Marcela Tokošová je riaditeľkou slovenského družstva Kovotvar, zameraného na výrobu kovových výrobkov pre záhradu, domácnosť a dekoráciu. Ako sa jej „riaditeľuje“ s dcérkou, ktorá má v jej kancelárii svoj kútik, nám prezradila v rozhovore do nášho seriálu Biznis po deťoch.
Medzitým sa Marcela stala dvojnásobnou mamou. A mne zarezonovalo v mysli – detský kútik už v kancelárii má, škoda ho nevyužiť.
Paradoxne, ak je reč o detských kútikoch, napísala pre náš portál rodinka.sk jedno kritické zamyslenie, prečo nebude vytvárať detské kútiky priamo v práci pre iné mamičky po rodičovskej dovolenke.
Nie, netreba tu hľadať žiadnu paralelu s Marissou Mayerovou, krízovou riaditeľkou Yahoo, ktorá takisto našla vo svojej kancelárii miesto pre detskú izbičku pre svoje dieťa, ale svojim zamestnancom – rodičom malých detí, zakázala pracovať z domu (za čo si, samozrejme, vyslúžila od nich šťavnatú kritiku).
Idea detských kútikov v práci je pekná, ale…
Marcela Tokošová sa pozrela na zúbky projektu detských kútikov, financovaných z eurofondov, ktorý propaguje ministerstvo práce. Ide o projekt, ktorý má motivovať zamestnávateľov, aby pri prijímaní do zamestnania mysleli na matky detí do 6, resp. 10 rokov veku.
Idea je to pekná – vláda chce podporovať zamestnávateľov, aby vytvárali detské kútiky pre deti svojich zamestnankýň priamo na pracovisku zamestnávateľa, aby sa matka mohla naplno venovať práci, kým o dieťa sa bude starať profesionál, odborná kvalifikovaná sila, ktorého zaplatí štát. Ale je funkčná aj v praxi?
Aký názor má Marcela Tokošová, skúsená krízová manažérka, riaditeľka a zároveň mama, ktorá vo svojej kancelárii detský kútik pre deti má?
Viacero uhlov pohľadu
„Akýkoľvek nástroj, ktorým zamestnanca dokážeme motivovať, je určite pozitívny,“ myslí si Marcela Tokošová,: „ale ak má naša spoločnosť sto zamestnancov, nebudeme predsa robiť kútik pre tri deti, bol by to nezmysel.
Ako zamestnávateľ by som súhlasila skôr s myšlienkou p. Machunka, prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a to; aby dal štát na opateru hoci troch detí prostriedky a menšia firma by si služby objednala v bežnej škôlke alebo materskom centre.
Dôležité je pozrieť sa na to celé i z inej stránky, napríklad hygienickej, výchovnej, zdravotnej. Nie je to len tak zriadiť kútik a hotovo…
Kto nesie zodpovednosť pri akomkoľvek probléme, či už sociálnom – deti sú rôzne, rôzne reagujú na začleňovanie sa do kolektívu a z toho vyvstáva často veľa problémov, alebo psychologickom, prípadne zdravotnom…nechcem radšej spomínať úrazy…
Mňa samú od tejto myšlienky tiež odrádza fakt, že viem, že je presne stanovená plocha na hranie, na spanie, samostatná miestnosť na špinavý aj čistý riad. To je len zlomok podmienok, ktoré musia spĺňať takéto kútiky – veď je to prirodzené.
Na priestor kútika tiež nemôžete určiť bývalú kuticu na metly. Každé dieťa musí mať napríklad 4 metre štvorcové na hranie, na určitý počet detí určitý počet toaliet.“
Očami zamestnávateľa
„Keď som si iba zbežne prebehla metodiku, ktorá presne stanovuje podmienky zamestnávateľa pre založenie detského kútika, tak moje odhodlanie a prvotné nadšenie, ktoré som z tejto celej myšlienky cítila, v okamihu sublimovalo.
Pretože som začala vidieť, že zamestnávateľ by sa musel buď prestať úplne zaoberať bežnými dennými záležitosťami firmy, v lepšom našom prípade – úplne prestať vyrábať, aby som vôbec stihla všetky uvedené podmienky vybaviť a postupne splniť….
alebo okrem prijatia „pedagogického dozoru“ ku deťom v kútiku, prijať ešte ďalšiu osobu na plný úväzok, ktorá by toto všetko vybavila a zabezpečila…. príde mi to celé, akoby sa zamestnávateľ stal dobrovoľným rukojemníkom byrokracie…“
Očami zamestnávateľa – rodiča
„Ďalej, moja otázka, nakoľko sama mám už druhú dcéru pri sebe v práci, bola; kto je zodpovedný za výber samotnej „vychovávateľky“?
Svoju dcéru tiež nezverím len tak niekomu a neviem si predstaviť, že by som ako zamestnávateľ bola zodpovedná za človeka, ktorý by sa staral o cudzie deti…ten spýtavý pohľad rodičov, ktorým by sa ma dotazovali…je vychovávateľka vhodná pre naše deti?
Neskôr mi napadla myšlienka zaoberať sa aspoň návrhom – zamestnať matku, ktorá sa stará o dieťa do šesť rokov…lenže.
Neviem, ako je to v iných regiónoch, no mne sa zdá, že v tom našom, už všetky matky s dieťaťom do 6 rokov, ktoré chcú pracovať, už pracujú. Vo firme ich máme niekoľko, no na tie sa príspevok štátu už nevzťahuje, jednoducho, ja ako zamestnávateľ už mám smolu, že som dané matky zamestnala ešte predtým, kým vláda prišla na takýto ozdravný balíček.”
Očami „super zamestnávateľa“
“Ďalšia vec je, že ak by som už i takú matku našla, tak celá táto „paráda“ je aktívna do konca októbra tohto roku…hm, ok, hovorím si, no čo s touto pracovníčkou potom? No áno, musela by som ju už riadne platiť z firemných peňazí…v čom nevidím problém v prípade, že miesto by nebolo pre ňu vytvorené iba umelo, ale s riadnym významom.
A práve toto je môj názor na zamestnávanie matiek s deťmi do 6 rokov. Ak nejaký zamestnávateľ takúto matku pozná, tak ju zamestná, veď prečo nie? Dostane za ňu náhradu jej platu…urobí vlastne dobrý skutok.
No v októbri, matka uvidí, či celé to bolo o tom, ako sa ukázať pred štátom, aký som ja super zamestnávateľ, že som využil a zviditeľnil opodstatnenosť vládneho sociálneho balíčka a matka bude znovu zamestnaná nanajvýš tak v domácnosti, alebo zamestnávateľ bude viac sociálny ako vláda, a pracovníčku si nechá i naďalej…a bude tak zase suplovať povinnosti štátu on sám.
Myslím si, že veľa miest a pozícií, ktoré dnes zastupujú matky starajúce sa o deti do šesť rokov a boli zamestnané vďaka zrealizovaniu vládneho balíčka, že tieto pozície boli vytvorené umelo a v podstate tak doplatil na to iba sám štát. Pretože inak by matkám preplácal iba rodičovský príspevok, no v tomto prípade je to 90% z konkrétnej mzdy daného pracovného miesta….”
Záverom
“Neviem, nechcem sa stavať do pozície vševediacej, možno toto celé význam má, a ja sa mýlim. Možno každá jedna matka, ktorá sa týmto spôsobom konečne dostala do práce, by povedala opak…možno áno, už len pre ten pocit byť v kolektíve a sociálne vnímaná a akceptovaná…
No uvidíme po októbri, ak sa vláde nepodarí platnosť balíčka predĺžiť…bola by som úprimne rada, keby som sa v tomto mýlila, a veľa žien by týmto spôsobom našlo sebarealizovanie a zadosťučinenie… Uvidíme,” uzatvára Marcela Tokošová.
(12 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Ano, urcite, vidme vsade len to co musi urobit zamestnavatel, ale na matky a rodiny, ktore su bez prace,pretoze ziadny pracovny cas sa nesklbi so skolkou ci skolou je samozrejme, Radsej majme krajinu plnu hladnych ludi, ktori nemozu najst pracu a lenivych zamestnavatelov, pretoze staci len tak malo na zabezpecenie detskeho kutika. Tento clanok je iba o lenivosti zamestnavatelky, naco si komplikovat zivot vsak????
Ja cez tento projekt zamestnávam dve zamestnankyne, ktoré majú deti do troch rokov. Obe by boli doma na rodičovskej dovolenke, teraz si mozu doniest deti do práce a pracovat. Ano, iba od apríla do konca oktobra. Ale vytvarame take podmienky, aby si za ten “startovací” cas, vedeli vytvoriť efektívne miesto, ktoré bude samé schopné udrzatelnosti. Ale ak by tento projekt neprisiel, v sucasnosti by sme realizovali vo firme menej aktivit a ani by ma nenapadlo niekoho noveho zamestnavat. ano, vyuzila som system, avsak tieto zamestnankyne nasli uplatnenie. Bali sa, ako si o par mesiacov, po rodicovskej dovolenke budu hladat zamestnanie. teraz pracuju na tom, aby ich miesta mali dlhotrvajuci charakter a kazda ziskala dost zakazok… Myslim, ze je to fer a pomaha to
Milá “mama”!
doslova si ma naštvala! Lenivosť zamestnávateľky? Však keď je to také jednoduché, prečo neskúsiš byť tou zamestnávateľkou sama ???A nechcela by si, aby pre Teba aj auto chodilo, aby si láskavo prišla do práce? Uvedom si, že povinnosťou zamestnanca je prísť načas a pracovať. Pracovať – ale s tým, či na tom, čo Ti zamestnávateľ zabezpečí. Ešte aj tú vodu, ktorou spláchneš po sebe WC a papier, ktorý použiješ, ten zamestnávateľ platí. Skús to a potom sa vyjadruj k lenivostiam zamestnávateľov. Absolútne iste nevieš, čo byť zamestnávateľom, obnáša!