Nórski rodičia majú dve základné možnosti:
- 46 týždňov rodičovskej dovolenky, v ktorej priebehu poberajú plat v plnej výške alebo
- 56 týždňov, behom ktorých poberajú plat vo výške 80%.
Rozdelenie rodičovskej dovolenky medzi rodičov
- Matka má rezervované tri týždne pred a šesť týždňov po narodení dieťaťa.
- Otec môže využiť desať týždňov z celého obdobia rodičovskej dovolenky (tzv. kvóta pre otcov).
Skúsenosť českej mamičky žijúcej v Nórsku:
Najväčší rozdiel medzi Českom a Nórskom je v zlaďovaní práce a rodiny a v rovnoprávnosti mužov a žien. V nórskej spoločnosti je rovnoprávnosť mužov a žien historicky daná. Rešpekt oboch pohlaví je na vysokej úrovni, čo je dané i tým, že v Nórsku je v politike veľké zastúpenie žien na všetkých úrovniach.
Deti tu chodia do škôlky od 1 roku a matky môžu ísť do práce. Otcovia sú na rodičovskej 3 mesiace, behom ktorých poberajú rodinné dávky. Keď ich nevyberú, prepadnú. Túto možnosť si vyberá 90% mužov. Myslím, že je to veľké pozitívum pre rodinu a pre vzťah medzi otcom a dieťaťom. Nórske a švédske štúdie dokazujú, že otcovia, ktorí sú na rodičovskej dovolenke, uprednostňujú čas strávený s deťmi i v ďalších rokoch.
Škôlky v Nórsku plošne začali zavádzať v 70. rokoch a sú súčasťou vzdelávacieho systému. Buď ich dotuje štát alebo sú súkromné, rodičia pritom platia zhruba 10-15% jedného platu. Počet detí je v nich menší nech v Čechách – jedna vychovávateľka má na starosti 3 až 4 deti, tie ročné sú v uzavretých skupinách.
Rodičovská dovolenka trvá rok, na výber je 46 týždňov s plným platom alebo 56 týždňov s 80% platu.
Keď má dieťa rok, väčšina žien sa vracia do práce. Samy si pritom zvolia, na aký pracovný úväzok sa vrátia. Zo zákona je dané, že zamestnávateľ im musí umožniť i menší, trebárs polovičný úväzok.
Ja som bola na materskej rok, pol roka poberám sociálne dávky a skoro pôjdem do práce a dohodnem sa na aký úväzok. Zamestnávateľ ma kontaktoval i behom tohto roku, zaujímal sa, čo robím, kedy sa chcem vrátiť. Diskriminácia žien, ktoré majú malé deti, nepripadá do úvahy. Zamestnávatelia si vážia ich skúsenosti a umožňujú im posunutú pracovnú dobu.
Názor, že matka, ktorá dá dieťa do škôlky v roku, je krkavčia matka, sa v nórskej spoločnosti neobjavuje. Skôr naopak: keď nenastúpia do práce, môžu sa stretnúť s názorom, že by sa mala viac zaujímať o svoju kariéru. Vďaka takto nastavenému systému v Nórsku každým rokom stúpa pôrodnosť.
to je všetko pekné, ale rok s dieťaťom je veľmi málo Chuďatá deti, hlavne že sme “rodovo rovné”
nedá mi pritom nespomenúť jeden výrok: “Domovy dôchodcov sú odplatou za jasle.” Tak potom nech si všetky tie emancipované a rodovo rovné ženy v budúcich jasliach spomenú, že keď nechali dieťa štátu / cudzím, lebo museli zarábať, tak aj ich deti odložia potom do jasiel.. lebo však budú “musieť chodiť do roboty” Nie je predsa čas na ekonomicky neaktívnych..
nemyslím si ze celozivotny hlboky/alebo plytky vztah k rodicov zavisi od toho, ci ides do skolky v roku alebo v troch. My sme socikove deti, my sme v tych jasliach boli a nemam pocit, ze by moj vztah s mojom matkou nejako poznacili. Nebudme taki proletari. Komu ten cas s dietatom chyba je sama matka, nie to dieta. To je realita.