Skôr ako sa vôbec začneme zaoberať nočnými hrami pre deti, si treba uvedomiť, že tma vzbudzuje u detí veľakrát pocit úzkosti a strachu.
Úzkosť a strach v tme
Je to celkom prirodzené, lebo človek je tvor denný a spoločenský. Ak vidíme, čo sa okolo nás robí, môžme sa presvedčiť, že sa nerobí nič zlé. Ak však je tma a nie je dobre vidieť, čo sa deje, nutne sa dostavuje úzkosť. Pokiaľ úzkosť prevládne, dieťa plače, môže aj kričať. Určite vtedy neurobíme chybu, keď ho vezmeme do náruče a nebudeme ho tmou trápiť.
Len sa, prosím, nenechajte mýliť tým, že deti našich priateľov alebo aj naše staršie deti žiaden strach z tmy neprejavovali. Každé dieťa je aj v tomto ohľade iné a u každého dozrievanie nervového systému postupuje svojím tempom. A úzkosti a strachu je v niekom málo, v niekom viac a v niekom veľa. A tieto dva pocity sú tak blízke, že ich v hovorovej reči ani veľmi nerozlišujeme. Je tam predsa len rozdiel. Strach je „z niečoho“ a úzkosť je „z ničoho“. Strach máme z nejakej určitej veci, zvieraťa, situácie. Úzkosť je však len tušenie niečoho zlého, napätie – zatiaľ bez konkrétneho obsahu.
Nočné hry – kategorizácia
Keď už vieme niečo o strachu, môžeme sa začať venovať aj nočným hrám. Nočná hra môže mať dve podoby. Buď ide o nočnú hru, ktorou chceme deti vystrašiť, alebo ide o nočnú hru, ktorou chceme deťom spraviť pekný večer či noc.
Keď chceme deti vystrašiť
Začnem to prvou. Nočné hry, ktorými chceme deti zabaviť tým, že ich vystavujeme strachu sú určené pre deti staršie ako 10 rokov a aj to nie pre všetky. Na mnohých táboroch sa vedúci preobliekajú za príšery, strašidlá, krvavé mŕtvoly, veľakrát cesta nočnej hry vedie cez opustený cintorín…
Sú deti, ktoré sa na tom dokážu baviť. Sú deti, ktoré sa po skončenia takejto nočnej hry tešia z toho, že prekonali seba samého. Sú však aj deti, obyčajne sú to citlivejšie deti, ktoré nedokážu prijať takúto situáciu ako hru a práve takáto situácia v nich zanechá viac zlých pocitov a spomienok ako kladných. Osobne tieto hry nepreferujem, ba dokonca som proti nim.
Chceme deti zabaviť
Druhý typ nočných hier je síce tiež o prekonaní seba samého a svojho strachu, ale nevyskytujú sa v nich neexistujúce strašidlá. To znamená, že deti sa učia, že v lese či na lúke, kde sa obyčajne nočné hry hrávajú, je prirodzený šum lístia, žijú tam zvieratká, tie sú však väčšinou plaché.
Učia sa v nich, že každá vec má svoj tieň a náš zrak vidí inak ako cez deň.
20 pravidiel pre dobrú nočnú hru:
Či to bude nočná stopovačka, nočný orientačný pochod či nočné hľadanie pokladu, to všetko môže byť pre deti veľmi zaujímavé a napínavé. Ale ako som už vyššie písala, často sa stáva, že dieťa namiesto radosti zažije strach. Preto treba bezpodmienečne dodržiavať tieto kritériá:
- Individuálne prežívanie situácie – tmy: dospelý nesmie diktovať dieťaťu, kedy musí prekonať strach. Každý má svoje vlastné vnímanie okolia, každý musí sám zvoliť tempo adaptácie.
- Ísť len v skupinkách: nechať deti, nech sa sami rozdelia do skupiniek, s kým chcú ísť. Bude prospešné, ak budú v skupinke deti rozličného veku.
- Ak sa vytvorí skupinka so samými malými deťmi, prípadne s deťmi, ktoré sa viditeľne boja, určiť im dospelého, ktorý bude členom ich skupinky.
- Je vhodné, aby deti v skupinke s dospelým neboli s vlastným rodičom. Mali by iné postavenie ako ostatné deti v tej istej skupinke.
- Pri rodinných výletoch je veľmi fajn, ak sa spraví skupinka s najmenšími deťmi a ich rodičmi, t.z. každé dieťa má vo svojej skupinke svojho rodiča.
- Pri rodinných výletoch sa nám osvedčilo robiť skupinky asi takto: najprv ide skupinka mamín alebo otcov spolu s najmenšími deťmi. Za nimi ide skupinka jedného dospelého a iných detí, nakoniec idú skupinky detí bez rodičov.
- Čas: je nutné, aby hra netrvala príliš dlho, optimálny čas je 20-25 min.
- Rozostupy: nezabudnúť na rozostupy medzi skupinkami. V tme je lepšie počuť a často sa stáva, že aj baterky je vidieť dosť ďaleko, potom každá neskoršia skupinka má menej napínavú cestu a aj menší zážitok. Treba nechať minimálne 10-minútové rozostupy medzi skupinkami.
- Kedy začať: deň pred nočnou hrou si odstopujte, o ktorej hodine sa začne stmievať, kedy je šero a kedy nočná hra. Netreba čakať zbytočne dlho.
- Nočná hra so zobudením: niekedy sa stáva, že deti sa nechajú najprv zaspať, následne sa zobudia a ide sa von hrať. Ja nemám s týmto postupom dobrú skúsenosť, deti bývajú dlho rozospaté a potom je hra viac zaujímavá pre organizátorov ako pre samotné deti.
- Vyvíjať činnosť: nočné hry nie sú na to, aby vytvárali strach, ale aby dali deťom spoločný zážitok a pritom si deti odskúšali výnimočnosť tmy.
- Motivačný príbeh: nemôže sa zabudnúť, že tak ako každá hra, tak aj nočná hra potrebuje svoj motivačný príbeh. Je dôležité, aby bol vhodný práve pre vekovú skupinu, ktorej hru pripravujeme.
- Záverečná odmena: tá je tiež nutná. Deti si predsa zaslúžia odmenu za statočnosť:-)!
- Možnosť nezúčastniť sa: ak sa dieťa nechce zúčastniť akcie, musí to dospelý akceptovať. Počas akcie musí byť možnosť uvoľnenia a odpočinku (napr. dospelý so svetlom a čajom).
- Náhradný program: týmto je zaručené, že deti, ktoré sa nechcú zúčastniť nočnej hry, nebudú do nej nútené.
- Baterka: každé dieťa by malo mať možnosť mať vlastnú funkčnú baterku.
- Terén musí byť deťom známy: v krajine sa musí konať predtým za dňa akcia.
- Dobre vyznačený terén: na vyznačenie terénu sa zvyknú používať kahance v zaváraninových pohároch. Veľmi vhodné a bezpečné je vyznačiť trasu odrazkami. Tie zbierame priebežne počas celého roka, najlepšie sú z pokazených výstražných trojuholníkov, špagátom sa potom pripevnia na stromy a deti ich svojimi baterkami ľahko uvidia.
- Kým začne nočná hra, je veľmi dôležité využiť vhodne čas, kým začne nočná hra. V zime to nie je problém, tma je skoro. V lete treba vydržať dlhšie, kým sa zotmie. Je fajn napr. spraviť táborák a pri ňom ani nezbadáte, ako sa zotmie.
- Po skončení nedať deti hneď spať: po napínavej a vyčerpávajúcej akcii potrebujú deti ešte čas (cca 30 min.) na zotavenie, rozprávanie, výmenu zážitkov, zahriatie pri čaji…
Kde všade sa môžete nočnú hru zahrať
Na každom tábore by mala byť povinná, ale tiež aj na každej rodinnej dovolenke, kde je viacero detí.
Nočná hra sa dá hrať v lete rovnako ako aj počas zimnej lyžovačky.
Ide predsa o to, aby sme boli na čerstvom vzduchu, spolu, spolu niečo zažili. Ide o zážitok, že rodičia a deti sa môžu spolu veľa nasmiať, že sa majú radi, že im je spolu dobre.
Článok k téme: Stach patrí k životu: Cudzí ľudia a noc »»»
(4 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
