Tak som sa minule pozastavila nad tým, ako sa my mamičky dokážeme neuveriteľne „na rybársky spôsob“ chváliť úspechmi našich ratolestí.
Na pieskovisku riešime prvé cikanie, odučenie od cumlíka, prvé kroky, otočenie na bruško a podobne.
Vek úžasných schopností našich ratolestí sa posúva závratným tempom.
Cikať do nočníka vedia už v polroku (tu musím spomenúť, že detičky odchované bezplienkovou metódou to fakt robia!), chodiť začínajú v siedmich mesiacoch a rozprávať – hádam ešte v brušku.
Snažíme sa aby naše deti boli najdokonalejšie z najdokonalejších. A to ani zďaleka nekončíme.
Keď povyrastú – šup šup na krúžky.
Veď s gymnastikou treba začať už v troch rokoch, balet je na tom podobne. A ak chcete mať z dieťatka dokonalého hudobného génia, tak okrem počúvania hudby od prvého trimestra tehotenstva ho predsa treba zapísať na hudobku čím skôr. Ideálne hneď ako začne robiť prvé rytmické pohyby.
Aaaaaaa skoro som zabudla na jazyky! Veď najjednoduchšie sa ich učia v mladom veku. Tak hor sa na angličtinu, francúžtinu, nemčinu… páánečku, také šikovné dieťa budeme mať! Také dokonalé a všestranne zamerané.
Nie nemyslite si, že som výnimka a chcem sa tu hrať na dokonalú. I moje štvorročné dieťa chodilo na angličtinu a tancovalo. No stále častejšie premýšľam nad tým,
či chcem aby bolo moje dieťa – či moje deti dokonalé.
A počas noci ma niekoľkokrát prepadla myšlienka. Chcem, aby boli šťastné! Šťastné – to nemusí byť dokonalé.
Samozrejme som spokojná, keď vidím ako moji synovia dosahujú úžasné úspechy, ako krôčik po krôčiku smerujú k vedomostiam, skúsenostiam… Ako sa učia ako ten veľký svet funguje… Ale…
Jasné, „ale“ musí byť…
Ale je to TO čo je pre nich naozaj dobré? Mám od malička mojich chlapcov učiť že majú byť ctižiadostiví, snaživí, zodpovední a trpezliví? A nájdem tú správnu mieru? Nemám ich naučiť aj užívať si život, oddychovať a nestresovať sa ak niečo nie je úplne podľa plánu?
A tak som si minule urobila deň NIČ. Ráno sme sa zobudili a deti ako obvykle pribehli ku mne do postele s otázkou – čo dnes budeme robiť? A ja na to – NIČ. Vôbec nič.
Priznávam, bola som trošku prepracovaná a to VÔBEC NIČ sa mi chcelo robiť najviac zo všetkého. Bol voľný deň, krásny, slnečný, ako stvorený na výlet, vychádzku do lesa alebo aspoň na najbližší hrad.
Ale mne sa chcelo len tak ležať, čítať si jednu z mojich štyroch rozčítaných kníh a váľať sa s deťmi v posteli.
Napodiv, tento program mojich synov absolútne nevyviedol z miery. Starší sa vyjadril „konečne“ a mladší na to: „môžeme sa celý deň hrať s legom?“
A tak aj bolo
Slnko svietilo a my sme ani nos nevystrčili z domu, iba sme si tak lebedili. A neverili by ste, ale deti tento deň považovali za „úúúúúúplne úúúúúžasný!“
A mne dochádzalo, že dnešné deti (resp. deti aktívnych rodičov) sa nemajú kedy hrať. Hrať tak naozaj. Ono totiž, ak je krúžok správne vedený, tak i tam by sa mali hrať. Ale to je hra riadená, podľa pravidiel niekoho iného. Ale hrať sa LEN TAK… to už je niečo!
Vypla som telefóny, počítač prekryla dekou aby ma nedráždil :-D, a okolo dvanástej som sa vybrala do kuchyne uvariť ľahký a rýchly obed. Samozrejme „bol fantastický“. Zemiaky s kyslým mliekom predsa nemôžu byť zlé J. Po obede sme si zapli jeden a pol hodinovú rozprávku, aby nám vytrávilo.
Slnko stále otravne svietilo do okien a snažilo sa nás vylákať na vzduch. Tak som otvorila okná a pustila ho trošku do vnútra.
Riad som neumyla (až na druhý deň), počítač nezapla (tiež až na druhý deň), bordel v byte (- šťastné dítě J) mi žily netrhal.
Krásny deň to bol!
Už dlho sme sa toľko netúlili a nevyznávali si lásku. A tak som sa rozhodla, že si to občas zopakujeme. Určite vtedy, keď už budeme mať po krk školy, škôlky, krúžkovej činnosti a práce. Veď svet sa nezborí keď neumyjem okná. A ani vtedy ak v chladničke nie je nič pod zub.
Ale zboril by sa, keby mi moje lásky nehovorili: „Mama ty si najlepšia na celom svete a v celom vesmíre.“
A vtedy som šťastná. A šťastná mama = šťastné deti.
(49 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Večierka pre tínedžerov
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Super clanok, osvojujem si to ako celozivotny postoj.
robíme to takto často. Robota neutečie, riady ani internet nie sú prednejšie ako čas s deťmi a keď sa im doma a na dvore páči, tak prečo by som ich mal nasilu niekam ťahať.
Poznám také rodiny čo musia každý víkend chodiť po výletoch a po chatách, aj keď sa nikomu nechce. Rodičia to vidia ako povinnosť, predsa deti nemôžu zostať bez programu cez víkend a deti by radšej zostali doma, ale nemôžu, lebo ich rodičia donútia. Potom prídu večer domov a s revom idú spať, lebo sa nemali ani čas zahrať.