List od uponáhľanej mamy dcérke

Ale dnes… čo keby som si ako posledné, kým ma zmôže spánok, vybavila chvíle s Tebou? A snažila sa si tieto pekné chvíle zapamätáť? Priznám sa, nikdy som to pri Tvojim bračekovi takto nerobila, a mrzí ma to, lebo keď sa snažím si na jeho prvé roky zaspomínať, nevybaví sa mi žiaľ skoro nič….Aká bolestná strata spomienok!

Dnes si chcem pamätať

Ako sme dnes kráčali večerným centrom Bratislavy a Ty si šťastne skákala s bratom dokolečka po obvode svetla na chodníku. Ako sme šli cez vysokánsky most nad Dunajom a Ty si sa bála menej než ja… Pritisla si sa ku mojej nohe, odovzdane sa na mňa usmiala a povedala si, že si moja najmenšia srnka. A čakala, ako Ťa pritúlim a nepustím z náručia.

Potom sme šli ďalej a Ty si si musela namočiť rukávy do pozdĺžnej fontány, hoci nám bola zima. Tvoj dôvod? Lebo tá fontána je jednoducho úžasná!

Spomínam, ako sme šli okolo žobrajúcej pani. Ty si sa po mojom vysvetlení nahlas na celú ulicu spýtala, prečo nemá čo jesť a prečo nemá korunky. Hanbila som sa Ti pred ňou odpovedať a uvedomila som si, že mám predsudky o ľuďoch, no nemám odvahu sa ich spýtať, ako to naozaj je. 

Keď sme jedli vonku svoj kúsok pizze, pre Teba to bola najkrajšia reštaurácia v akej by sme kedy mohli byť! Samozrejme, musela som Ti vysvetliť, prečo tu von majú len stôl a nie stoličky! Ukazovala si mi vo výklade aké kúsky pizze chceš, mňa fakt mrzelo povedať Ti, že všetko sa nedá kúpiť, lebo to stojí korunky. Nechcela som Ti vziať tu detskú nádej a radosť zo života, že všetko sa môže a smie.

Niekedy to tajím a potom na Teba vybuchnem, skríknem, keď je toho už na mňa veľa… poviem, ze v živote je to ťažké. A pritom, prajem si byť niekedy aj ja to malé bezstarostné dieťa, ktoré verí, že je bezpodmienečne milované, všetko je zadarmo a všetko čo potrebujete dostane.

Učíš ma, pripomínaš mi

Keď píšem, plačem, lebo zabúdam, kto som. Že ak je Boh môj Nebeský Otec, tak ja som Božia dcérka, Jeho princezná. Veľa od Neho zadarmo dostávam, veľa som v Ježišovi dostala. Možno to je význam toho, keď Ježiš povedal, že máme byť ako dieťa.

Vlastne ma tým, dcérka, učíš, aké mám byť v srdci Božie dieťa. Že mám veriť, snívať, dúfať, očakávať dobré veci… Chcela by som mať taký štetec, ktorým by som zotrela všetko negatívne, čo som zažila v tento deň: moju únavu, nespokojnosť, neporiadok, nevyspatosť, hádku s manželom, moje frflanie, nepríjemnú susedu.

Niekedy to v zhone nevidím

Ale Tebe taký štetec netreba. Si pre mňa tak inšpiratívna! A predsa, niekedy to v tom zhone nevidím. Niekedy ani Teba nevidím. Keď sa pripojím na mobil, všetci mi vravia, čo mám robiť:

• musím Ti kúpiť tie nové záclonky využiť akciu z výpredaja,
• navariť bio jedlo  
• schudnúť pár kíl,
• dokázať napiecť sladké koláčiky bez použitia cukru,
• byť Tvoj najlepší parťák,
• a nestratiť nervy.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...