Keď niekto vyhorí

Nie, nie je to chyba v nadpise, nie „niečo“, ale „niekto“. O syndróme vyhorenia ste už možno počuli, zavolať hasičov naňho žiaľ nestačí.

Ak máme dlhodobo vyčerpané zdroje energie, ak sa nevieme tešiť zo života, dostávame sa do stavu, ktorý sa nazýva syndróm vyhorenia, známy tiež pod pojmom „burn out“. Je dôsledkom dlhodobo pôsobiaceho stresu a nevhodného vyrovnania sa so psychickou aj fyzickou záťažou.  K jeho hlavným prejavom patrí depresia, ľahostajnosť, sťažený kontakt s ľuďmi, strata sebadôvery a časté choroby (somatizácia).

Všetci sme unavení

Môžete namietať, že v dnešnej hektickej dobre sme vyhoretí všetci – všetci sme unavení, ledva od pondelku čakáme piatok. Pri syndróme vyhorenia však nejde o obyčajnú únavu a nejde ani o prechodnú krízu. Žena, ktorá vstáva 6x za noc k chorému dieťaťu môže byť extrémne unavená, ale netrpí syndrómom vyhorenia. Pri tomto probléme sa vždy objavuje otázka zmyslu vlastnej práce (vlastného života).

Kým sa „dopracujeme“ k vyhoreniu, trvá to niekoľko mesiacov. Celý tento proces zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach a trvá mnoho mesiacov až rokov. Jednotlivé obdobia (fázy) môžu byť rôzne dlhé.

Autori Henning a Keller (2001) popisujú tieto fázy vývoja syndrómu vyhorenia:

• Nadšenie: vysoké ideály, vysoká angažovanosť;
• Stagnácia: ideály sa nedarí realizovať, mení sa ich zameranie. Požiadavky klientov, ich príbuzných alebo zamestnávateľa začínajú obťažovať;
• Frustrácia: pracovník vníma klienta negatívne, pracoviská pre neho predstavuje veľké sklamanie;
• Apatia: medzi pracovníkom a klientom vládne nepriateľstvo, pracovník sa vyhýba odborným rozhovorom s kolegami a akýmkoľvek aktivitám;
• Syndróm vyhorenia: dosiahnuté štádium úplného vyčerpania – strata zmyslu práce, cynizmus, odosobnenie, odcudzenie, zmiznutie reflexie vnútorných noriem.

Z poslednej fázy je cesta späť veľmi ťažká. Najjednoduchšie je sa syndrómu vyhorenia vyhnúť. No pokiaľ sa Vám to (alebo niekomu z vášho okolia nepodarilo), je efektívne zasiahnuť vo fáze stagnácie.

Varovné signály

Ľudia zvyčajne ignorujú varovné signály, nemajú pocit,  že niečoho je veľa, veď predsa všetci dnes fungujú  v jednom kole“, doba je taká – uponáhľaná…

Pozrime sa na svoj vlastný život a skúsme si odpovedať na tieto otázky (čím viac „áno“ odpovedí, tým väčšie riziko rozvoja burn-out syndrómu riskujete):

• Považujete za ťažké povedať “nie” k ďalším a ďalším úlohám alebo zodpovednosti?
• Ste pod stálym tlakom náročných úloh po dlhší čas?
• Vaše vysoké nároky vám sťažujú podeliť sa o prácu s kolegami alebo podriadenými alebo kolegami?
• Snažíte sa dosiahnuť príliš veľa cieľov po dlhú dobu?
• Sami ste príliš veľkou emocionálnou podporou pre okolie a to už po dlhú dobu?

Úplné vyčerpanie je charakteristické tým, že postihuje tie najproduktívnejšie osoby. Veľa ľudí, ktorí sa v tomto stave ocitnú, zo svojho miesta neodíde. Každý deň sú tam, vo svojej kancelárii, pri svojom počítači, no reálne nevedia podať výkon, akoby rezignovali.

Keď sa človek blíži k vyhoreniu, aké symptómy, prejavy, znaky u neho môžeme pozorovať:

Ako sa vyhnúť syndrómu vyhorenia si môžete prečítať o týždeň.

Použité zdroje:

Henning, Keller: Antistresový program pro učitele. Portál, Praha, 2001

Křivohlavý, J.:  Psychologie smysluplnosti existence : Otázky na vrcholu života, Praha: Grada Publishing, 2006