Smutné, no krásne Vianoce

Aj také môžu byť Vianoce: smutné, no krásne. Bola som rozvedená mamina dvoch detí vo veku asi 11 a 10 rokov. Mala som už nový vzťah, ale keďže som nič nechcela uponáhľať, tak sme sa zatiaľ len tak stretávali. Chcela som, aby si deti zvykli a ja som sa uistila, že sa z tohoto muža nevykľuje to, čo som 12 rokov zažívala v predchádzajúcom manželstve.

Čo čert nechcel, otehotnela som. A tak som si povedala, aj keď sme žili viac než skromne, že to dieťatko vychováme. Spolu s deťmi sme sa začali naň tešiť, nastávajúci ocino však už menej. V druhom mesiaci som začala krvácať. Moje deti boli úžasné, veľmi mi pomáhali, hlavne syn, ktorý mi pomáhal dvíhať a obliekať ťažko telesne postihnutú dcérku. Do Vianoc ostávali dva dni a ja som už pár darčekov pre deti mala. Na prípravu stromčeka a skromnej večere bol ešte čas. Vtedy som začala z ničoho nič veľmi krvácať, zľakla som sa a nevedela, čo mám robiť, veď som nemohla nechať svoje deti samé doma a ísť do nemocnice. Volala som exmanžela, aby prišiel k deťom, ale vysmial ma a nastavajúci ocino bol na horách nedostupný. Vtedy môj syn utekal za susedou a doviedol ju ku nám a vlastne mi tým asi aj zachránil život. Keď suseda videla tú kaluž krvi, vydesené deti poslala k nim domov a mňa zbalila do auta. Ubezpečila ma, že sa o moje deti zatiaľ postará a odviezla ma do nemocnice. O dieťatko som prišla a na druhý deň som sa pýtala na vlastnú žiadosť domov, deti predsa nemohli byť na Vianoce bez mamy.

Deti boli u susedy a mne bolo do plaču, keď som u nich videla vianočnú atmosféru a pohodu a u nás len prázdno a ticho. Moja suseda však je úžasný človek, kúpila nám vianočný stromček a na večeru nás pozvala k nim, aby sme neboli sami. Podvečer nám ľudia z kostola doniesli 500 korún, ktoré vyzbierali na darčeky pre deti. Narýchlo sme s deťmi ozdobili náš stromček a povymýšľali skromné darčeky pre susedu a jej rodinu a šli k nim.

Na tie Vianoce nikdy nezabudnem. Boli o ľudskej láske a pomoci. A aj keď boleli, boli krásne. Spolu sme sedeli pri stole a delili sa o všetko, čo na ňom bolo. A hlavne o ľudskú blízkosť…

Foto: Ina