Prečo ma materstvo stojí toľko síl? Som neschopná. Kde robím chybu?

Skryť sa pred drobnohľadom

Michaela nechodí rada s deťmi na ihriská. Nie je ten typ, čo by sa prihovoril cudzej mame na pieskovisku.

Aj len „obyčajné“ prechádzky sú niekedy pre ňu ohromne náročné. Alebo taká návšteva pediatra.

Besiedka, rodičko, či podobné aktivity v škôlke. Keď mali v škôlke naposledy spoločnú šarkaniádu detí a rodičov, niekoľko dní rozmýšľala, ako si to zorganizuje: kedy bude mladší spať, čo mu musí zobrať jesť, čo zabaliť pre prípad, že …

»»»»»» Prečítajte si aj: Žena, ktorá na seba zabudla, žije život svojho muža a detí.

Napadali jej rôzne scenáre, či sa jej vôbec podarí aspoň chvíľu si so starším synom púšťať šarkana, či nebude musieť v kuse riešiť mladšieho v kočíku, či zobrať nosič, v ktorom sa mu ale nepáči a zvykne plakať, až sú obidvaja spotení.

Bude v kočíku spokojný? Vydrží sedieť bez toho, aby sa začal dožadovať hlasnej pozornosti? Z tohto bývala veľmi nervózna. Priam neznášala ten pocit, keď bábätko začalo na verejnosti revať a ona ho mala pred zrakmi všetkých utíšiť. Alebo keď starší začal vyvádzať a nevedela si s jeho neposlušnosťou poradiť.

Vtedy celá očervenie, myslí si, že všetci sa na ňu pozerajú a myslia si o nej, aká je neschopná matka. Ona si to o sebe myslí tiež.

Od detstva mám pocit, že som menej

Michaela obdivuje maminy, ktoré to zvládajú s prehľadom, lebo ona taká nie je. Ona, na rozdiel od nich, nedokáže s takou ľahkosťou riešiť veci, improvizovať v náročných situáciách, povedať, urobiť niečo, čo zázračne spasí každý problém.

Má okolo seba zopár takých kamošiek, ale nestretáva sa s nimi často. Lebo si pri nich pripadá veľmi neistá. Doma si potom poplače, keď si prehráva v hlave niektoré situácie, ako v nich reagovala: čo mala a čo nemala. Keď sa s nimi porovnáva, má pocit, že im nesiaha ani po päty.

Keby ste sa Michaely opýtali, prečo sa tak rada s ostatnými porovnáva, možno by len pokrčila plecami. Možno by povedala, že to tak má od detstva, keď jej rodičia neustále dávali za vzor staršiu – schopnejšiu sestru. Nikdy sa tomuto vzoru nedokázala priblížiť. Ostalo v nej zakorenené podceňovanie samej seba.

Pasce porovnávania

Michaele, ale aj ostatným mamám, ktoré občas skĺznu do pasce porovnávania, by pomohlo, keby sa im podarilo toto porovnávanie „uťať.“

Ako “prvá pomoc” sa núka napríklad obmedziť čas na sociálnych sieťach s tým, že si ho ušetríme na niečo, čo radi robíme, pri čom sa cítime dobre. Niekomu môže spraviť dobre, keď si uvarí šálku dobrého čaju, pozrie sa von oknom a bude sledovať, ako sa kolíšu stromy, keď ich hladí vietor…

Je takisto potrebné, aby sme sa namiesto tých iných, druhých mám, obzreli a zamerali na seba a poohliadli na svoju vlastnú realitu, radí Monika Gruhlová a Hugo Körbächer, autori publikácie Psychická odolnosť v každodennom živote.

Mamy, ktoré majú narušený pocit vlastnej hodnoty, by si mali podľa koučov položiť tieto otázky:

• Starám sa o svoje deti tak, aby mali všetko, čo nevyhnutne potrebujú?
• Čím alebo ako prispievam k tomu, aby sa im dobre darilo?
• Čo ma ako mamu najviac teší?
• V čom je môj špecifický talent?

Kouči takisto hovoria, že pomôcť môže aj to, keď si mamy, ktoré nemajú silné sebavedomie, nájdu jednu, či dve osoby, ktoré rozmýšľajú podobne.

Tým by v Michaele mohla nenásilne narastať dôvera, že na to, aby bola dobrou mamou pre svoje deti a sama bola spokojná s tým, čo pre ne robí, nemusí byť žiadnou supermatkou.

»»»»»» Prečítajte si aj: Psychicky odolná mama (ktorou som nikdy nebola, ale chcela by som byť).

(6 hlasov, priemerne: 4,33 z 5)

Loading...