Nebojujte s deťmi, pochopte ich

Bez boja, bez hádok a trestov.

Americká psychologička Naomi Aldort učí rodičov z celého sveta, ako s deťmi nebojovať. My sme sa jej predtým spýtali na niekoľko najpálčivejších rodičovských otázok.

Kto je Naomi Aldort

Američanka Naomi Aldort je autorkou jednej z najpredávanejších svetových kníh o rodičovstve. Kniha „Vychovávame deti a rastieme s nimi“ bola už preložená do 14-tich svetových jazykov.

Naomi okrem poradenstva cestuje po svete, kde robí semináre pre rodičov. Pomáha im riešiť krízové situácie a snaží sa ich učiť ako žiť s deťmi v symbióze.

Má štyri deti, ktoré učila doma. Svoje myšlienky o výchove čerpala nielen z vlastných skúseností ale aj štúdium psychológie či antropológie a rôznych prístupov k rodičovstvu z čias dávnych kmeňov.

Jej kritici tvrdia, že volí príliš benevolentný prístup k výchove. Ona však rázne protestuje. „Učím rodičov, aby neovládali svoje deti. Ale aj to, aby deti neovládali svojich rodičov.“ Všetko však v mieri a v súlade s povahou každého dieťatka.

Ak sa nám stále nedarí porozumieť nášmu dieťatku, netreba zúfať. Častokrát je riešenie jednoduché. Podľa Naomi niekedy stačí zmeniť len uhol pohľadu. 

Čo podľa vás znamená byť dobrým rodičom?

Rodičovstvo je o tom upustiť od nutkania dieťa ovládať a dať mu priestor v jeho vlastnom rozvoji. Tiež je o tom, aby sme si sami sebe dávali otázky o svojom prístupe. Majte otvorenú myseľ a nepodliehajte tlaku spoločnosti či príbuzných.

Najlepším učiteľom je vaše vlastné dieťa, je vaším zrkadlom. To, čo nás poháňa v tom prežívať skutočnú lásku k deťom, je naša schopnosť zamýšľať sa nad všednými situáciami a oslobodiť sa od myšlienok, ktoré tlmia našu schopnosť skutočne porozumieť nášmu dieťaťu.

Obklopuje nás ale mnoho ľudí, ktorí sa nám snažia poradiť, ako vychovávať svoje deti. Mnohí z nich nás dokonca súdia, ak dieťa nerobí to, čo by podľa nich malo. Od ktorých rodičovských mýtov by sme sa teda mali oslobodiť?

Jedným z typických myšlienok, ktoré stoja v ceste lásky medzi dieťaťom a rodičom môže byť napríklad, keď sa snažíme neustále odsúhlasovať svoj rodičovský prístup s našimi príbuznými či známymi.

Ďalším je striktné vyžadovanie poslušnosti. Alebo odsudzovanie. Vždy si miesto toho treba klásť otázky. Je to, že náš dvojročný syn odmietol dať babičke bozk na rozlúčku, keď si ho vypýtala a on nechcel, neslušné? Alebo je neslušné, že babička požaduje bozk napriek tomu, že to vnuk práve tak necíti a nechce?

Iný príklad: Je neslušné ak dieťa nechce povedať to, čo chceme a vravíme mu, aby povedalo práve v túto chvíľu? Alebo je neslušné, ak niekomu prikazujeme čo má hovoriť? Môže to znieť ako radikálne otázky. Ale určite stojí za to sa nad nimi zamyslieť.

Skutočné mierumilovný vzťah medzi dieťaťom a rodičom vzniká vtedy ak dokážeme nájsť cestu bez nutnosti ovládať dieťa. Skutočný vodca získava autoritu prirodzene, nemusí si ju vydobíjať dominantným prístupom. 

Ako teda nájsť tú správnu cestu k pochopeniu správania dieťaťa?

Pracujem s rodičmi každý deň, a pre každého je tým hybným motorom k zmene niečo iné. Jedno ale platí pre všetkých. Zvláštne je, že dnešná spoločnosť berie deti ako niečo defektné, čo treba napravovať hneď od začiatku. Pritom opak je pravdou.

Dieťa je najlepším učiteľom. Do poslednej bodky odzrkadľuje svojich rodičov a dáva im tak nápovedy, ktoré učím rodičov dešifrovať. Agresivita detí či neposlušnosť sú tiež prejavom komunikácie a upozornením rodičov, že dieťa im chce svojim správaním niečo dôležité naznačiť.

Väčšina rodičov hľadá rady hlavne keď dieťa prežíva tzv. obdobie vzdoru. U každého sa prejavuje s inou intenzitou a rodičia sa často snažia zistiť ako sa v tejto situácii zachovať. Čo spraviť, aby vyriešili v mieri tento nevysvetliteľný hnev detí?

Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo neustále šťastné. To je pochopiteľné, ale nie je to v každej situácii napomocné. Nikto nedokáže byť neustále šťastný. A dieťa potrebuje od rodičov cítiť bezpodmienečnú lásku nezávisle od toho čo práve cíti. Navyše omnoho viac potrebuje cítiť oporu rodičov práve keď je nahnevané.

Obdobie vzdoru sa nedá len tak zastaviť. Ale mali by sme spraviť všetko pre to, aby sme deti uchránili od podnetov, ktoré im spôsobujú výbuchy hnevu.  Samozrejme nie vždy je to možné. A ak vtedy potrebuje dieťa plakať a kričať, je to ich terapia. Vtedy by sme ich mali podporiť svojou prítomnosťou a pochopením. A nepodliehať vlastným emóciám, ktoré v nás ich momentálne správanie vyvoláva.

Učím rodičov, ako byť v takejto chvíli trpezlivým poslucháčom a psychológom.

Dá sa takýmto prístupom predísť obdobiu hnevu?

Ak pochopíte svoje dieťa a jeho emócie môžete mu predísť alebo ho značne zmierniť. Často sa deti dostávajú do tohto štádia, keď sú preťažené, príliš unavené. Niekedy rodičia nevedomky deti vystavujú situáciám bez ohľadu na ich osobné limitácie a vlastné potreby.

My sme ich lídrom a je našou úlohou brať do úvahy aj schopnosti a zručnosti našich detí pred tým, než im dáme nejakú ťažkú úlohu alebo vystavíme zložitej situácii. Je veľmi dôležité vypočuť si dieťa, pochopiť aj jeho uhol pohľadu. Neznamená to, že mu vo všetkom vyhoviete a stane sa on vašim vodcom. Znamená to, že mu dáte priestor na vlastný názor a bude cítiť, že chápete jeho emócie, podporujete ho a milujete aj napriek tomu, že práve zažíva emocionálny výbuch, s ktorým si samo nevie rady. 

Najlepší rodič podľa Naomi Aldort je ten, ktorý je sám sebou a pritom je pripravený sa učiť od svojho dieťaťa. Neustále sa pýta, prečo sa dieťa správa tak či onak a má otvorenú myseľ vidieť veci aj z iného pohľadu.

Bezpodmienečná láska je o tom, že milujeme dieťa také, aké je a nie také, aké by sme ho chceli mať. Ak mu pripravíme podmienky, v ktorých bude cítiť oporu, lásku a pochopenie samo dospeje v nezávislú zrelú osobnosť.

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...