Tento rok oslávila 50 rokov a na okrúhle výročie sa rozhodla podať najväčší fyzický výkon svojho života: rozhodla sa preplávať kanál La Manche. Soňa Rebrová sa pritom venuje plávaniu len asi štyri roky, za ten čas však už pokorila niekoľko rekordov.
V článku sa dočítate : » Čo ženu privedie k tak náročnému cieľu ?
» Z čoho má najväčšie obavy ?
» Ako náročné sú tréningy?
» Čo ti na tieto “huncútstva” hovorí tvoja rodina?
» Ako sa dá trénovať, pracovať a mať popri tom rodinu
» Aké ocenenie ťa čaká, ak preplávaš ?
Preplávala za jedno leto šesť najväčších priehrad (spolu 55 km), ako jedna z prvých žien preplávala Dunaj v zime (voda mala 2,5 stupňa a trvalo to 25 minút), zúčastnila sa úspešnej prvej ženskej štafety cez kanál La Manche (12 hodín a 40 minút) a vlani preplávala slovenský úsek Dunaja (162 km za 4 dni). Všetko tieto míľniky boli vlastne prípravou na ten najväčší cieľ – La Manche.
♥ Čo ženu privedie k tak náročnému cieľu ?
V čase, keď som začala otužovať, som o La Manche nemala veľa vedomostí. Až medzi ľadovými medveďmi som zistila, že ho niektorí preplávali a začala sa oň zaujímať. Voda v ňom má totiž 13 až 18 stupňov a pláva sa bez neoprénu. Bolo to niečo, čo ma po dlhej dobe nadchlo, predstavovala som si idealisticky, ako pomaly plávam celé hodiny, slnko na mňa svieti, ja si užívam plávanie… a až keď som sa prihlásila a začala trénovať, zistila som, že to také ľahké nebude 🙂
♥ Z čoho máš najväčšie obavy ?
Nemám problém vydržať v 15 stupňovej vode hodinku či dve. Takáto voda ma ukľudňuje, spomaľuje, pre mňa je to relax ako pre niektorých sauna. Ale či ste v tej vode hodinu alebo desať hodín, je veľký rozdiel. Čím dlhšie plávate, tým viac vám je zima. A ja budem plávať približne 16 až 18 hodín, pretože som v detstve neplávala a tak nemám super techniku a rýchle časy. Dĺžka trate je 32 km, ale keďže vás ťahajú prúdy do strán, zaplávate približne 40 až 50 km (podľa rýchlosti plavca a sily prúdov).
♥ Ako náročné sú tréningy ?
Vcelku dosť. V mladosti som nikdy aktívne nešportovala, takže bol pre mňa trochu šok, že mám plávať päťkrát týždenne po dve až tri hodiny, v posledný deň ešte dlhšie. Zaplávala som zničená 3 km a reku zajtra zase? A zajtra zase? A fakt zajtra zase? A to celý rok? To ako zvládnem?
Pamätám si, že prvé dva týždne som prišla domov z plávania a len ležala, nevládala som nič robiť. Ale postupom času som už mohla aj čosi spraviť. A zrazu mi už 3 km denne nič nerobilo. Neskôr mi to tréner dvihol na 5 km denne, teraz plávam 6 km. Zvládnem aj 15 km swim na záver týždňa a len ma trochu bolia ramená.
Je neuveriteľné, čo ľudské telo dokáže, stále som prekvapená tým, čo sa dá zvládnuť, ak človek chce. Naučilo ma to, že všetko je relatívne. Keď som pred pár rokmi zaplávala svoj prvý kilometer vkuse, bola som na seba nesmierne hrdá, čo dokážem. A kilometer teraz? To nie je ani rozcvička, len tá mi totiž trvá 2,5 až 3 km, a až po nej ide hlavné náročné plávanie na časy.
Vďaka plávaniu som navyše prebehla menopauzou, že ani neviem, že dáka bola 🙂 Nestihla som si ju všimnúť.
♥ Čo ti na tieto “huncútstva” hovorí tvoja rodina?
No, aj to je jeden z dôvodov, prečo som začala plávať. Manžel mi celé roky vravel: vydrž, staraj sa o deti, keď budú veľké, budeme si užívať. A keď vyrástli, pýtam sa: už si ideme užívať? A on že je na to už starý 🙂 Tak som premýšľala, čo s tým ja budem robiť??? Chytilo ma to plávanie a otužovanie, tak som si povedala: ja si pôjdem plávať, on si robí svoje a každý je spokojný.
Dcéry nie sú ani jedna na plávanie, rovnako ani manžel, a už aj hundrú, že celé dni nehovorím o ničom inom len o plávaní. Ale keď je to vaša hlavná časť dňa, vaša denná otázka (zaplávam to či nie?), stále premýšľate, ako ešte môžete vylepšiť štýl, pozeráte videá, radíte sa s plavcami.. akoby sa váš život scvrkol len na plávanie.