Prečo zomierajú deti v rómskych osadách

Rómske matky zväčša nedojčia

Prečo rómske deti zomierajú práve na podvýživu?

To má dve príčiny. Ak rómska matka dojčí, dieťa má vysokú šancu prežiť. Lenže v týchto osadách je vysoké percento matiek vo veku od 13 do 18 rokov. A tie zväčša, podotýkam, nie vždy, nedojčia, prípadne sa o dieťa stará niekto z príbuzenstva.

Akonáhle dieťa nedojčia, musí mať umelé mlieko. A tu je kameň úrazu. Umelé mlieko je drahé. Ak ho tieto rodiny kúpia, tak nie v takom množstve, ako by bolo potrebné. Ďalší problém je, že mamy potrebujú väčšinou vedieť čítať alebo rozumieť po slovensky, aby ho vedeli pripraviť.

Príklad z praxe – do nemenovanej nemocnice prijali dieťa s podvýživou. Matka povedala, že ho kŕmi Sunarom. Malo to však háčik. Mlieko pripravovala tak, že rozdrobila 3 lyžice prášku v dvojlitrovej fľaši. Čo logicky nestačí. Lenže to matka nevie.

Ide hlavne o nepripravenosť žien na rodičovstvo?

Ide o to, na akej vyspelostnej, ale aj mentálnej úrovni matky sú. Nie je problém stretnúť hoci aj 16- ročnú matku, ktorá sa príkladne stará o dieťa. A nie je problém stretnúť 15- ročnú mentálne postihnutú matku, ktorá netuší, že dieťa, čo drží na rukách, je hladné.

Kto je na vine? V prvom rade rodičia a príbuzní, ktorí sa nestarajú. V druhom rade štát, ktorý toto dovolil. Pomoc, ktorú poskytuje matkám, je neadresná. Žena dostane prídavky na dieťa, ale nevie, ako sa oňho postarať. Namiesto toho, aby musela povinne chodiť na kurz, kde sa naučí o dieťa starať, dostane 30 eur, ktoré končia úplne inde.

* pozn. redakcie: Nárok na nižší rodičovský príspevok vo výške 280 eur (od januára 301 eur mesačne) nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu.

Prečo deti v rómskych osadách zomierajú

Aká je úmrtnosť deti v osadách?

V roku 2014 zomrelo v okrese Spišská Nová Ves 15 z 1000 detí do jedného roka. Slovenský priemer v tomto roku bol 5,9 na 1000 detí.

Prečo toľko detí zomiera? Podvýživa, choroby, zanedbanie. Narodí sa dieťa, ktoré ma v 9. mesiaci pôrodnú váhu 1,5 kilogramu, ledva dýcha. Matka celé tehotenstvo fajčila, pila alkohol a energeťáky. Dieťa má všetko, len nie dobré vyhliadky na život.

Rómske matky majú málo osvety, nenavštevujú poradne *, často sú u lekára až pri pôrode. Hneď, ako sa dieťa narodí, utekajú domov, lebo sa musia postarať o ostatné deti.

* pozn. red.: návšteva tehotenských poradní je o.i. podmienkou, aby žena získala jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa.

Čo by v tomto prípade pomohlo? Viac osvety?

Pomohlo by komplexné riešenie, nie účelové poukazovanie na jednu vec. Áno, sú aj detí, ktoré hladujú. No tak, ako v osade nájdeme hladujúce deti, tak tu nájdeme aj matky, ktoré sú par excellence. Pre svoje dieťa by spravili všetko na svete, a starajú sa oň maximálne, ako vedia.

Prečo sa ženy obklopené celou rodinou nenaučia postarať o dieťa?

V rodinách chýba prvok zodpovednosti, doslova element babky, staršej skúsenej ženy, ktorá by vysvetlila, ako sa o dieťa postarať. To sa snaží suplovať napríklad program Omama.

Vtedy je jedno, či máš 16 alebo 22. Ak ťa niekto sprevádza, a ty sa chceš učiť, prirodzene sa naučíš základné veci a budeš dobrou mamou aj v osade.

Nie je hanba žiť v chudobe, ale čestne, slušne a starať sa o deti – to mi povedala jedna staršia matka z chudobnej rodiny.

Ako zvládali Rómovia v osadách karanténu?

Väčšinou ju neriešili. Ignorovali rúška, deti behali po vonku, lebo dnu ich neudržíte. Organizovali futbalové zápasy. Niekde napríklad Rómovia dostali rúška od mimovládok. Ale nedezinfikovali ich. 

Čo sa pre nich v tomto období zmenilo?

Deti nechodili do školy a otcovia a mladí muži nemohli pracovať, brigádovať či chodiť na drevo do lesa. Niektorým rodinám tak klesli príjmy, nemali možnosť si privyrobiť na čiernych brigádach. Tým, že nemohli chodiť zbierať drevo do lesa, museli si palivo, prípadne plynové bomby, normálne kupovať.

Veľa sa hovorí aj o riziku vzrastajúcej úžery v osadách, ktorú štát nevie dostať pod kontrolu.

To je pravda. Ide o to, prečo hrozí. Úžera funguje jednoducho. V každej osade či na sídlisku je niekto, kto peniaze má, a má ich dosť. Často sa jedná aj o dealerstvo mäkkých drog v malých množstvách.

Ľudia sa nedostávajú do úžery preto, že by nemali peniaze na základné veci, ale preto, že im chýba alkohol, cigarety, energeťáky. Vybudovali si na nich závislosť. A tie ich vedú k úžere.

Tí najchudobnejší Rómovia v osadách si štandardne nevedia výdavky naplánovať. Keby dostávali príspevky nie raz za mesiac, ale raz za týždeň, tak ten týždeň zvládnu.

Oni však väčšinou spravia nákup hneď po dávkach, majú tri “klobásové” dni, bašavel, oslavu a potom živoria. Teraz im stúpli náklady. Musia kupovať drevo či plyn. Deti nechodia do školy, nemajú obedy a desiate zadarmo.

Dlhodobo sa venujete práci s Rómami. Zlepšuje sa postupne ich situácia, možnosť uplatnenia?

Zlepšuje sa postavenie tých Rómov, ktorí na sebe pracujú, a chcú sa integrovať. Tí si nájdu prácu a vydržia v nej. Dostanú hypotéku a zabezpečia si bývanie.

Stále však platí, že majorita má zväčša negatívne skúsenosti. Na základe toho posudzuje aj tú skupinu Rómov, ktorá sa snaží.

Vidíte cestu v zlepšovaní komunikácie medzi majoritou a Rómami?

Nie. Podľa mňa to nie je o komunikácii. Majorita je už na to citlivá. Dôležitý je skôr  osobný zážitok. Keď mám pozitívnu skúsenosť, budem ju prenášať do života.

Na začiatku sme spomínali, že asi 10 percentám detí sa podarí uspieť, zvládnuť školu. Čo ich odlišuje od ostatných?

Vytrvalosť a podpora rodičov. Nič iné ich neodčlení.

(7 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)

Loading...