Desaťtisíce slovenských žien cestujú na niekoľkotýždňové turnusy do zahraničia. Najčastejšie smerujú do Rakúska, ale nájdu sa aj také, ktoré pracujú v Nemecku, Švajčiarsku a mnohé ešte ďalej. Vidina dobrého zárobku v zahraničí je najmä pre ženy žijúce v kraji s vysokou nezamestnanosťou neraz záchranným lanom, najmä ak sa starajú o malé deti, splácajú hypotéku alebo musia zabezpečiť príjem namiesto manžela. Akú cenu za to platia?
shutterstock Najťažšie je odlúčenie od detí “V novembri to boli tri roky, čo som odišla do zahraničia,” hovorí Nikola, “odlúčenie od rodiny je ťažké, nechávam doma dve dcéry, ktoré majú sedem a štyri roky. Tie dva týždne doma uplynú rýchlo. Stále odchádzam s rovnako ťažkým srdcom, ako keď som šla prvýkrát. Teraz som tehotná, ľahko sa rozplačem. V práci potrebujem aj tri štyri dni, aby ma smútok prešiel,”
Odlúčenie od detí a manželov znášajú opatrovateľky ťažko. Celá zodpovednosť za domácnosť zostáva v rukách otcov, častokrát však aj na dospievajúcich deťoch. K stresu z odlúčenia sa neraz pridá strach, či sa rodina bez mamy zvládne o seba postarať. Kto nachystá raňajky? Vyperie oblečenie? Napíšu si deti domáce úlohy bez pomoci?
Ženy riešia diaľku najmä častým telefonovaním, esemeskovaním, veľmi obľúbený je aj Skipe.
“Telefonujeme si denne, hodinku-dve. Niekedy si ani nič nepovieme, iba pozeráme telku cez internet. Ako keby sme sedeli vedľa seba v obývačke. Aj deti sa na tom občas zasmejú…” hovorí Mária, ktorá pracuje ako opatrovateľka v Nemecku. Ďaleko od domova ju vyhnala vysoká nezamestnanosť v meste, kde býva, a samozrejme hypotéka a rozostavaný dom. Doma na ňu čakajú dvaja teenageri a manžel na invalidnom dôchodku, ktorý sa v čase, keď je manželka preč, stará o domácnosť.
Mária má skúsenosti s rôznymi typmi rodín, zažila aj nepríjemné správania a ponižovanie, ale tiež prijatie a rešpekt. V rodinách, kde sa objavili problémy, nezostala, ale zažiadala o preradenie.
Iný kraj, iný mrav Problémy v rodinách, kde opatrovateľky pracujú, sú na dennom poriadku. Neraz ide o nevysporiadané vzťahy medzi starnúcimi manželmi či rodičmi a deťmi. Opatrovateľky zažívajú krik, hádky a zamestnávatelia im často dajú pocítiť, že ako ženy z “východného bloku” by mali byť najmä vďačné za prácu a nesťažovať sa. Ak čakáte od rakúskych zamestnávateľov väčšiu dávku empatie, slušnosti či rešpektu, možno budete prekvapení.
Nepríjemnú skúsenosť s rodinou mala aj opatrovateľka NIkola: “Pracovala som v rodine, kde som sa starala o pána s demenciou, ktorý mal o 30 rokov mladšiu manželku. Jeho deti z prvého manželstva chceli, aby som sa o pána starala počas dňa, kým bude jeho manželka v práci. Pán bol však v noci nepokojný a jeho manželka žiadala, aby som starostlivosť oňho prevzala ja, pretože sa chcela vyspať. Tu sa začali problémy. Celú situáciu prišiel nakoniec riešiť pán z agentúry.
Dohodli sme sa síce na kompromise, no to jeho manželka odmietla. Skončila som bez jedla, tri dni v strachu zavretá vo svojej izbe. V deň, keď som odchádzala, čakala na mňa pri schodoch s bakuľou v ruke, ktorú mi držala nad hlavou. Vyhrážala sa, že na mňa vonku čakajú policajti, lebo som u nich určite kradla. Celý čas mi nadávala do sprostých kráv… Po tomto zážitku som musela vyhľadať psychológa, lebo som to sama nedokázala spracovať,”
Práve rodina, do ktorej sa opatrovateľka dostane, rozhoduje o tom, či bude práca a odlúčenie od najbližších znesiteľné alebo nie. V prípade, že so správaním príbuzných majú opatrovateľky problém, môžu žiadať v agentúre o výmenu. Začínajúce opatrovateľky však musia počítať s jednoduchou matematikou, že na začiatok sa môžu ocitnúť práve v tej “nepríjemnej”.
Opatrvateľky kontrolujú agentúry. Kto kontroluje agentúry? Prácu slovenským opatrovateľkám sprostredkúvajú najčastejšie agentúry. Na jednej strane dostanú začínajúce opatrovateľky prísľub o dobrom zárobku, serióznom jednaní, tých najlepších rodinách.
Aká je raelita?
Oslovené opatrovateľky sa zhodli v tom, že najmä po finančnej stránke je práca sprostredkovaná agentúrou značne nevýhodná. Pripravte sa na pravidelné poplatky, neoverené rodiny, nižšie mzdy, než uvádza zmluva. Pravidlom sú nepreplatené cesty, napriek tomu, že agentúra opatrovateľkám spôsob dopravy určí. Ak opatrovateľka nie je spokojná s jednaním rodiny, agentúra môžu byť pre ňu jedinou schodnou cestou. Napriek tomu sú fóra opatrovateliek plné sťažností, že si nevymohli pomoc či preloženie do náhradnej rodiny.
Kontrola agentúr leží v rukách štátu. Napriek sťažnostiam zamestaných žien nájdete niektorú z agentúr sprostedkúvajúcu zamestnanie v každom väčšom meste. Zdá sa teda, že dohodiť pracovitú slovenskú ženu do rakúskej rodiny je pomerne výhodný biznis. Mnoho žien, najmä ak neovládajú jazyk, alebo im chýbajú predchádzajúce skúsenosti, nemá na výber a pomoc agentúry sú nútené využiť.
Docieliť spravodlivosť, ak sa opatrovateľka rozhodne sťažovať na agentúru, je veľmi ťažké. Preto sa musí opatrovateľka spoľahnúť najmä na sieť kontaktov, ktoré si vytvorí, či už s rodinami, alebo ostatnými kolegyňami. Dôležitá je teda dobrá nemčina a odvaha zmeniť prácu či skúsiť zamestnať sa aj bez pomocnej ruky agentúry.
“Pracujem už len cez deň, desať hodín s poobedňajšou pauzou. Večer odchádzam. Sama som drela jazyk, aby som si našla to, čo chcem. Dá sa to, len treba na sebe pracovať, nezostať pri vetách “Dobré ráno!” a “Ako ste sa vyspali?” a podobne. Som zdravotná sestra, tak sa mi hľadá ľahšie. Ľudí, čo si môžu dovoliť zaplatiť, a aj za kvalitu zaplatia, je dosť,” hovorí opatrovateľka Gitka, ktorá pracuje bez agentúry už šesť rokov.
Naspäť domov? Vrátiť sa natrvalo domov je snom mnohých opatrovateliek. “Po materskej si skúsim nájsť práu na Slovensku,aj keby to bolo za menej peňazí,” hovorí opatrovateľka Nikola, ktorú už čoskoro čaká materská dovolenka,“deti potrebujú mamu doma.”
Počet osamelých dôchodcov na Slovensku stúpa. Riešením pre opatrovateľky pracujúce v zahraničí by mohlo byť práve aktívnejšie zapojenie štátu: vytvorenie pracovných miest, ktoré by umožnili opatrovateľkám starať sa o seniorov u nás. Zodpovedajúca mzda a pracovné podmienky by boli ústretovým krokom k tisíckam žien pracujúcim za hranicami a seniorom, ktorým by pomohla rovnaká starostlivosť, akú naša krajina poskytuje starším ľuďom v zahraničí.
Pomocnú ruku ženám, ktoré sa chú zo zahraničia vrátiť späť na Slovensko, podáva občianske združenie Idem natrvalo domov. Združenie si dáva za cieľ otvoriť verejnú diskusiu a hľadať ženám za hranicami vhodnú prácu doma. Úloha pripraviť im doma podmienky však stále leží predovšetkým v rukách štátu.
Loading...