Mám právo na voľný čas, aj keď som mama

Tak som robila, čo som chcela. Listovala som staré Burdy, vyrábala si vlastné časopisy, túlala sa s kamarátmi po okolí.

Kam mizne voľný čas?

Keď som dorástla do úlohy matky a manželky, môj voľný čas sa odrazu stieral. Na materskej máte prakticky „voľno“ celý deň, ktoré prerušuje len mrnčanie bábätka, pípanie práčky a kypiaca polievka.

Máte voľno stále a nikdy. Väčšina z nás dúfa, že sa to zlepší, keď nastúpime do práce. To sa však náš čas len zmení na dve šichty. Jednu pracovnú, druhú rodinnú. O mamách, ktoré robia na smeny alebo cez víkendy, ani nehovorím.

V školskej príručke psychológie som sa dočítala, že človek potrebuje osem hodín spánku, osem hodín práce a osem hodín voľného času. Súčasťou voľného času by mal byť aj pohyb a obľúbené aktivity.

Materská dovolenka so mnou však spravila svoje a aj keď som chcela, nevedela som si na žiadne záľuby a koníčky vymyslieť.

Prečítajte si aj: Z multitaskingu už porazilo nejednu mamu

Čo robím pre radosť a vlastnú spokojnosť, a nie je to kávičkovanie, nákupy, kukanie do mobilu a seriály na HBO? Fakt som si nevedela spomenúť.

Pomoc, ja nemám koníčky

Behanie neznášam, nemám naň kondičku. Fitko znie lákavo, kým si neoblečiem obtiahnuté legíny a nemám chuť zaliezť do skrine a zostarnúť tam.

Ani si neviem predstaviť zbaliť sa večer od rodiny a ísť kdesi poskakovať. To je tá materská chorobná naviazanosť, po celom dni v škôlke mám pocit, že s deťmi musím byť, že je to tak lepšie.

Šijací stroj som predala, keď sa ukázalo, že nemám ani základné cítenie. Z listovania Burdy sa šiť nenaučíte. Balkónové záhradníčenie som po vykapaných jahodách za tridsať eur a hádke s mužom vzdala.

Nech premýšľam, ako premýšľam, ja nemám koníčky. Kto nemá koníčky, nemá ani voľný čas. A kto nemá voľný čas, bude za chvíľu vyšťavený, znechutený, vyhorený.

Muž, deti aj pes mu polezú na nervy a strávi roky snívaním o tom, že sa odsťahuje na Havaj, naučí sa surfovať a zbalí sexi plavčíka. Tu už ide o prežitie rodiny! Mamy, my potrebujeme koníčky!

Preč od materských aktivít

Keď ste dušou tak trochu umelec a  intelektuál (ja som umelec naozaj len dušou), je strašne ťažké ocitnúť sa vo svete materstva. Tam vládnu len témy ako plienky, prípadne čím vyčistiť ten sprostý šporák, čo je večne zababraný od omáčky.

Moje kamošky, ktoré kedysi čítali Tolstoja a chodili so mnou do kina, sa jedna po druhej vrhli na vyrábanie domácich pretlakov, pestovanie kontajnerovej zeleniny (som fakt jediná, ktorej to znie hrozne?) a kváskovanie.

Ocitla som sa v mori nudy a neustálych rečí o domácnosti. Chcelo sa mi kričať o pomoc a utiecť. Závidím všetkým mamám, ktoré baví intenzívne študovať vianočné recepty a hodiny vyberať správne kvetináče na muškáty. Lebo mňa nie.

Prečítajte si aj: 7 dôvodov, prečo mamy potrebujú minimalizmus

A tak som sa vrhla do boja s tým, ako nájsť voľný čas a prežiť ho tak, aby som sa naň tešila. Aby to nebol len čas medzi deviatou a jedenástou pri seriáli s pohárom vína a úvahou, či sa zo mňa nestáva alkoholička.

Stačia obyčajné veci, ak nám robia radosť

Odvšadiaľ počúvam o ženách, čo sa oslobodili od žehličky, aby začali cestovať, alebo sa naučili po mandarínsky, a to im zmenilo život. To nie je môj prípad.

Podľa mňa koníček nemusí byť nič vznešené ani užitočné, stačí, keď nás baví. Nemusím predsa zachraňovať svet ani rozbiehať startup, aby som mala právo na voľný čas.

Ja som napríklad vždy mala rada potulky. Také, keď nemáte cieľ, nič nemusíte, nenaháňate sa. Môžete obzerať upravené záhradky alebo čo je nové vo výklade obchodov.

Potulkami som žila aj  s kočíkom a bolo to super. Za jedno, že sa hýbete, za druhé, že nemusíte sedieť doma a pozerať na stenu. Dokonca sa môžete nahodiť, namaľovať a dať si opätky. Vďaka potulkám po okolí, dnes to smelo priznávam, som prežila materskú.

Mala som svoju potulkovú tradíciu. Na jar som sa prechádzala s kávou, v lete so zmrzlinou, na jeseň a v zime s horúcou čokoládou. Keď sa povie materská, mám pred sebou obraz, ako mi mráz štípe líca a v ruke ma hreje papierový pohárik.

O potulky ma úplne pripravili deti, ktoré jedného dňa pochopili, že ich chodenie bez cieľa nebaví. Obe sa zamilovali do detských ihrísk, kde som teda nedobrovoľne na pár rokov zaparkovala. Strašné čo len pomyslieť.

Návrat k voľnému času

Pred rokom sa však definitívne obe ocitli v škôlke a hurááá, ja som mala čas začať opäť chodiť hore – dolu po meste.

Takže medzi 7:45 a 8:30 ma doma nehľadajte. Som niekde vonku a obzerám, na ktorom balkóne sú najkrajšie muškáty, ktorá kaviareň má otvorené a či sú všade dobre odhrnuté chodníky.

Mám čas o kadečom rozmýšľať, väčšinou o ničom dôležitom. Môžem si spokojne obliecť pekný kabát a byť trochu sama. To je ozdravujúca vec, hlavne keď väčšinu času trávite s rodinou, kolegami alebo s počítačom, a každému ste hneď po ruke. Niekto potrebuje únik k novým ľuďom, niekto chce mať pár minút pokoj.

Prečítajte si aj: Denník študujúcej mamy

Odkedy zase chodím na svoje potulky, nie som taká nervózna, menej kričím na deti a nesnívam o ceste na Havaj za pekným plavčíkom a surfovaním. Čím mám viac času na seba, tým pohodovejšie sa cítim v úlohe mamy a manželky.

A tým, čo sa čudujú, ako si môžem dovoliť stráviť trištvrte hodinku chodením po meste poviem, že mám od lekára nakázaných povinných 10 000 krokov denne kvôli kŕčovým žilám. Nemusia vedieť, že to robím len tak, sama pre seba.

V poslednom čase mám však stále viac pocit, že mi chýba dáka parťáčka. To len keby ste sa chceli pridať.

(14 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...