Dnes s odstupom času si ani neuvedomujem, aké ťažké časy sme prežívali. Pokiaľ ide o aklimatizovanie sa malej Marcelky do pracovného režimu, tak ona sa s tým napodiv vyrovnala veľmi ľahko, povedala by som, že až bravúrne. Celkom vtipné boli i niektoré porady, na ktorých – už ako väčšia – dohliadala na všetkých prítomných z  „hopsadla“, ktoré viselo v mojej kancelárii na kúrenárskych trubkách… .

Kto vám pri realizácii vašich predstáv najviac pomohol?

Určite to bol môj partner, hoci veľmi neveril v ďalšiu budúcnosť Kovotvaru, vždy mi bol oporou. Nakoniec sa mi podarilo presvedčiť i jeho o možnom zlome pádu až v takej miere, že do firmy nastúpil ako obchodno-technický riaditeľ a pomohol mi dostať spoločnosť  z problémov platobnej neschopnosti. Tiež veľmi pekne pomohli i kolegovia, ktorí v najkritickejšom období „zamakali“ a dnes majú stabilnú prácu v celkom pekne rozbehnutej a úspešnej firme.

Je Kovotvar vaším jediným živobytím? Dá sa takto „uživiť“? (ženy sa často pýtajú, či sa podnikaním dá uživiť… preto táto otázka)

Kovotvar je mojím jediným živobytím – skutočne!! A hovorím to takto dôrazne najmä preto, lebo kým som nemala svoju dcéru, partner mi občas vyčítal, že sa chovám akoby  Kovotvar  bol pre mňa všetkým a že by som ho pokojne za neho vymenila.

Samozrejme som sa tejto myšlienke úporne bránila, no postupne som zistila, že Kovotvar je skutočne pre mňa všetkým… Neviem prečo, no táto firma pre mňa nie je iba akýmsi zamestnaním alebo zdrojom príjmov. Cítim k nej čosi osobnejšie, čo presne neviem popísať, ani vyjadriť, no ako som už spomínala, je kusom môjho ja a cítim sa za ňu zodpovedná… Zodpovedná za to, aby ďalej fungovala, aby ľudia mali prácu, aby sa firme darilo, aby sa inovovala a ďalej rástla a bola zdravá a úspešná… Presne ako moja dcérka. Ak je chorá, musím s ňou ísť k lekárovi, ak chcem, aby sa naučila chodiť, musím sa jej maximálne venovať, a tak je to aj s Kovotvarom.

Čo považujete za úspech? (osobný aj pracovný)

Osobný je spojený  s tým pracovným, a to tak, že som spokojná s tým, čo robím, ak to robím dobre. Ten pracovný je , ako som už spomínala, zdravá neustále sa rozvíjajúca firma.

Ako by ste pomenovali možné riziká, ktoré čakajú na začínajúce podnikateľky?

Možné riziká sú vždy a nečakajú iba na podnikateľky a už vôbec nie na začínajúce. Podstatné je, aby sa ich človek nebál a vzdoroval im. Podľa môjho názoru najväčším rizikom podnikania je neúspech. A to i čiastkový, mnohokrát i nepatrný, o ktorom však podnikateľ vie a nedovolí mu ďalej podnikať. Vtedy je najlepšie, ak sa človek nevzdá a odolá… Frustračná odolnosť sa to myslím volá.

Máte nejaký odkaz pre žienky domáce, ktoré uvažujú o vlastnom podnikaní a stále zvažujú nejaké pre a proti?

…toto nechcem veľmi komentovať, pretože moja práca nie je asi takým tým typickým začatím podnikania „po deťoch“. Ja dokonca niekedy premýšľam o tom, akú veľkú poklonu  a obdiv by som najradšej vyjadrila ženám – matkám, ktoré statočne doma vychovávajú svoje deti. A odovzdávajú im tak všetku svoju energiu, lásku a čas.

Tým samozrejme netvrdím, že ja svoju dcérku nemilujem, no viem, že čas sa nedá nahradiť, ani zdvojnásobiť. Aj preto som rada za každý okamih s ňou a v podstate tiež vďačná za to, že som jedna zo šťastných žien, ktoré svoju prácu mohli skĺbiť so svojou potrebou a poslaním matky.

Teda k tomu odkazu: ak by ste sa predsa len rozhodli venovať sa podnikaniu, určite choďte do toho, určite to dokážete časovo spojiť, pričom dieťatko tiež nepocíti, že sa mu venujete menej, ak si to všetko dobre zorganizujete. Čoraz častejšie mám pocit, že žena dokáže všetko.

Čo robíte, keď sa nestaráte o dieťatko, o rodinu a o prácu…

Ak sa už nájde taká chvíľka, ešte šťastie, že vďaka výdobytkom techniky sa to dnes dá… Vtedy určite rada cestujem. Fascinuje ma história a pamiatky s ňou spojené. Tiež mám rada dobré jedlo a ešte lepšie víno v spoločnosti môjho partnera. Rada si zájdem na squash a pozriem dobrý film. Je pravdou, že nie iba z práce je človek živý a preto by sme si mali život užiť i z inej stránky ako z tej pracovnej. No podotýkam, že všetky tieto „free činnosti“ sú pod dohľadom e-mailov a sms-iek…

Keby sa niekto spýtal vašej dcérky, čím je jej maminka, čo by asi povedala?

Teraz momentálne nič, lebo našťastie ešte nerozpráva. No dúfam, že by povedala, že jej maminka  je tou najlepšou maminkou na svete.

Vizitka:

(14 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...