Robiť to, na čo máme nadanie

Chyby: 

Niečo skúšame a robíme chyby. Chyby prinášajú sklamanie a niekedy trápnu situáciu; môžu nás preto viesť k záveru, že v tejto oblasti nemáme žiadny talent, ktorý by stál za reč. Radšej od tejto činnosti upúšťame, čo nás chráni pred ďalším sklamaním alebo ďalšou trápnou situáciou.

Kritika: 

Naše výsledky najskôr nebudú úplne dokonalé. Ak robíme niečo nedokonale, často sa stáva, že sme kritizovaní. Táto kritika môže vyplývať zo snahy pomôcť nám, alebo nás zosmiešniť. Na úmysle však nezáleží, pretože typickou ľudskou reakciou na kritiku akéhokoľvek typu je pocit zranenia. Aby sme sa ďalšej bolesti vyhli, máme ako ľudia sklon prestať robiť činnosť, ktorá ju spôsobila.

Porovnávanie: 

Ak začneme robiť niečo nové, je prirodzené, že svoje výsledky porovnávame s výsledkami ľudí okolo seba. Ak sme v tejto oblasti nováčikovia, naše výsledky sa budú pravdepodobne zdať úbohé v porovnaní s tým, čo vytvárajú ostatní. To nás môže znechutiť a priviesť k záveru, že pre túto činnosť vlohy nemáme. Preto od nej upúšťame.

Negatívne posúdenie: 

Občas sa stane, že v začiatkoch rozvoja niektorej svojej schopnosti, máme tú smolu, že sa stretneme s niekým, kto naše výsledky posúdi ako nedostatočné a predpovie nám, že v tomto našom úsilí v žiadnom prípade nebudeme úspešní. My s tým môžeme súhlasiť a vzdať to. Prečo? Pretože máme tendenciu veriť úsudkom iných ľudí, zvlášť tých, o ktorých si myslíme, že sa v tom vyznajú lepšie ako my.

Netrpezlivosť: 

Niekedy je náš pokrok v rozvíjaní určitej znalosti bolestne pomalý. Ak sa stretne toto naše tempo s očakávaním, že pôjdeme vpred míľovými krokmi a že budeme hneď najlepší, môžeme mať náhle pocit, že sa nám nedarí. Ak sa nesplnia naše očakávania, môžeme z toho vyvodiť záver, že sme neuspeli, a chceme danú činnosť skončiť. Potom si povieme: „Urobil som dobre, že som s tým prestal, pretože na to aj tak nemám talent!“

Počas dospievania a skúšania svojich rôznych nadaní, môžeme mať často takéto skúsenosti. Ak ich máme,

začíname „škrtať“ svoj zoznam talentov a medzi nimi môžeme vyškrtnúť i ten, ktorý sme „dostali Boha“.

Pátrame po rôznych možnostiach, čo budeme robiť, až dospejeme. Väčšina z nás to rieši nasledujúcimi spôsobmi:

1. Pátrame vo svojom okolí, aby sme zistili, ktoré povolanie najviac vynáša.
2. Urobíme si prieskum, o ktoré povolania bude v najbližších rokoch najväčší záujem.
3. Zisťujeme, čo budú robiť naši kamaráti, a skúmame, či to pre nás tiež nieje príťažlivé.
4. Zapojíme sa do rodinného podniku.
5. Prispôsobíme sa očakávaniam svojich rodičov.
6. Čítame inzeráty, aby sme zistili, aká je pracovná ponuka.

Niekto možno absolvuje psychologický test pre voľbu povolania. Väčšina ľudí však jeho výsledky odloží nabok a vydá sa po niektorej z vyššie uvedených ciest, ktoré rozhodnú o tom, ako budú vo svojom živote tráviť väčšinu času, keď nespia. Bolo by to v poriadku, až na jednu vec- príliš veľa ľudí žalostne neuspeje a končia tak, že každú chvíľu menia zamestnanie. Prípadne strávia celé roky nad prácou, v ktorej sú síce pomerne dobrí, ale nerobia ju s radosťou.

Dôsledky sú rovnaké. Nakoniec sa čudujeme, čo to s nami je. Navzdory tvrdej práci sa nám úspech a šťastie trvalo vyhýbajú. Je to deprivujúce. Môže nás to natoľko ovplyvňovať, že sa každé ráno cítime unavení, mrzutí a skleslí.

Teraz je však čas na dobrú správu:

máte v sebe centrum nadania! Môžete ho nájsť a rozvíjať. Akonáhle ho začnete denne používať, vaša nespokojnosť so životom uvolní cestu šťastia a spokojnosti. Život prestane byť bojom. Nebudete už musieť hľadať príležitosti. Príležitosti k vám prídu sami. 

Pokiaľ vám to nestačí, tu je ďalších osem dôvodov, prečo dôležité objaviť a rozvíjať svoje nadanie: