Na dvere alebo na lampu…

Na dvere alebo na lampu sa tiež dá niečo pekné jarné vymyslieť. Tohto roku sme sa rozhodli aj s deťmi, že použijeme motív prirodzeného vývoja vonku a tak sme šli vyrábať vtáčie hniezdo na konáriku.

Zvonku sme si priniesli menší rozvetvený konárik – jeho rozmery si zvážte vzhľadom na to, kde chcete výsledok zavesiť a koľko máte miesta. Na dvere treba skôr „plochejší“ konárik, zavesený v priestore môže byť aj rozložitejší.

Ku konáriku do igelitovej „zbernej“ tašky sme odšklbli pár hrstí starej suchej trávy z parku, bude potrebná na výrobu „hniezda“. Zo zásob vlaňajšej jari sme vyhrabali žlté pierka – ale samozrejme fantázii sa medze nekladú.

Doma sme konárik dobre obzreli a „vtáčím“ zrakom usúdili, kde by hniezdu bolo staticky najlepšie. Primerane tomu miestu sme uvili z trávy hniezdo jednoduchým skrútením trsov trávy do kruhu od vnútra po vonkajší obvod. Jemným prestrčením niektorých trsov trávy do iného „obvodu“ zabezpečíme pevnosť hniezdočka. Do hotového sme jemne tavnou pištoľou, ale stačí aj klasickým lepidlom, prilepili výstelku z pierok. Hniezdo sme nastokli na určené miesto cez bočné konáriky tak, aby nespadlo.

Teraz sme sa vybrali vyrobiť „obyvateľov domu“. Z béžového kresliaceho kartónu sme vystrihli dva vtáčiky, z hnedého kartónu sme vystrihli a prilepili krídla – tak, aby boli prilepené len kúskom hrany. Zvyšok krídla sme vyhli mierne od tela. Prilepili sme ešte zobáčik a namaľovali oči. Z ostatného béžového kartónu sme vystrihli vajíčka a hustou hnedou temperou nanesenou na starú zubnú kefku sme postriekali vajíčka – lebo sme podľa rozhodnutia detí mali mať v hniezde škovránky.

Vajíčka sme naukladali do hniezda – samozrejme spevnili ich tavnou pištoľou alebo lepidlom, k vajíčkam sme posadili samičku. Celý konárik sme zavesili na ozdobnú jarnú stužku z kvetinárstva, na jednu stranu sme prilepili pištoľou ešte poletujúceho „ocka“ a na druhú stranu si deti vyžiadali srdiečko.

Celý hotový zázrak sme opatrne zavesili cez kukátko na dvere – čo je dosť náročný úkon a tak sme pre istotu si pomohli obojstrannou lepiacou páskou a tiež pevnou niťou vo farbe dverí.

Jednoznačne sa však deti z týchto našich operencov tešia a už majú naplánované, ako sa po čase vajíčka začnú pukať a z nich (samozrejme po odstrihnutí „puknutej“ časti) začnú vykúkať mladé škovránky.

Okrem tvorivej dielne s prírodným materiálom nám toto hranie sa prinieslo aj množstvo otázok a odpovedí zo života vtáčkov, takže sme to mali aj s environmentálnou výchovou.

Veľa radosti s deťmi pri tvorení želá

Mária Kohutiarová