Ťažko. Pomaly. Občas sú to nervy a občas depky. Neustály pocit vlastného zlyhania a absolútny nedostatok podpory zo strany rodiny.
A potom príde moment, keď dieťa spraví nečakaný skok dopredu, povie celú vetu (zrorumiteľne) a správne vyčasuje sloveso. A viete, že ste na dobrej ceste.
Gréta Čierna
Nikdy som nechcela byť mama. Chcela som byť letuška, herečka, frajerka Russela Crowa, investigatívna novinárka, kuchárka, cestovateľka. No teraz dozrievam v obyčajnú správnu mamu a učím sa, čo je dôležité. Učím sa materstvu.
U nás to boli iné dys… ale tiež sme si užili a užívame svoje. S dieťaťom, aj s okolím. Ale nechápem, prečo sa Vám otvára nožík, keď Vám niekto spomenie psychológa? Veď to je predsa súčasť vyšetrení (tak, ako Vami spomínaný neurológ) práve preto, že tie diagnózy sa kumulujú. A môže byť nápomocný aj pri terapiách.
myslím, že v článku cítiť trošičku obranného postoja.Trajektória popisu je vtipná a odľahčená ale s negatívnym podtextom voči iným deťom, ktoré sú v normále. Keby malo vaše dieťa hrdzavý klinec zapichnuty v chodidle, tiež by ste bola hotová z toho že malá Zuza jedna ho nemá? Skrátka bez výčitiek svedomia by ste zašla pre liečbu.Píšete správne , že ide o nerovnováhu v organizme – má fyziologický pôvod v difúznom poškodení mozgových štruktúr ,Pravidelné dochádzanie k psychoterapeutovi by malej aj vám len prospelo.Je to v súčasnosti už bežná a užitočná pomoc pri doladení vývoja. Vaše rady a postrehy sú naozaj prínosné.Držím palce malej ,aby sa naplno mohla prejavovať v tom, čo ju robí šťastnou a vám články a postrehy,ktoré ostatných povzbudia a upokoja.
Neviem načo odsudzovať túto mamu kvôli jej obrannému postoju! Ja to prežívam už 5 rokov a je hlúpe to porovnávať so zapichnutým klincom v nohe! Lebo keď sa snažíš a niekedy aj trízniš svoje dieťa len aby to už bolo a pozeráš druhé deti ako im to ide a tvojmu furt nie. Môj syn to presne vie že to nevyslový dobre, štve ho to, vie sa kvôli tomu aj rosplakať, začal sa už aj zajakávať… aj mňa to hnevá veľakrát ale nikdy som to ani jednej mame nepovedala “prečo tvoj áno a môj nie” ale hnevá ma to a bolí. A každý deň o tom myslím a moje dieťa to zažíva. Posmešky v škole od iných detí atď.
U nás to boli iné dys… ale tiež sme si užili a užívame svoje. S dieťaťom, aj s okolím. Ale nechápem, prečo sa Vám otvára nožík, keď Vám niekto spomenie psychológa? Veď to je predsa súčasť vyšetrení (tak, ako Vami spomínaný neurológ) práve preto, že tie diagnózy sa kumulujú. A môže byť nápomocný aj pri terapiách.
myslím, že v článku cítiť trošičku obranného postoja.Trajektória popisu je vtipná a odľahčená ale s negatívnym podtextom voči iným deťom, ktoré sú v normále. Keby malo vaše dieťa hrdzavý klinec zapichnuty v chodidle, tiež by ste bola hotová z toho že malá Zuza jedna ho nemá? Skrátka bez výčitiek svedomia by ste zašla pre liečbu.Píšete správne , že ide o nerovnováhu v organizme – má fyziologický pôvod v difúznom poškodení mozgových štruktúr ,Pravidelné dochádzanie k psychoterapeutovi by malej aj vám len prospelo.Je to v súčasnosti už bežná a užitočná pomoc pri doladení vývoja. Vaše rady a postrehy sú naozaj prínosné.Držím palce malej ,aby sa naplno mohla prejavovať v tom, čo ju robí šťastnou a vám články a postrehy,ktoré ostatných povzbudia a upokoja.
Neviem načo odsudzovať túto mamu kvôli jej obrannému postoju! Ja to prežívam už 5 rokov a je hlúpe to porovnávať so zapichnutým klincom v nohe! Lebo keď sa snažíš a niekedy aj trízniš svoje dieťa len aby to už bolo a pozeráš druhé deti ako im to ide a tvojmu furt nie. Môj syn to presne vie že to nevyslový dobre, štve ho to, vie sa kvôli tomu aj rosplakať, začal sa už aj zajakávať… aj mňa to hnevá veľakrát ale nikdy som to ani jednej mame nepovedala “prečo tvoj áno a môj nie” ale hnevá ma to a bolí. A každý deň o tom myslím a moje dieťa to zažíva. Posmešky v škole od iných detí atď.