde su vitane deticky s akymkolvek problemom. A mozno bude stacit, ak samotny rodic pochopi, ze nema doma POSTIHNUTIE! V prvom rade ma doma dieta, ktore sa mozno od vacsiny niecim odlisuje … ale kto je rovnaky? Skuste teda, z ucty k svojim detom, necastovat ich nazvoslovim POSTIHNUTE DIETA. Je to v provom rade DIETA – aj ked mozno s postihnutim. Hra so slovickami? Mozno pre niekoho ano. Z hladiska humanizacie, o ktoru sa tak snazime, je to zaklad.
Janka, máš pravdu v tej integrácii – začína od narodenia, ak o tom vieš. Náš prípad je trošku iný, ešte len svet “iných” vďaka neskoršej diagnoze objavujeme. Snažila som sa nájsť všetko, čo sa dalo – a nehovorím, že je to všetko geniálne. Ak vieš viac, isto pomôže aj iným. Čo sa týka tvojho pohľadu na integráciu: pretože poznám veľa rodín aj mimo BA /a to ďaleko/ s postihnutým dieťaťom, viem, že integrácia v malých mestačkách a dedinách je ťažká… o tom možno nevieš ty, že je to boj… nie všade je to samozrejmosť a sú školy, ktoré sa z toho vytáčajú. Takže nie som znechutená /ja som osobne problém nemala/, ale reálna.
Teším sa na tvoj príspevok s lepšími informáciami.
Vobec sa necudujem ziadnej mamine, ze je znechutena, ci unavena so staleho vybavovania, bojovania za potreby a prava svojho postihnuteho / choreho dietata. Matky so zdravymi detmi castokrat nemaju ani potuchu alebo vobec nevedia-ci nechcu vediet, co vsetko “ine” musi matka s s odlisnym ( postihnutym) dietatom prezit. A odporucanie “skuste to inde” beriem ako slusne odbitie. Treba napisat kde-konkretne, lebo tych miest je ako safranu, len ich najst. Castokrat najvacsi problem je, ze kde rozdielnosti postihnutych deti riesit. Na lamparni to matky s postihnutymi detmi nevyriesia. Poprosila by som aj ostatne matky nehodnotit to, s cim nemaju skusenosti.
A este pre Bojovnicku:
Bojovnicka napisala:
“Treba napisat kde-konkretne, lebo tych miest je ako safranu, len ich najst.”
Skus pozriet adresare skol, ktore integruju deti. Su to excelovske dokumenty, ktore sa vydavaju kazdorocne ministerstvom skolstva, resp. ustavom informacii a prognoz skolstva vid napr.: http://www.uips.sk/siete-skol-adresare-prehlady/prehlady-skol. Pripadne napis na prislusny krajsky skosky urad. Ten ti dokonca moze vybrat vhodnu skolu bez toho, aby si musela sama hladat.
Ale ako som uz napisala. V provom rade rozum, nie boj.
Vobec sa necudujem ziadnej mamine, ze je znechutena, ci unavena so staleho vybavovania, bojovania za potreby a prava svojho postihnuteho / choreho dietata. Matky so zdravymi detmi castokrat nemaju ani potuchu alebo vobec nevedia-ci nechcu vediet, co vsetko “ine” musi matka s s odlisnym ( postihnutym) dietatom prezit. A odporucanie “skuste to inde” beriem ako slusne odbitie. Treba napisat kde-konkretne, lebo tych miest je ako safranu, len ich najst. Castokrat najvacsi problem je, ze kde rozdielnosti postihnutych deti riesit. Na lamparni to matky s postihnutymi detmi nevyriesia. Poprosila by som aj ostatne matky nehodnotit to, s cim nemaju skusenosti.
A este pre Bojovnicku:
Bojovnicka napisala:
“Treba napisat kde-konkretne, lebo tych miest je ako safranu, len ich najst.”
Skus pozriet adresare skol, ktore integruju deti. Su to excelovske dokumenty, ktore sa vydavaju kazdorocne ministerstvom skolstva, resp. ustavom informacii a prognoz skolstva vid napr.: http://www.uips.sk/siete-skol-adresare-prehlady/prehlady-skol. Pripadne napis na prislusny krajsky skosky urad. Ten ti dokonca moze vybrat vhodnu skolu bez toho, aby si musela sama hladat.
Ale ako som uz napisala. V provom rade rozum, nie boj.
Nuz s jednym rozdielom, ja skusenosti mam a nie jednu …
Nuz s jednym rozdielom, ja skusenosti mam a nie jednu …
Dalsia kapitola – ucitel a integracia. Ucitelia a co je horsie ani momentalni studenti vysokych skol pripravujuci sa na tieto povolania (psychologivia, pedagogovia kazdeho druhu) nie su pripravovani na integraciu (mozete mi protirecit, ale nestaci hodina blabotu o dolezitosti integracie na nejakom predmete, ci mozno semester absolvovania niecoho ako “specialnej pedagogiky”). Ucitelia v praxi maju strach z “inych” deti, co je opat scestne, pretoze ani jeden ucitel nema v triede rovnake deti a toboz nie bezproblemove deti. Ale podla mojej skusenosti – akonahle vidi, ze to dieta ma “diagnozu” akoby prestal rozmyslat, prestal pouzivat instinkt. Odrazu sa k nemu nevi spravat. A tu je dalsia vec, ktora je dolezita a popravde najdolezitejsia spolu s komunikaciu a spolupracou, a to VZTAH.
Moja skusenost so ziadostou na pedagogicko – psychologicku poradnu o psychologicke vysetrenie mojho dietata a naslednu spolupracu bola takato: a na co vam to je vediet, ved este neide do skoly. Toto je odbitie, mila “bojovnicka”. Nebojujte, rozmyslajte. Sli by ste po takomto prvom kontakte do danej poradne? Ja teda nie.
A na zaver: Integracia na Slovensku nie je jednoducha cesta. Ale ak mate skutocny zaujem, nejake clanky vysli v Slnecnici – aj ked su venovane hlavne problematike deti s Downovym syndromom (su aj na http://www.downovsyndrom.sk/sds/) a v Efete (ta sa da zohnat v kniznici)
Dalsia kapitola – ucitel a integracia. Ucitelia a co je horsie ani momentalni studenti vysokych skol pripravujuci sa na tieto povolania (psychologivia, pedagogovia kazdeho druhu) nie su pripravovani na integraciu (mozete mi protirecit, ale nestaci hodina blabotu o dolezitosti integracie na nejakom predmete, ci mozno semester absolvovania niecoho ako “specialnej pedagogiky”). Ucitelia v praxi maju strach z “inych” deti, co je opat scestne, pretoze ani jeden ucitel nema v triede rovnake deti a toboz nie bezproblemove deti. Ale podla mojej skusenosti – akonahle vidi, ze to dieta ma “diagnozu” akoby prestal rozmyslat, prestal pouzivat instinkt. Odrazu sa k nemu nevi spravat. A tu je dalsia vec, ktora je dolezita a popravde najdolezitejsia spolu s komunikaciu a spolupracou, a to VZTAH.
Moja skusenost so ziadostou na pedagogicko – psychologicku poradnu o psychologicke vysetrenie mojho dietata a naslednu spolupracu bola takato: a na co vam to je vediet, ved este neide do skoly. Toto je odbitie, mila “bojovnicka”. Nebojujte, rozmyslajte. Sli by ste po takomto prvom kontakte do danej poradne? Ja teda nie.
A na zaver: Integracia na Slovensku nie je jednoducha cesta. Ale ak mate skutocny zaujem, nejake clanky vysli v Slnecnici – aj ked su venovane hlavne problematike deti s Downovym syndromom (su aj na http://www.downovsyndrom.sk/sds/) a v Efete (ta sa da zohnat v kniznici)
Vid clanok hore:
# návrh na prijatie žiaka – ten ma na starosti skola
# správa zo psychologického vyšetrenia,
# správa zo špeciálnopedagogického vyšetrenia
o tom nizsie
# žiadosť zákonných zástupcov o integráciu dieťaťa (minimum – skola by mala mat tlacivo, alebo jednoducho napisete, ze ziadate integrovat svoje dieta – zalezitost asi 5 minut),
# niekde od vás, rodičov, budú podľa postihnutia dieťaťa vyžadovaťaj súhlas s úľavami pri hodnotení a klasifikácii (mala by to byt sucast zaverov zo psychologickeho a specialnopedagogickeho vysetrenia, je sucastou aj navrhu o prijatie ziaka a individualneho programu – ktory musi mat kazde dieta, ktore je vedene ako integrovane).
Takze ku konkretnym vysetreniam:
kazde, opakujem kazde dieta pred nastupom do zakladnej skoly (nech je to zakladna skola akehokolvek typu) absolvuje psychologicke vysetrenie (robia sa v materskych skolach – tzv. testy skolskej zrelosti), a to ci uz su o tom rodicia informovani, alebo nie (ak nie, opat protizakonne). Ak dieta “neprejde” je mu odporucene podrobnejsie psychologicke vysetrenie (to uz musite ist k psychologovi do ambulancie). K takej najzakladnejsej zasade by malo patrit: nech neide len o jedno vysetrenie, ktore by malo pre vas rozhodujuci charakter. Dieta nemusi nadviazat kontakt s vysetrujucim. Preco? No jednoducho sa mu nemusi pacit, nemusi prave chciet … Clovek, ktory ma rozhodnut o dalsom vasom osude by vas mal poznat. Nie raz vidiet, dat par uloh, napisat posudok … nestaci vediet IQ dietata. Pre integraciu nie je podstatne. Dolezite je sustredit sa na ine veci: styly ucenia, mozne problemy a ich definovanie v jednotlivych kognitivnych funkciach, moznosti nadvazovania kontaktu, komunikacia. To je pre rodica a ucitela dolezite. Nie cislo, ci vyjadrenie hodnoty inteligencie. Na tomto podklade by malo prebiehat aj specialnopedagogicke vysetrenie. Su totiz nielen vasim listkom potrebnym pre integraciu, ale hlavne su podkladom pre tvorbu individualneho programu a pre stanovenie moznosti spoluprace s dietatom na urovni ucitel – dieta. Vysledkom vysetreni by malo byt “spoznat dieta z papierov”. Pripravit sa nan najprv teoreticky. Zoznamit sa s nim realne a vytvorit si vztah na zaklade svojej osobnosti a pracovat s nim podla odporucani. Ja osobne odporucam aj spravu od logopeda. Ale u vsetkych tychto odbornikoch by ste mali byt vedeni uz skor, nie az tesne pred nastupom do skoly. Mali by vas poznat, mali by s vami spolupracovat. A co sa tyka chodenia po odbornikoch. V MILENIU z tusim 1999 (plan rozvoja poradenstva na 10 – 15 rokov dopredu) sa pojednava o tvorbe centier poradenstva – vsetci odbornici pod jednou strechou. Mali sme tu Detske integracne centra. Kde su vsak dnes? Mnohe sa zacali venovat len detom so specifickymi vyvinovymi poruchami ucenia a o ostatnych detoch akoby nic nevedeli. Preco nebojujete za ich vznik? Preco si vacsina rodicov mysli, ze to zvladnu vsetko sami? Odbornici su tu na to, aby nam pomohli. Horsie je, ze mnohi o tom nevedia a snazia sa vsugerovat rodicom svoje subjektivne pocity (vid nejedna relacia o integracii). Dolezite je dat objektivne informacie (scasti je v hore uvedenom clanku, co je na nom skvele). Co mi vsak na nom vadilo je, ze vsetky tieto ulohy, ktore by mali byt akousi sucastou zivota dietata so specialnymi potrebami, su prezentovane ako pritaz. Ksichtikom vyjadrene:
. Na druhej strane je smutne, ze mnohokrat k takemuto prevracaniu oci az pocitu bezradnosti, neschopnosti, zufalstva a averzie nas naucia samotni “odbornici”.
Vid clanok hore:
# návrh na prijatie žiaka – ten ma na starosti skola
# správa zo psychologického vyšetrenia,
# správa zo špeciálnopedagogického vyšetrenia
o tom nizsie
# žiadosť zákonných zástupcov o integráciu dieťaťa (minimum – skola by mala mat tlacivo, alebo jednoducho napisete, ze ziadate integrovat svoje dieta – zalezitost asi 5 minut),
# niekde od vás, rodičov, budú podľa postihnutia dieťaťa vyžadovaťaj súhlas s úľavami pri hodnotení a klasifikácii (mala by to byt sucast zaverov zo psychologickeho a specialnopedagogickeho vysetrenia, je sucastou aj navrhu o prijatie ziaka a individualneho programu – ktory musi mat kazde dieta, ktore je vedene ako integrovane).
Takze ku konkretnym vysetreniam:
kazde, opakujem kazde dieta pred nastupom do zakladnej skoly (nech je to zakladna skola akehokolvek typu) absolvuje psychologicke vysetrenie (robia sa v materskych skolach – tzv. testy skolskej zrelosti), a to ci uz su o tom rodicia informovani, alebo nie (ak nie, opat protizakonne). Ak dieta “neprejde” je mu odporucene podrobnejsie psychologicke vysetrenie (to uz musite ist k psychologovi do ambulancie). K takej najzakladnejsej zasade by malo patrit: nech neide len o jedno vysetrenie, ktore by malo pre vas rozhodujuci charakter. Dieta nemusi nadviazat kontakt s vysetrujucim. Preco? No jednoducho sa mu nemusi pacit, nemusi prave chciet … Clovek, ktory ma rozhodnut o dalsom vasom osude by vas mal poznat. Nie raz vidiet, dat par uloh, napisat posudok … nestaci vediet IQ dietata. Pre integraciu nie je podstatne. Dolezite je sustredit sa na ine veci: styly ucenia, mozne problemy a ich definovanie v jednotlivych kognitivnych funkciach, moznosti nadvazovania kontaktu, komunikacia. To je pre rodica a ucitela dolezite. Nie cislo, ci vyjadrenie hodnoty inteligencie. Na tomto podklade by malo prebiehat aj specialnopedagogicke vysetrenie. Su totiz nielen vasim listkom potrebnym pre integraciu, ale hlavne su podkladom pre tvorbu individualneho programu a pre stanovenie moznosti spoluprace s dietatom na urovni ucitel – dieta. Vysledkom vysetreni by malo byt “spoznat dieta z papierov”. Pripravit sa nan najprv teoreticky. Zoznamit sa s nim realne a vytvorit si vztah na zaklade svojej osobnosti a pracovat s nim podla odporucani. Ja osobne odporucam aj spravu od logopeda. Ale u vsetkych tychto odbornikoch by ste mali byt vedeni uz skor, nie az tesne pred nastupom do skoly. Mali by vas poznat, mali by s vami spolupracovat. A co sa tyka chodenia po odbornikoch. V MILENIU z tusim 1999 (plan rozvoja poradenstva na 10 – 15 rokov dopredu) sa pojednava o tvorbe centier poradenstva – vsetci odbornici pod jednou strechou. Mali sme tu Detske integracne centra. Kde su vsak dnes? Mnohe sa zacali venovat len detom so specifickymi vyvinovymi poruchami ucenia a o ostatnych detoch akoby nic nevedeli. Preco nebojujete za ich vznik? Preco si vacsina rodicov mysli, ze to zvladnu vsetko sami? Odbornici su tu na to, aby nam pomohli. Horsie je, ze mnohi o tom nevedia a snazia sa vsugerovat rodicom svoje subjektivne pocity (vid nejedna relacia o integracii). Dolezite je dat objektivne informacie (scasti je v hore uvedenom clanku, co je na nom skvele). Co mi vsak na nom vadilo je, ze vsetky tieto ulohy, ktore by mali byt akousi sucastou zivota dietata so specialnymi potrebami, su prezentovane ako pritaz. Ksichtikom vyjadrene:
. Na druhej strane je smutne, ze mnohokrat k takemuto prevracaniu oci az pocitu bezradnosti, neschopnosti, zufalstva a averzie nas naucia samotni “odbornici”.
Co sa tyka vysetreni pred nastupom do skoly (skolky), ano, je mnoho deti, ktore musia absolvovat nejedno … bohuzial, opat skvost nasho statu. Tu v prvom rade nespolupracuju odbornici, kazdy sa hra na svojom piesocku a mysli si, ze je najdolezitejsi. Neexistuje tim odbornikov na rovnocennej pozicii. A co je horsie, ak neidete k sukromnikovi, je mozne, ze nepochodite… neraz som sa stretla s 2 aj 3 psychologickymi vysetreniami s totalne odlisny ohodnotenim toho isteho dietata (v priebehu dvoch tyzdnov). Nestaci len raz vidiet dieta, dat mu test a podla toho urcit jeho dalsiu cestu zivotom. Ale to je opat aj o rodicoch. Nie vsetci rodicia “rizikovych deti” navstevuju poradenske zariadenia (protizakonne). Horsie je, ze mnohi o tom ani netusia (opat protizakonne).
Co sa tyka vysetreni pred nastupom do skoly (skolky), ano, je mnoho deti, ktore musia absolvovat nejedno … bohuzial, opat skvost nasho statu. Tu v prvom rade nespolupracuju odbornici, kazdy sa hra na svojom piesocku a mysli si, ze je najdolezitejsi. Neexistuje tim odbornikov na rovnocennej pozicii. A co je horsie, ak neidete k sukromnikovi, je mozne, ze nepochodite… neraz som sa stretla s 2 aj 3 psychologickymi vysetreniami s totalne odlisny ohodnotenim toho isteho dietata (v priebehu dvoch tyzdnov). Nestaci len raz vidiet dieta, dat mu test a podla toho urcit jeho dalsiu cestu zivotom. Ale to je opat aj o rodicoch. Nie vsetci rodicia “rizikovych deti” navstevuju poradenske zariadenia (protizakonne). Horsie je, ze mnohi o tom ani netusia (opat protizakonne).
Co sa tyka rady: SKUSTE TO INDE. Nie, neide o odbitie. Obrovskym problemom je, ak chce rodic stoj co stoj prerazit hlavou mur. Je fakt, ze napriek legislativnym krokom, vzdy sa dokaze z toho skola “vyzliect” – skor, ci neskor (a verte, ci neverte, cim skor, tym je to pre vas lepsie). Poznam rodinu, ktora mala vybratu skolu, dieta bolo do nej zapisane, vsetko bolo odsuhlasene, v septembri malo nastupit, vsetko slo podla planu a odrazu sa koncom augusta vsetko zmenilo a z nezistenych pricin to bolo odrazu nemozne (preco, no lebo).
A teda fakt mi neda, ale mozno na zaciatok by pomohlo nerozdelovat sa na rodicov deti s postihnutim a bez (aj ked urcite nebudete suhlasit). Ale NEMA TO LOGIKU (uz to je protiintegracne). Kazdy rodic ma nejake problemy so svojim dietatoma aj so sebou. Niekto moze mat dieta s velmi tazkym postihnutim a zvlada to uzasne a ini moze mat nadherne zdrave krasne dieta a nezvlada to. Ini maju deti s nadanim (mimochodom, toto je len kapitola sama o sebe – v clanku hore vynechane, kde si vacsina ludi mysli, ake je to uzasne mat nadane dieta … ale tiez nikoho nezaujima, ze napr. 3 rocne dieta na urovni 9 rocneho dietata v niektorych oblastiach dokaze polozit za hodinu aj 2 dospelych). Vsetci sme rodicia a vacsinou chceme pre svoje dieta (nie pre seba) to najlepsie. To je to podstatne. A cokolvek moze byt pre ktorehokolvek z nas zatazujuce.
Co sa tyka rady: SKUSTE TO INDE. Nie, neide o odbitie. Obrovskym problemom je, ak chce rodic stoj co stoj prerazit hlavou mur. Je fakt, ze napriek legislativnym krokom, vzdy sa dokaze z toho skola “vyzliect” – skor, ci neskor (a verte, ci neverte, cim skor, tym je to pre vas lepsie). Poznam rodinu, ktora mala vybratu skolu, dieta bolo do nej zapisane, vsetko bolo odsuhlasene, v septembri malo nastupit, vsetko slo podla planu a odrazu sa koncom augusta vsetko zmenilo a z nezistenych pricin to bolo odrazu nemozne (preco, no lebo).
A teda fakt mi neda, ale mozno na zaciatok by pomohlo nerozdelovat sa na rodicov deti s postihnutim a bez (aj ked urcite nebudete suhlasit). Ale NEMA TO LOGIKU (uz to je protiintegracne). Kazdy rodic ma nejake problemy so svojim dietatoma aj so sebou. Niekto moze mat dieta s velmi tazkym postihnutim a zvlada to uzasne a ini moze mat nadherne zdrave krasne dieta a nezvlada to. Ini maju deti s nadanim (mimochodom, toto je len kapitola sama o sebe – v clanku hore vynechane, kde si vacsina ludi mysli, ake je to uzasne mat nadane dieta … ale tiez nikoho nezaujima, ze napr. 3 rocne dieta na urovni 9 rocneho dietata v niektorych oblastiach dokaze polozit za hodinu aj 2 dospelych). Vsetci sme rodicia a vacsinou chceme pre svoje dieta (nie pre seba) to najlepsie. To je to podstatne. A cokolvek moze byt pre ktorehokolvek z nas zatazujuce.
Pre Pehavu a aj scasti pre Bojovnicku:
moja skusenost je skor opacneho charakteru. Cim vacsie mesto, tym vacsie tazkosti s integrovanim. Dokonca poznam nejednu rodinu, ktora isla radsej mimo mesta – na dedinu. V Bratislave ide o velky problem (hovorim o integracii hlavne deti s mentalnym postihnutim, ale pri dalsim individualnych osobitostiach je to obdobne). Jedine plus je, ze je tu mnozstvo skol, cize ak sa neda v tejto (aj ked je to protizakonne), idem do inej, kde ma mozno prijmu s nadsenim. Mozno to nebude najblizsia pri mojom dome, ale nebudem mat strach nechat tam svoje dieta. Nikdy nestaci snaha a nadsenie rodica. Nestaci ani snaha a nadsenie riaditela. Musi byt s tym stotozneny aj ucitel, musia suhlasit rodicia spoluziakov. Musi byt spolupracujuci asistent (ak je potrebny). Musia spolu vsetci komunikovat (nevynechavajuc rodicov a na druhej strane nezatazovat rodicov). Skola rada prijme dieta – ved dostane viac penazi. Ide o to, ci s tym dietatom aj nieco bude robit. Ci bude pren vytvarat podmienky. A to je prave o komunikacii a spolupraci vsetkych co som hore vymenovala + samotneho dietata a spoluziakov. Mnohe skoly sa totiz casto radi zbavia zodpovednosti a snazia sa ju preniest na rodica (opat protizakonne).
Pre Pehavu a aj scasti pre Bojovnicku:
moja skusenost je skor opacneho charakteru. Cim vacsie mesto, tym vacsie tazkosti s integrovanim. Dokonca poznam nejednu rodinu, ktora isla radsej mimo mesta – na dedinu. V Bratislave ide o velky problem (hovorim o integracii hlavne deti s mentalnym postihnutim, ale pri dalsim individualnych osobitostiach je to obdobne). Jedine plus je, ze je tu mnozstvo skol, cize ak sa neda v tejto (aj ked je to protizakonne), idem do inej, kde ma mozno prijmu s nadsenim. Mozno to nebude najblizsia pri mojom dome, ale nebudem mat strach nechat tam svoje dieta. Nikdy nestaci snaha a nadsenie rodica. Nestaci ani snaha a nadsenie riaditela. Musi byt s tym stotozneny aj ucitel, musia suhlasit rodicia spoluziakov. Musi byt spolupracujuci asistent (ak je potrebny). Musia spolu vsetci komunikovat (nevynechavajuc rodicov a na druhej strane nezatazovat rodicov). Skola rada prijme dieta – ved dostane viac penazi. Ide o to, ci s tym dietatom aj nieco bude robit. Ci bude pren vytvarat podmienky. A to je prave o komunikacii a spolupraci vsetkych co som hore vymenovala + samotneho dietata a spoluziakov. Mnohe skoly sa totiz casto radi zbavia zodpovednosti a snazia sa ju preniest na rodica (opat protizakonne).
Este zopar poznamok, ktore su dolezite a neboli v clanku spolenute.
Dolezite je aj vysetrenie (resp. posudok) pediatra (opat musia priniest vsetky deti). Taktiez je potrebny aj posudok od odborneho lekara, ktoreho navstevujete – vzhladom k problemom dietata (napr. deti so sluchovym postihnutim od foniatra, eventuelne od neurologa, deti s telesnym postihnutim od ortopeda a podobne). Osobne by som sa neuspokojila len s hodnotenim: dieta je vhodne integrovat alebo nieco obdobne. Pre ucitela su dolezite upozornenia, obmedzenia a navrhy – napr. na telesnu vychovu – ake cviky dieta sme cvicit, ake nie, ake zdravotne cviky su vhodne a ziaduce (to sa robi aj pri detoch chorych a zdravotne oslabenych – cukrovka, kardiaci, ortopedicke problemy a podobne) – klasicky ucitel o danych veciach nema vacsinou ani paru – preto je to dolezite. Pozor, musite si to ziadat, nedaju vam to automaticky!
Na zaver by som len dodala, ze vsetky tieto “nad” vysetrenia vas cakaju pri akomkolvek zaskoleni – ci sa rozhodnete pre integraciu alebo pre specialnu skolu daneho typu. Taktiez aj NAVRH NA PRIJATIE … je zakladna dokumentacia pre kazde dieta specialnej skoly (preto sa vyuziva aj pre integrovane deti). Vysledky vsetkych vysetreni su sucastou NAVRHU NA PRIJATIE.
A co sa tyka rozhodnutia za alebo proti integracii. Nik vam nezaruci, ze integrovane alebo segregovane vzdelavanie je pre vase dieta to najlepsie. Vzdy je to o rodicovi. Vy poznate svoje dieta najlepsie. Odbornik vam ma len poradit a podat objektivne (nie subjektivne nazory) informacie o oboch typoch vzdelavania.
Ak mate jasno v tom co chcete, nenechajte sa odradit prvym hlupakom. A ako mi povedali uz nejedni rodicia: ak sme nepochodili tam (nepochopili nas, nepodporili nas …), hladali sme dalej (nie je to odbitie, je to realita ci pri hladani odbornikov, ci pri hladani skoly a podobne).
Prajem vela zdaru, stastia, pochopenia a radosti.
Este zopar poznamok, ktore su dolezite a neboli v clanku spolenute.
Dolezite je aj vysetrenie (resp. posudok) pediatra (opat musia priniest vsetky deti). Taktiez je potrebny aj posudok od odborneho lekara, ktoreho navstevujete – vzhladom k problemom dietata (napr. deti so sluchovym postihnutim od foniatra, eventuelne od neurologa, deti s telesnym postihnutim od ortopeda a podobne). Osobne by som sa neuspokojila len s hodnotenim: dieta je vhodne integrovat alebo nieco obdobne. Pre ucitela su dolezite upozornenia, obmedzenia a navrhy – napr. na telesnu vychovu – ake cviky dieta sme cvicit, ake nie, ake zdravotne cviky su vhodne a ziaduce (to sa robi aj pri detoch chorych a zdravotne oslabenych – cukrovka, kardiaci, ortopedicke problemy a podobne) – klasicky ucitel o danych veciach nema vacsinou ani paru – preto je to dolezite. Pozor, musite si to ziadat, nedaju vam to automaticky!
Na zaver by som len dodala, ze vsetky tieto “nad” vysetrenia vas cakaju pri akomkolvek zaskoleni – ci sa rozhodnete pre integraciu alebo pre specialnu skolu daneho typu. Taktiez aj NAVRH NA PRIJATIE … je zakladna dokumentacia pre kazde dieta specialnej skoly (preto sa vyuziva aj pre integrovane deti). Vysledky vsetkych vysetreni su sucastou NAVRHU NA PRIJATIE.
A co sa tyka rozhodnutia za alebo proti integracii. Nik vam nezaruci, ze integrovane alebo segregovane vzdelavanie je pre vase dieta to najlepsie. Vzdy je to o rodicovi. Vy poznate svoje dieta najlepsie. Odbornik vam ma len poradit a podat objektivne (nie subjektivne nazory) informacie o oboch typoch vzdelavania.
Ak mate jasno v tom co chcete, nenechajte sa odradit prvym hlupakom. A ako mi povedali uz nejedni rodicia: ak sme nepochodili tam (nepochopili nas, nepodporili nas …), hladali sme dalej (nie je to odbitie, je to realita ci pri hladani odbornikov, ci pri hladani skoly a podobne).
Prajem vela zdaru, stastia, pochopenia a radosti.