5 spôsobov lásky: kedy sa cítime milovaní

5 “P” lásky

“Cítime sa milovaní, keď sa nám dostáva pozornosti, prijatia, prejavov vďačnosti a prejavov náklonnosti a keď je nám povolené slobodne žiť v súlade s našimi najhlbšími potrebami a túžbami. Tými istými piatimi spôsobmi lásku prejavujeme,” píše v knihe Ako milovať. Týchto 5 “P” považuje za kľúče k vyspelým vzťahom.

Pozornosť druhých vedie k sebaúcte. Prijatie navodzuje pocit, že sme vo svojej podstate dobrým človekom. Prejavy vďačnosti v našich očiach zvyšujú našu vlastnú hodnotu. Prejavy náklonnosti nám dodávajú pocit, že sme hodní lásky. Povolenie nám prináša povzbudenie, aby sme sa venovali svojim najhlbším potrebám, hodnotám a želaniam.

Pozornosť

Túžba po pozornosti nie je túžbou po publiku, ale po niekom, kto nás vypočuje.

Venovať niekomu pozornosť znamená všímať a počúvať jeho/jej slová, pocity a skúsenosti. Ak cítime, že máme pozornosť, cítime, že niekto hlboko a skutočne rozumie tomu, ako sa cítime, čo hovoríme alebo robíme a kým sme. Niekto sa na nás naladí, zrkadlí nás. Všíma si nás, úznáva, počúva. Niekto nás chápe. Pri všímavej pozornosti sa cítime bezpečne. Tomuto človeku dôverujeme.

Pozornosť nemáme vtedy, keď sa na nás rodič aktívne nesústredí. “Venovali vám rodičia aspoň toľko pozornosti, koľko venovali televízii? Všímal si váš otec vaše pocity a obavy a zaujímal sa o ne s rovnakou starostlivosťou, akú prejavoval svojmu autu? Sústredil sa na vás niekedy tak dlho ako na nejaký zápas?” pýta sa Richo.

Pozornosť podľa psychoterapeuta nie je ani sledovanie každého vášho pohybu. Aj keď pramení z túžby ochrániť vás, ide skôr o narušenie súkromia alebo dozor, nie pozornosť. Skutočná milujúca pozornosť sa prejavuje tým, že si vás niekto všíma, nie vás kontroluje.”

Prečítajte si aj:

Drahý manžel, tieto malé veci, ktoré robíš, ma robia šťastnou

Prijatie

Prijatie znamená, že nás niekto akceptuje so všetkými našimi pocitmi, rozhodnutiami, osobnými vlastnosťami a podporuje ich v nás. Akceptuje nás ako hodných, neporovnáva nás napríklad so súrodencami. Vďaka tomu sa cítime bezpečne pri spoznávaní seba samých, píše Richo. Ak prijatie chýba, možno máme vnútri pocity hanby a nedostatočnosti.

Aby mohli svoje deti rodičia prijať, musia sa oslobodiť od plánov a programov, ktoré pre ne vopred vytvorili (“bude to chlapec,” “toto dieťa urobí všetko, čo sa mne nepodarilo,” “toto dieťa upevní náš vzťah”).

“Prijatie je bezpodmienečné, pretože znamená schvaľovať niečie rozhodnutia a životný štýl, aj keď s nimi nesúhlasíme. Je opakom moralizovania,” píše Richo. Milujeme, a teda vnímame aj nedostatky toho druhého, ale bez toho, aby sme ich posudzovali alebo kritizovali.

“Verili vo vás vaši rodičia? Boli tam pre vás? Dalo sa na nich spoľahnúť? Postavili sa za vás? Nevzdávali to s vami, nech sa dialo čokoľvek?” Sú otázky, ktorými sa môžeme zamyslieť nad tým, čo znamená, keď nás rodičia prijímajú. Na našej ceste, s našimi pocitmi, s našimi nedostatkami.

Prejavy vďačnosti

Vďačnosť dodáva hĺbku prijatiu. Patria k nej slová ako obdivujem ťa, teším sa z teba, vážim si ťa, rešpektujem ťa, vnímam teba aj celý tvoj potenciál, oceňujem ťa ako jedinečného človeka.” Vďačnosť prejavuje ten, kto oceňuje nás a naše vynaložené úsilie. Má prejavy žmurknutia, keď sa nám niečo podarí, potľapkania po pleci, keď excelujeme. Môže to byť láskyplný pohľad, keď sme jednoducho sami sebou. Poďakovanie za to, že niečo robíme, dávame alebo jednoducho sme.

Prečítajte si aj:

Chorá láska. Mamy, ktoré milujú, až kým sa nezničia.

Prejavy náklonnosti

“Spôsob, akým sme boli milovaní v ranom veku, je spôsob, akým chceme byť milovaní po celý život. Láska v dospelosti je akýmsi opätovným prežívaním lásky, ktorú si každá bunka v našom tele zapamätá,” hovorí psychoterapeut.

Medzi prejavy náklonnosti patrí aj blízkosť alebo milujúca prítomnosť. Skutočným prejavom náklonnosti je, keď je niekto odhodlaný byť často po našom boku. Neznamená to, že má byť s nami stále, ale má byť spoľahlivo dostupný.

Jednou z foriem náklonnosti je aj súcit. Je to reakcia lásky na bolesť a takisto jasný signál, že sme milovaní. Niekto si so starostlivosťou uvedomuje našu bolesť. Pôsobí to upokojujúco.

Povolenie

Sloboda človeka je právo robiť rozhodnutia a konať v súlade s nimi. No niekedy sa stáva, že už v detstve zistíme, že autentické správanie znamená stratu lásky od tých, od ktorých sme ju najviac potrebovali. Možno sme sa stali takými, akými nás chceli mať iní, pretože to bola cena za to, že sme boli milovaní.

Ak niekomu bránime vyjadriť svoje potreby a želania, stráca dôveru v ich oprávnenosť a vo svoj vlastný úsudok. Skrýva, čo naozaj potrebuje a radšej vyhovie druhým. To je opak povolenia – ovládanie.

Povolenie ale znamená v bezpečí prejavovať celé spektrum ľudských emócií svojim vlastným jedinečným spôsobom. Náš vzťah nie je ohrozený, bez ohľadu na to, aké pocity vyjadrujem. Môžem povedať alebo cítiť čokoľvek a nikto mi nepovie “nemáš sa prečo báť,” “nemala si plakať,” “nemala si sa hnevať.”

Prečítajte si aj:

Ako zachrániť manželstvo? Stačia dve minúty každý deň

(Žiadne hodnotenia)

Loading...