Podnikanie mám v krvi

Mária Kopčíková 0

Mária Rippová, mama Matúša a Kristínky, pochádza z Bratislavy, ale má moravské korene. Vyštudovala psychológiu a od roku 1998 pracuje v oblasti ľudských zdrojov. V roku 1999 založila a odvtedy aj vedie personálnu spoločnosť Jobpoint.

Čo je tvojim „chlebíčkom“

Pohybujem sa v oblasti HR, v personálnom poradenstve, kariérnom poradenstve…

Pamätáš si moment, kedy a kde vznikol nápad začať s podnikaním? S kým si svoje úvahy konzultovala (ak vôbec)? Radila si sa s niekým?

Podnikanie mám v krvi, bola to moja túžba od detstva, raz mať firmu a môcť „robiť veci podľa seba“… máme to v rodine. V momente, kedy som prišla o prácu na full time, bolo rozhodnutie založiť firmu už neotrasiteľné. Bol pri mne môj realistický manžel, ale po úvodnej panike sa hneď pustil do pomáhania a veril mi.

Máš svoju podnikateľskú múzu, radcu,  sprievodcu, inšpirátora?

Od rodičov som sa naučila ako tisíckrát spadnúť a vždy znovu vstať, i keď to nie je jednoduché…vedieť sa poučiť z pádov, múdrieť pri neúspechoch a nájsť v nich výzvy.

Ako ďaleko je tvoje súčasné živobytie od tvojej profesie  „pred deťmi“? Čo  si vyštudovala?

Som psychologička, moje povolanie je teda blízko, až na to, že podnikaniu ma škola nenaučila, to sa snáď ani nedá.

V HR biznise sa pohybuješ takmer 15 rokov, skús trošku čitateľom priblížiť, o čom je tvoja každodenná práca? Čo všetko sa skrýva pod tým, že vyberáme ľuďom prácu, práci ľudí …?

Moja práca spočíva v komunikácii s klientmi, ktorí riešia rôznorodé personálne otázky (výbery ľudí, hodnotenie tímu, motiváciu zamestnancov, vzdelávanie a podobne), v porozumení, konzultácii zadania, hľadania riešení, stretávania sa s množstvom ľudí, ich hodnotenia a porovnávania štruktúry, ktorú chceme riešiť, s ich profilom. Ďalej kariérne poradenstvo – od žiakov strednej školy, cez dospelých až po ľudí v predpenzijnom veku. Je to hľadanie ciest, pomoc rôzneho druhu.

Ďalej manažujem tím ľudí, organizujem prácu, termíny, kontrolujem ich výstupy – resp. často spolu prechádzame výstupy, aby boli čo najlepšie. Rozvíjame nové smery, v ktorých môžeme byť užitoční.

A potom bežná agenda, ako je kontakt s financmajstrom, účtovníkom, marketing firmy.

Čo bolo pre teba najľahšie/najťažšie zrealizovať? Myšlienky sú fajn, ale ako sa prenášajú do praxe?

Pri prenose myšlienok do praxe je dôležitá silná sebamotivácia, systematickosť, dôslednosť – pri malých deťoch to nie je vždy jednoduché, najmä keď príde jeseň a choroby a tak…

Kto ti pri realizácií tvojho sna najviac pomohol?

Manžel, rodičia, paradoxne i deti 🙂 a tiež kolegovia, ktorí postupne pribúdali.

Čo je najväčším benefitom tvojej práce?

Sloboda a možnosť organizovať si čas. Možnosť byť nablízku rodine a deťom a nemusieť okolo toho nikomu nič vysvetľovať ani prosiť o tieto chvíle, ktoré sú zmyslom môjho života….a to že robím prácu, ktorá ma napĺňa a baví.

Čo považuješ za úspech, osobný aj pracovný?

Spokojnú rodinu a úspešnú firmu budovanú popri maličkých deťoch.

Ako vnímaš svoje pôvodné rozhodnutie začať podnikať s odstupom času?

Stále sú veci, ktoré prekvapujú (napríklad platobná disciplína klientov, niektoré podivné praktiky v podnikateľskom prostredí) … keď sa nakopí viac takýchto momentov v krátkom čase, vtedy si položím otázku, či by mi nebolo lepšie v stabilnom zamestnaní. Ale benefitov je stále viac ako prekážok, aspoň mojimi očami. A viem vstávať 🙂

Ako by si pomenovala možné riziká, ktoré čakajú na začínajúce podnikateľky?

Riziká sú nepomenovateľné, nepredvídateľné a stále prítomné (nielen u začínajúcich). Napríklad nedostatočná vytrvalosť a neodhadnutie vlastných síl, to sa nedá dopredu odhadnúť. Hlavne netreba isť do podnikaní s úmyslom len čisto komerčným, to málokedy zafunguje a už vôbec nie v dlhodobom horizonte… Skôr je potom človek sklamaný.

Maminy podnikateľky, ktoré spovedáme v tomto seriály, všetky zaradom hovoria, že podnikať na Slovensku nie je jednoduché, zmienila si to aj ty. Čo z toho celého podnikateľského prostredia si už “prestala riešiť”?

Nedá sa povedať, čo som prestala riešiť, samozrejme ma trápi, že podnikatelia sú na chvoste záujmu a riešia sa úplne iné témy. Trápi ma, že keď si niekto objedná prácu, ty ju urobíš v najlepšej kvalite, tak ti potom nezaplatia. A keď sa ideš domôcť svojich práv na súde, tak firma už neexistuje, ešte sa ti vysmejú to tváre a musíš zaplatiť  súdne trovy, hoci ty si v tom celom celkom nevinne. Alebo neustály tlak na znižovanie cien a zachovanie kvality.

Je to skôr o spôsobe, akým sa s tým človek vyrovnáva, a či to prerastie zdravé rozmery. Beriem to tak, že teraz je to moja cesta. Možno o pár rokov tiež budem niekde zamestnaná a budem s tým spokojná …

Máš nejaký odkaz pre žienky domáce, ktoré uvažujú o vlastnom podnikaní a stále zvažujú nejaké pre a proti?

Nie každý je na podnikanie typ. Je dobré to dopredu zvážiť, konfrontovať s ľuďmi, ktorí poznajú Vás a aj Vaše možnosti. Nenechať sa odradiť závisťou a neúspechmi. Vytrvať, ale nie „cez mŕtvoly“ – je lepšie si po čase, keď to nejde povedať, nebolo to pre mňa a bez pocitu sklamania a prehry ísť jednoducho ďalej a inou cestou!

Do rozbehu biznisu je vhodnejšie sa pustiť, keď je aspoň jeden stabilný príjem v rodine – pridá to na pokoji.

Keď chceme rozbehnúť biznis, obklopte sa ľuďmi, ktorí vám môžu pomôcť v jednotlivých odborných oblastiach – nemusíte byť odborník na finančné plánovanie, na marketing, účtovníctvo … vybudujte si už pri rozbehu sieť kvalitných poradcov a subdodávateľov.

Čo robíš, keď sa nestaráš o deti, o rodinu, o manžela a o prácu (ak ťa napadne že nič iné nestíham, tak pridaj k tomu, čo by si chcela robiť, ale ešte nebolo kedy)

Chcela by som viac cestovať po svete, ale skôr som sa pri prečítaní otázky schuti zasmiala.

Keďže ťa poznám, a viem, že máš dobrý drive, a že si veľmi akčná žena, kde si dobíjaš baterky? Ako často máš chvíľku pre seba?

Baterky  dobíjam poctivo naplánovaným relaxom, niekedy aj sami s mužom bez detí, niekedy všetci. A máme doma veľkú spoločnú záľubu, kvôli ktorej sme úplne zrušili TV  a odsťahovali ju zo spoločenskej časti domu – vyrábame a zdobíme mydlá.

Tiež relaxujem v záhrade, takmer denne chodím na prechádzky, aby som si vyvetrala hlavu. Tú chvíľku pre seba si nájdem len preto, že dobre plánujem, ale je to náročné.

Ak sa niekto spýta tvojich detí, čím je ich mama, ako odpovedajú?

Riaditeľka a psychologička! A sú veľmi pyšní, lebo vedia, že je to aj ich firma.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (12 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA.  Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité.

články autora...

Pridaj komentár