Plesne sú vláknité huby, ktoré produkujú spóry – drobné, veľmi ľahké, voľným okom neviditeľné rozmnožovacie čiastočky, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a kontaminujú ďalšie predmety a priestory. Plesne sú viditeľné ako rôznofarebné nárasty – biele, žlté, zelené, krémové, modré, čierne alebo šedé. Sú nenáročné na živiny, k rozmnožovaniu im stačí drevo, podlahová krytina, omietka, murivo, sklo či dlaždice znečistené organickými zvyškami. Rastú v teplom, vlhkom a kyslom prostredí. K životu potrebujú kyslík, ale nie svetlo. Rozoznávame vonkajšie, prírodné plesne a bytové, umelé plesne.
Hlavnou príčinou rozvoja plesní v interiéroch je zvýšená vlhkosť objektu, ktorá spôsobuje narušenie rovnováhy medzi zdrojom a odvádzaním vlhkosti. Vlhkosť v budovách je spôsobená činnosťou človeka (varenie, pranie, sušenie bielizne, kúpanie, sprchovanie), prítomnosťou nadmerného počtu kvetín či veľkej vodnej plochy (akvárium, bazén), nedostatočne vetranými priestormi bez prúdenia vzduchu (pivnice, sklady, suterény, priestory za nábytkom, steny pod tapetami), nevhodne zaizolovanými základmi či cez narušené stavebné prvky (zatekanie dažďovej vody, zatekanie sanitárnych inštalácií), tepelnými mostami (kúty, preklady, medziokenné stĺpiky, niky). Za ideálne podmienky na rozvoj plesní v interiéroch sa považujú nasledujúce hodnoty:
- teplota povrchu materiálu na ktorom sa pleseň vytvorí 10-40st.C,
- teplota vzduchu nad 22st.C,
- vlhkosť podkladu nad 1,8%,
- relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri nad 60%,
- pH podkladu 3-10.
Plesne nielenže poškodzujú interiér objektu, ale môžu vážne ohroziť aj zdravie človeka. Spóry plesní, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a vdychované, môžu vyvolávať u vnímavých jedincov a u detí precitlivenosť, ktorá sa prejavuje najmä zvýšenou chorobnosťou (opakované infekcie dýchacích ciest, zápaly spojiviek, zápaly nosovej sliznice, zápaly prínosových dutín, dráždivý kašeľ, svrbivá vyrážka, upchávanie nosa, sťažené dýchanie, bolesti hlavy, bolesti hrdla, únava) s následným rozvojom alergie (chronická alergická nádcha, astma, ekzém). Pri dlhodobom pôsobení plesní na organizmus a opakovaných zápaloch s potrebou celkovej antibiotickej liečby dochádza k vysileniu imunitného systému a jeho poruchám.
Likvidácia plesní z interiérov je časovo i finančne nákladná. Všeobecne sa používajú protiplesňové prípravky s aktívnym chlórom, aldehydmi, alkoholmi, amóniovými zlúčeninami, organickými kyselinami či peroxizlúčeninami. Dezinfekčný protiplesňový prípravok sa musí voliť podľa druhu postihnutého materiálu, rozsahu postihnutia a prostredia, z ktorého sú plesne likvidované. Dezinfekcia však znamená len dočasné odstránenie plesní. Trvalé zlikvidovanie plesní je možné až po zistení primárnej príčiny vzniku plesní a jej odstránenia. Preto najdôležitejšou ochranou proti vzniku plesní je účinná prevencia, ktorá spočíva v prednostnom používaní prírodných stavebných materiálov, zabezpečení priedušnosti obytných priestorov (zabrániť vzniku tzv.syndromu igelitového vrecka), zabezpečení dostatočného prúdenia vzduchu (pravidelné aktívne vetranie najmä kuchyne, kúpeľne, pivnice, komory, práčovne ), zabezpečení účinných odsávacích zariadení (najmä v kuchyni a v kúpeľni) či používaní preventívnych protiplesňových prostriedkov. Najlepším likvidátorom plesní však ostáva čerstvý vzduch a slnko. Optimálna teplota bytu či domu je 19-21st.C, v spálni 18st.C, optimálna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 45-55% a nemala by nikdy presiahnuť 60%.
autor: Mudr. Nováková Danka, imunoalergológ, pediater www.medifera.sk
(1 hlasov, priemerne: 1,00 z 5)
Loading...