Je jedno, prečo sa rozhodnete pestovať bio. Jedni to robia preto, lebo sú leniví striekať a polievať a kopať dokola. Druhí preto, lebo sú informovaní a neželajú si zamoriť ani seba, ani zem, nieto ešte to, čo majú dať do úst. Ďalší len jednoducho majú odpor voči chémii a argumentujú tým, že keď to fungovalo za čias našich dedov, musí aj teraz.
V každom prípade: výmena grifov nie je nikdy na škodu. Nech sa páči, je práve čas.
Sadíme. Aké druhy zeleniny si pomôžu navzájom?
V biozáhrade sú si rastliny navzájom kamoši a vedia si byť pomocou. Natoľko, že nám jednoduchá kombinácia rastlín pomôže vylúčiť z ich pestovania chémiu. Potrebné je len vedieť správnu kombináciu, čo s čím vedľa seba nasadiť. Ak ste ešte nenasadili všetko, skúste inak.
Mrkva a petržlen: prospieva prítomnosť kôpru. Okrem toho, že zlepšuje jej chuť, odháňa jej aj škodcov. Dobrým spoločníkom je aj cibuľa alebo cesnak, ktorých vôňu neznesie mínerka mrkvová. Odporúča sa teda striedať riadky mrkvy s riadkom cibule či cesnaku. Nič nepokazíte ani sponom mrkva – špenát – petržlen.
Cibuľa veľmi dobre poslúži aj šalátu, k cesnaku nasaďte aksamietnicu. Inak dosť háklivé uhorky potrebujú spoločnosť kukurice, slnečnice, hrachu alebo kôpru. Uhorky navyše neplejte rovnako ako paradajky – obe potrebujú vlahu a pri narušenej pôde ožltnú a prestanú rodiť.
Paradajky bývajú pýchou záhradkára, ak ich túžite mať pekné, dajte im do spoločnosti reďkovku, šalát alebo určite bazalku. Klasická zostava paradajky – paprika je tiež osvedčená ako biozáhradkárska. Vykašlite sa na vzhľad „vzornej“ záhrady, prežite poznámky svokry a susedov: bioparadajky najlepšie rastú v burine, kedy nedostanú pleseň.
Cibuľa si napodiv dobre rozumie v spoločnosti jahôd, tekvice alebo uhoriek. Rovnako dobre jahodám prospeje aj susedstvo cesnaku. Hrach vystriedajte s mrkvou alebo uhorkami. Zdravý pór skombinujte so zelerom alebo šalátom, ak ste sa odhodlali na kapustu, pridajte k nej fazuľu. Cuketa bude prospievať v spoločnosti špenátu alebo kukurice.
Bylinky nielen pre nás
Bylinky babky zelinárky nie sú len na zimu do čaju – v biozáhrade majú svoje presné miesto a poslanie a ich rast v záhrade je ozaj dva v jednom.
Levanduľa odpudzuje vošky od ruží a znechucuje mravce pochodovať v jej dosahu. Mäta akéhokoľvek druhu je tiež antivošková, chráni zeleninu pred skočkami a zlepšuje chuť rajčín. Dúška tymiánová vysadená kdekoľvek v zelenine či medzi kvetmi je ako stopka pre slimáky a slizniaky. Lem záhonu z pažítky ochráni rastliny pred múčnatkou, navyše chráni jahody pred plesňou sivou a ruže pred čiernou škvrnitosťou.
Fenikel povoláva užitočný hmyz na hriadku, kde by mohli šarapatiť molice, aby ich zlikvidoval. Bazalka neprospieva len rajčinám, ale aj cuketám a uhorkám. Už som aj ja pochopila, prečo svokra všade sadila aksamietnice: odpudzujú háďatká od zemiakov, ochránia jahody, cibuľoviny, ruže a prosperujú pri nich rajčiny.
Rovnako zázračná je aj kapucínka: okrem toho, že lem z nej na hriadkach odpudzuje rast pýru a buriny, zo skleníka vie vyhnať molice, z hriadok vošky, húsenice, mravce, myši a slimáky. Rovnakú silu má voči škodcom aj nechtík. Ak pestujete hlúboviny, nezabudnite k nim prisadiť šalviu alebo saturejku. Už viete, prečo sú teda bio záhony také farebné a „nesúrodé“?
Tipy pre kvalitnú záhradu
Nepolievať. Ak máte byť celkom bio, nechajte rastliny, nech si pomôžu s tým, čo je v zemi. Na počudovanie to majú aj naše mamy vyskúšané. Vyrástlo aj vtedy, keď sa zdalo, že sucho je neúnosné.
Sadiť v predstihu: vo februári už môže byť v zemi šalát, na jeseň cesnak a špenát. Predstihnete všetkých.
Vošky v záhrade – kdekoľvek – stačí miesto postreku poriešiť voľnými vízami pre lienky&: ale s tým, že sťahovať ich musíte na miesto postihnutia vy ručne… Lienky nehryzú, nie sú ťažké a efekt stojí za to.
Nechce sa vám stále polievať a kopať? Mulčujte! Znamená to, že okolo rastlín, ktoré to dovolia, nasypte preschnutú pokosenú trávu – udrží vlhkosť a tiež vám pomôže zbaviť sa vyrastania buriny. Nezasypte však tesné okolie rastlinky, nechajte jej priestor na dýchanie. Pozor, mulč by mal byť bez semien a burinových častí. Mulčovať môžete so slamou, senom, posekanými konárikmi či kôrou, môže sa aj vytrhnutá burina nechať ležať koreňmi hore popri zelenine. Jednoduchým mulčom je kartón, ale nefarbený. Hodí sa na zakladanie hriadok – stačí ho len položiť na pôdu, urobiť dierku tam, kde treba niečo nasadiť, vložiť priesadu, a už len polievať. Kartón sa časom rozloží, zabráni rastu buriny. Mulčovanie bráni odparovaniu vody a rozložený mulč vráti zemi to, čo potrebuje a čo z nej vzala burina.
Hnojiť sa dá aj popolom z kachlí.. treba ho len potom prisýpať do kompostu alebo rozsypať na hriadky, kde sám vsiakne pri daždi do zeme.
Máte mravce v záhrade? Pomôžte si práškom do pečiva – posypte ich cestičky a máte pokoj. Nezabudnite však po daždi procedúru zopakovať.
A to by už aj stačilo. Hor sa do záhrady, aby ste stihli aspoň niečo z tohto tento rok zrealizovať a vyskúšať. Samozrejme, nezabudnite hlásiť aj vaše grify a skúsenosti.
Z fóra spracovala Mária Kohutiarová
(12 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
„Domáce“ úrazy hlavy
Univerzitná nemocnica Bratislava Antolská
11 mýtov o otrase mozgu
FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
Kedy si robiť tehotenský test?
super, super, paci sa mi to. ja mulcujem pod jahodami pokosenou travou. ale ze to nemam davat az ku korienkom k rastline som nevedela, tak si dam na to bacha.