Často sa hovorí o šikanovaní a to vnímame najmä v súvislosti s deťmi – školákmi a teeagermi. A my ako rodičia sa obávame, aby sa naše deti nestali jeho obeťou.
Ale čo ak sa obeťou šikanovania stane dospelý človek? Zdá sa vám to nemožné? Nuž nie je. Mobbing je šikanovaním na pracovisku, šikanovaním medzi dospelými ľuďmi. Pojem mobbing pochádza z anglického „to mob“, čo znamená „napadnúť, prepadnúť“.
Pod mobbingom, čiže psychickým terorom rozumieme trvalé, systematické a intenzívne útoky, intrigy a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného voči jednotlivcovi alebo menšej skupine.
Nehovoríme teraz o bežných konfliktoch a treniciach, tým sa v pracovnom živote nedá úplne vyhnúť, tieto však nemajú za cieľ cieľavedomý psychický teror. O mobbingu hovoríme až vtedy, keď sa na niektorú osobu alebo viacero osôb útočí systematiky a dlhší čas (niektorí autori uvádzajú interval aspoň raz za týždeň aspoň pol roka). Človek, ktorý je obeťou mobbingu, môže trpieť už po oveľa krátšom čase.
„Rizikové pracoviská“
Riziko vzniku mobbingu je najvyššie v inštitúciách, ktoré majú byrokratickú organizáciu, hierarchické usporiadanie pozícií, dominantné sú tu pravidlá a predpisy.
Ak je postup na vyššiu funkciu je založený okrem iného aj na “zásluhovosti”, to dáva živú pôdu pre vznik mobbingu. Mobbing samozrejme existuje aj v menších podnikoch, súkromných firmách, kde konflikty môžu vzniknúť napr. medzi majiteľom podniku a zamestnancami.
Podoby mobbingu
- Ohováranie. Na ohováranie akoby sme boli zvyknutí. Niekto pri upozornení „neohováraj“ povie, že „len konštatuje pravdu“. Ale akú a čiu pravdu?
- Výsmech. Keď niekto naozaj chce, tak výsmechu môže podrobiť čokoľvek na tom druhom. Účes, oblečenie, vlastnosti a telesné chyby (zajakávanie, obezita, chyby zraku a pod.).
- Zadržanie informácií. Zatajením dôležitých informácií pre výkon práce sa šikanujúci snaží druhej osobe vytvárať stresové situácie a vytvoriť obraz o tom druhom ako o nespoľahlivom pracovníkovi.
- Administratívno – pracovné opatrenia. Pracovník je v krátkych časových úsekoch preradený na iné pracovisko, kde vykonáva práce, ktoré nezodpovedajú jeho kvalifikácii. Dôsledkom týchto opatrení je obvykle strata záujmu pracovníka o pridelenú prácu.
- Nadmerné pracovné zaťaženie. Ide o pridelenie zbytočných úloh alebo stále nových a nových úloh nad rámec schopností pracovníka. Dôsledkom je prepracovanosť pracovníka, pretože je pod stálym tlakom.
- Nadmerná kritika. Pôsobí frustrujúco a u šikanovaného spôsobuje pochybnosti o vlastných schopnostiach a znižuje sebavedomie. V konečnom dôsledku vedie k apatii, nedostatočnému plneniu zverených úloh.
- Sexuálne obťažovanie. Sú mu vystavené najmä ženy, zriedkavo muži zo strany ich nadriadených. Veľmi často vnímame rozdiel medzi tým, čo predpokladaný agresor za útok považuje a čo už ako útok vníma druhá strana. Toto je zrejme kategória mobbingu, ktorá je veľmi ťažko objektivizovateľná. Je tiež dôležité rozoznať rozdiel medzi vyjadrením sympatie a skutočným obťažovaním.
Atmosféra stresu pri dlhodobom pôsobení na pracovníka môže spôsobiť ďalšie komplikácie tým, že sa pridružia psychické alebo psychosomatické následky (napr. depresia, stavy úzkosti, poruchy koncentrácie pozornosti a poruchy spánku, hypertenzia, bolesti hlavy). Pri prehĺbení a neriešení tohto stavu potom môžu viesť k dlhodobej práceneschopnosti.
Obete
Obete môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:
- osamelý pracovník – napr. v prevažne ženskom kolektíve pracujúci muži, v nemocnici ošetrovateľ, alebo naopak – v armáde pracujúce ženy,
- nápadný pracovník – nejakým spôsobom upozorňuje na seba (väčšinou nie cielene); môžu to byť pracovníci s určitými telesnými chybami,
- úspešný pracovník – človek, ktorý rýchlo napreduje v kariérnom postupe,
- nový pracovník – absolventi škôl s vyšším vzdelaním než majú ostatní, príchod novej pracovnej sily.
Literatúra uvádza, že najčastejšími obeťami mobbingu sú ženy vo veku od 20 do 30 rokov, ktoré ešte nemajú stále miesto. Ďalšou ohrozenou skupinou sú ženy na strednom stupni riadenia, ak sa pokúšajú presadiť v mužskom kolektíve.
Mužské a ženské formy mobbingu
Ženy aj muži sa líšia v mnohom, v myslení, prežívaní, a aj v spôsoboch, ako sú schopní šikanovať svojich kolegov, či podriadených. Najčastejšie sa stretávame s týmito situáciami:
Ženské formy mobbingu:
- výsmech obete a zosmiešňovanie – priamo alebo poza chrbát,
- rozširovanie klebiet bez preverenia ich pravdivosti,
- narážky na výzor, postavu, oblečenie, účes, hlas,
- rozširovanie fám a klamstiev, ktoré ničia povesť obete,
- špehovanie, sliedenie, odpočúvanie obete, stála kritika práce a správania sa obete.
Mužské formy mobbingu:
- ignorovanie obete, neodpovedanie na pozdrav, prehliadanie,
- zadávanie nezmyselných úloh a striktné vyžadovanie ich plnenia,
- vyhrážanie a nátlak namiesto argumentácie,
- cynické narážky a poznámky na konanie obete,
- neochota komunikovať s obeťou.
Nabudúce sa dostaneme k tomu, ako s mobbingom môžeme bojovať a čo robiť, aby radšej vôbec nevznikol.
Použité zdroje:
Kratz, H.J.: Mobbing – Jak ho rozpoznat a jak mu čelit, Management Press, 2005
Svobodová, L.: Nenechte se šikanovat kolegou, Mobbing – skrytá hrozba, Grada 2000
Foto: isifa.com
Viete čo je pritom najsmutnejšie? Keď po rokoch som zistila, že toto všetko – hlavne zatajovanie a premieňanie informácii robí moja vlastná mama.
Takže môj život je ako brazílska telenovela po slovensky
U mňa to bola tiež žena z rodiny.. Po jej príchode sa zo zohratého kolektívu usmievavých báb stala kopa frustrovaných žien a žiaľ darmo som to vysvetľovala nadriadeným – pozerali sa na to tak, že ona bola u firmy 10-násobne dlhší čas ako my a radšej verili jej ako nám.. Výsledok bol taký, že po roku sme to vzdali a odišli sme ku konkurencii. Dotyčná tam zostala, ale tržby veru nie – zákazníci nakoniec “otvorili oči” vedeniu – po našom odchode prestali tam chodiť. Neskôr nám ponúkli návrat s vyššou výplatou, ale to už bolo neskoro… Som rada, že vtedy sme si uvedomili, že je lepšie odísť ako nechať sa psychicky týrať..
Dobrý deň. Aj aj som bola svedkom mobingu na pracovisku, no nie na tom svojom,ale v MŠ,kde si pani zástupkyňa, ktorá svoju funkciu “žerie” vybíjala svoje problémy na kolegyniach v práci. Psychicky ich deptala,vyhrážala sa,že učiteľke bude dávať fúkať,lebo z nej cíti alkohol,pritom je to mladá žena, ktorá má problém otehotnieť,takže alkohol tu neprichádza do úvahy. Aj napriek tomu, že sa bola sťažovať u riaditeľky,že to ďalej nevydrží a ak sa to nezmení,tak odíde preč,nič sa nevyriešilo. Ja som sa na dotyčnú zástupkyňu sťažovala na KŠÚ, lebo bežne sa náš rozhovor končil nadávkami na moju osobu, no nikto s tým nič neurobil. Pani zástupkyňa sa vyjadruje, že ona je to šéfka a preto v škôlke bude všetko tak,ako povie ona.Názory nikoho iného ju nezaujímajú. je smutné,že v dnešnej dobe máme takýchto učiteľov a čo je najsmutnejšie, kvôli tejto učiteľke odchádzajú deti zo škôlky do iných škôlok a nikto s tým nič nerobí.
My máme vo firme hneď alfa pár-muža a ženu,tak si sadli so svojimi démonskými povahami,že sa o nich hovorí,že sú milenci.V ich počínaní som videl všetky hnusné,nízke a podlé praktiky,aké si len môžte vymyslieť.Hneď ako sa u nás zamestnali,zaujali vedúce pozície,pár ľudí bolo odídených a z ostatných sa stali dvojtvárne rohožky.Majiteľovi sa sprvu slizko pchali do …potom rozdelili firmu na stádo debilov a dvoch géniov a teraz keď sú všetci vymeniteľní a oni nenahraditeľní,ziapu už aj naňho.Z kedysi asertívneho podnikateľa sa stal húpací koník,ktorý už len mlčky prikyvuje,keď tie dva besné psy ráno rozkazujú,čo sa dnes bude robiť.Ľuďom sa obracajú žalúdky a nikto nechce myslieť na to,čo bude ďalej.A tak je to deň za dňom…
Pekný večer,
žiaľ, tiež som sa na predošlom pracovisku jednej slovenskej spoločnosti stretol s unikátnym prejavom mobbingu i bossingu. Oveľa mladší manager terorizoval obe naše smeny a štval jednotlivých pracovníkov z jednej smeny voči pracovníkom inej smeny. Očividne mal z toho radosť. Vyžadoval nezmyselné plnenie nezmyselnejších úkonov, útočil na jednotlivých ľudí, zhadzoval ich pred inými a vyžadoval vzájomné bonzovanie (mobbing) na iných kolegov. Otras! Nie som typ, ktorý zostane pri takomto čine ticho. Žiaľ, na nátlak managera i kolegov z druhej smeny ma doslova vyštval. Najlepšie na tom všetkom bolo, že okamžite padli tržby, ale jeho hlava nie. Pracovníci, ktorých donútil k šikane zostali tiež. Ja som musel odísť. Zašlo to až tak ďaleko, že kolegovia z našej smeny, ktorí sa pôvodne tiež chceli voči šikane postaviť, zostali ticho. Získal si ich na svoju stranu. Bezmocnosť sa akokoľvek brániť voči takémuto nepodarenému managerovi zákonite musí človeka ubíjať. Preto som ZA, aby mobbing i bossing bol trestným činom. Ak by tak bolo v čase teroru, neváhal by som a bránil sa. Človek ako je tento nemá absolútne žiadne morálne právo byť managerom a zo svojej pofidérnej moci šikanovať a vyžadovať šikanu. Mám sto chutí napísať sem názov spoločnosti a aj meno tohto netvora psychopata, ale neurobím to. Zatiaľ.
existuje aj mobbing udajnym mobbingovanim?
moja kolegyna je sluchovo postihnuta, je vo firme rok a pol, ja som tam tri roky a nikdy som s nikym nemala problem a ona tvrdi ze ju tyram. .chodi sa za veducimi stazovat ze som k nej aroganta, neprijemna a ze jej robim naschval zle a ze ju s kolegynou ohovarame, popritom nam nerozumie ani slovo. ano, nemam ju rada ale pokial sa s nou rozpravat nemusim, nerobim to. pokial sa na nu pozerat nemusim, nerobim ani to. ona naschval chodi za mnou, popritom su tam aj iny ludia ktorych sa moze pytat na veci tykajuce sa prace ale ked sa ma uz spyta tak jej odpoviem a robim si dalej svoju robotu. obratila vacsinu ludstva v praci proti mne tym ze ju sikanujem. ja som uz zufala a zacinam uvazovat nad zmenou pracoviska i ked by to bola velka chyba kvoli jednej osobe sa vzdat tak dobreho miesta.
vie mi niekto nejak pomoct/poradit?