Môže dospelý „kamoš“ dieťaťu s traumou naozaj pomôcť?

Danica Rebrová 0

Pokiaľ dieťa nemá vybudovanú pevnú citovú väzbu, má to dopad na jeho vzdelávanie, prácu, partnerské vzťahy aj zdravie, upozorňuje odborníčka

Mať po ruke niekoho, kto by pomohol. BUDDY.

Približne 3 500 detí na Slovensku vyrastá v detských domovoch. Ich príbehy sa až priveľmi podobajú a takmer vždy sa začínajú veľkým sklamaním, ktoré im do života vniesli tí najbližší. Mať po ruke niekoho, kto by im pomohol vyrovnať sa s prežitou traumou, o koho by sa mohli oprieť v ťažších dňoch, by sa určite hodilo. Keď však vyrastáte spoločne s desiatkami rovesníkov, napriek všetkej snahe vychovávateľov to nie je také jednoduché. Teda, pokiaľ nemáte po ruke svojho BUDDY dobrovoľníka

Takto  sa nazývajú dospelí „kamoši“ z programu BUDDY, ktorí venujú zopár hodín týždenne dievčaťu alebo chlapcovi z Centra pre deti a rodiny, ako sa dnes detské domovy po správnosti volajú. Čas, ktorý dospievajúce decká trávia mimo areál CDR spoločne so svojím BUDDY dobrovoľníkom, im dokáže doslova zmeniť život. Svoje o tom vie aj odborná garantka programu, Zuzana Zimová.

„Program BUDDY je výnimočný predovšetkým hĺbkou vzťahu, ktorý pomáha vytvárať, ako aj tým, že na Slovensku funguje už dlhých 18 rokov. Na vyhodnocovanie kvality okrem iného využíva štandardizované nástroje, vďaka čomu vieme, že funguje tak, ako si predstavujeme. Teda efektívne pomáha deťom, ktoré nevyrastajú v rodinách, ale v inštitúciách, vybudovať si opätovnú dôveru voči dospelým, vytvoriť si funkčné vzťahy s okolím, posilniť svoje sebavedomie a postaviť sa na vlastné nohy v budúcnosti.“

foto: Zuzana Zimová, odborná garantka programu Buddy

Program BUDDY je výnimočný. Efektívne pomáha deťom, ktoré nevyrastajú v rodinách, ale v inštitúciách, vybudovať si opätovnú dôveru voči dospelým.

Zuzana Zímová

Ľudom pri predstave dieťaťa vyrastajúceho v detskom domove väčšinou prebehne hlavou, ako mu musia chýbať hračky, moderné oblečenie, mobil, tablet či štýlové tenisky. Je to však naozaj tak, potrebujú predovšetkým napĺňať svoje materiálne túžby?

„Je prirodzené, že deti majú aj materiálne priania, tak ako ich spolužiaci a kamaráti. Nie je pravda, že by im chýbali nejaké základné veci. Nenosia obnosené oblečenie, ako si niekedy ľudia predstavujú, majú tiež mobily, aj keď by samozrejme chceli lepšie😊. Majú kde spať, čo jesť, pomôcky do školy, možnosť chodiť na krúžky. To všetko im zabezpečuje štát alebo sponzorské dary,“ vysvetľuje odborníčka.

„Ťažko presne povedať, aké sú ich priania. Niekedy sú pre tieto deti veci ako bezpečie a opatera také vzdialené, že si ani nedovolia po nich túžiť a ostávajú im práve tie materiálne veci ako jediný spôsob na získanie uznania a nejakého statusu. Okrem problémov, ktoré trápia ich rovesníkov, teda láska, škola, priatelia, je tu však ešte niečo navyše. Nevyrastajú so svojimi rodinami, nemajú ich podporu. Takže ich trápi najmä to, prečo práve „oni“ nemôžu žiť normálny život a čo to vlastne znamená.“

Nie je prekvapením, že deti vyrastajúce bez podpory rodiny majú veľký problém niekomu dôverovať, vytvárať skutočné, hlboké vzťahy. Ako ich absencia bezpečnej vzťahovej väzby ovplyvňuje počas dospievania?

„Ťažko si hľadajú blízkych priateľov alebo partnerov. V krízových okamihoch im potom chýba opora a ľahšie sa vzdávajú, prežívajú väčšiu bezmocnosť. Mnoho týchto detí v dospelosti navyše trpí následkami ranej traumy. Výskumy ukázali, že sa s ňou spájajú nielen depresie, ale aj závislosti či kardiovaskulárne ochorenia.Na druhej strane, tieto deti sú často veľmi citlivé, prekonali mnoho prekážok. Na to, aby si uvedomili, že v tom, čo prežili, môže byť aj niečo posilňujúce a nemusia sa cítiť iba ako obete, si však potrebujú vybudovať blízky vzťah.“

Bezpečná vzťahová väzba vplýva na to, ako reagujeme, keď cítime nejaké ohrozenie. Ak sú rodičia opatrujúci a vnímajú potreby svojho potomka, ten nadobudne pocit, že sa mu vo svete nič strašné nestane. Ide o to, že keď je zle, vždy existuje nejaké riešenie. Dôležité je tiež vnímanie dieťaťa v krízach. Vie vyhodnotiť situáciu, čo sa deje a čo by bolo dobré urobiť, aby sa to vyriešilo, bez agresivity či unikania „pod perinu“. Preto je bezpečná vzťahová väzba pre správny vývoj dieťaťa taká dôležitá.

Pokiaľ dieťa nemá vybudovanú pevnú citovú väzbu, má to dopad na jeho vzdelávanie, prácu, partnerské vzťahy aj zdravie

Práve na budovaní vzťahov je založený program BUDDY, v ktorom už desať rokov pôsobíte. Za ten čas ste mali možnosť sledovať desiatky rozvíjajúcich sa vzťahov v zložení dieťa – dospelý dobrovoľník. Aké sú vaše skúsenosti z praxe, môže jedno stretnutie týždenne dieťaťu s traumou naozaj pomôcť?

„Rozhodne. Máme mnoho pozitívnych spätných väzieb od detí, vychovávateľov aj dobrovoľníkov. Podstata fungovania programu nie je len o tom jednom stretnutí, ale o vytvorení si vzájomného puta. Keď už tam ten vzťah je, dieťa cíti, že je súčasťou života dobrovoľníka, že naňho myslí aj v medzičase, keď sa nevidia. Rátame s tým, že prvý polrok sa medzi dvojicou vzťah iba utvára. Niekedy to ide rýchlejšie, inokedy to trvá aj rok. Aby ste si vedeli predstaviť, čo to vlastne znamená, že majú vzťah – je to napríklad okamih, keď sa dieťa aktívne samo spýta, či za ním dobrovoľník nabudúce príde. Samozrejme, môže sa stať aj to, že si spolu nesadnú, to potom spoločne riešime. No nestáva sa to často.“

Miera zodpovednosti každého jedného dobrovoľníka, ktorý sa rozhodne do programu prihlásiť a získať si dôveru dieťaťa, ktorého nikdy predtým nevidel, musí byť obrovská. Máte pocit, že ich toto rozhodnutie ovplyvní, zmení im život?

„Áno, a zásadne. Často o tom píšu v dotazníkoch, ktoré pravidelne vypĺňajú. Spomínajú, že získali celkom nový pohľad na život, nové skúsenosti, šancu na osobnostný rast. Prehĺbila sa im pokora, trpezlivosť a empatia, a tiež vďačnosť za to, čo majú. Majú pocit zadosťučinenia, sú všímavejší k svojmu okoliu. Zdôrazňujú, že tými „životnými mentormi“ nie sú len oni pre deti, ale aj BUDDY deti pre nich samotných.“

Ak by sa v tomto okamihu niekto rozhodol, že sa chce stať dobrovoľníkom, čo presne by mal spĺňať?

„BUDDY dobrovoľníkom sa môže stať dospelý človek v stabilnej životnej situácii, ktorý je ochotný a schopný dodržiavať dlhodobý záväzok a budovať si blízky vzťah. Treba tiež rátať z tým, že výberový proces trvá niekoľko mesiacov. Počas tejto doby sa uchádzači dozvedajú o programe čo najviac, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť. Vždy myslíme v prvom rade na deti, v čo najväčšej miere ich chránime pred sklamaním z ďalšieho krátkodobého vzťahu, alebo zo vzťahu s niekým, kto im neporozumie a podobne. Ak o tom niekto vážne premýšľa, stačí, ak vyplní prihlášku na našej stránke www.tvojbuddy.sk. Až 600 detí na svojho parťáka stále čaká.“ 

Zuzana Zimová pôsobí ako odborná garantka programu BUDDY od roku 2014. Zo začiatku bola skeptická, keďže mala skúsenosť s viacerými iniciatívami, ktoré deťom z CDR pomáhajú prvoplánovo. Nosia im obnosené šatstvo a hračky, chcú si ich vziať na Vianoce domov, aby mali „zážitok“. Väčšinou deťom skôr škodia a posilňujú v nich pocit obetí odkázaných na dobročinnosť. „Uvedomenie si, že ľudia v programe BUDDY cez vlastné skúsenosti s rôznou formou pomoci prišli k poznaniu, že to, čo skutočne pomáha, je vzťah, ma presvedčilo. Bolo to v súlade s mojimi odbornými znalosťami a skúsenosťami z praxe, čo sa potvrdzuje každým rokom našej spolupráce.“

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár