Aké sú základné rozdiely v sociálnej a emočnej zrelosti chlapcov a dievčat?
Dievčatá majú na určitú časť rozvoja osobnosti menej času – rolu v tom hraje vývoj mozgu a jeho vplyv na genetickú výbavu ženských gamét. Preto je treba so zvýšenou citlivosťou dbať na podporu vývoja individuality a jej cenu. Teda kombinácia parametrov prijatie – individualita – sebahodnotenie.
Chlapci sa vyvíjajú inak, možno zjednodušene konštatovať, že chlapci zostávajú dlhšie deťmi (niekedy sa naozaj dospelými ani nestanú). U chlapcov hrá rolu viac rozvoj tvorivej inteligencie, ktorá dnes znemožňuje príliš veľké množstvo hračiek a potom sa chlapci s hračkami iba “prehrajú” a už si berú inú.
Toto povrchné hranie nedovoľuje, aby sa v obmedzenom počte hračiek chlapci chvíľku nudili a začali s “ohranými” hračkami hľadať novú formu hry, čo je podklad tvorivého hrania.
Ďalej je treba viesť chlapcov k algoritmickému uvažovaniu – činnosti majú začiatok, priebeh a koniec. Dnes sa deťom posluhuje, a tak si robia len to, čo ich baví. A my sa na ne hneváme, že si robia len to, čo ich baví…
A ďalší veľký problém u chlapcov je, že nemajú kvalitne vybudovanú adaptáciu na zmenu prostredia, takže majú pocit, že ich zmena (napríklad školy) ohrozuje, čo má zásadný vplyv na motiváciu a výkon.
U obidvoch pohlaví je potrebné významne dbať na to, aby sa včas vedeli vyrovnať s neúspechom.
Podľa čoho spoznáme, že sú deti emočne a sociálne pripravené na vstup do materskej školy, resp. jaslí?
Všeobecne možno povedať, že vám na správaní detí nepripadá nič nápadné. Že nie sú ani nápadne poslušné, ani nápadne divoké.
U detí pri nástupu do jaslí sa o zrelosti hovoriť nedá. Sú tak malé, že jednoducho robia to, čo sa im povie. Dopady na kvalitu života sú nenápadne katastrofálne.
Oddelenie dieťaťa od matky príliš skoro spôsobuje predovšetkým rôzne formy emočnej deprivácie – chronickú úzkosť, bojazlivosť alebo sploštenú citlivosť či slabú autocenzúru.
Pri nástupe do materskej školy je mimoriadne dôležité, aby mali deti úplne zvládnutú sebaobsluhu. Aby dieťa nepotrebovalo dospelého, vedelo sa obliecť, obuť, vysmrkať, najesť, obslúžiť na toalete. Je to jednoduchšie, ako sa zdá, len sme zvyknutí to za deti robiť.
A druhou podmienkou je vedieť zvládnuť dlhšie odlúčenie od mamy – najlepšie to poznáme podľa toho, že dieťa vydrží cez noc u babičky bez toho, aby malo záchvaty plaču, najlepšie keď nie je ani potrebné volať si “na dobrú noc.”
To znamená, že dieťa si je emóciami mamy tak isté, že si ich “vezme so sebou” a neprepadá panike, keď mamu nevidí. Je to mimoriadne individuálne, a preto som odporcom toho, že pre nástup dieťaťa do školy je hlavným kritériom vek.