Najskôr som sa do habánskeho dvora dostala pri svojich prázdninových potulkách. Neskôr som mala možnosť sa tam opäť vrátiť, pracovne. Vždy mi pripadalo zaujímavé vŕtať sa v tom, čo už bolo dávno, čo už trochu prikryl prach času.
Habáni boli prívrženci náboženského hnutia novokrstencov – anabaptistov. Tak, ako aj iné reformačné prúdy sa sformovali počas búrlivého 16. storočia. Vznikli vo Švajčiarsku, no z domovskej krajiny ich vyhnali a načas sa usadili aj u nás, na Slovensku. Ich dvory nájdeme najmä na Záhorí. Asi najznámejší, doteraz zachovaný, je vo Veľkých Levároch.
Bratské dvory
Ich „dvor“, to nie je v zmysle plot – domček – záhradka. Habánsky dvor je označenie pre malú osadu, ktorú si sami vybudovali a žili v nej ako jedna komunita – cirkevne, politicky, aj hospodársky nezávisle od miestneho obyvateľstva. Prezývku habáni im dali práve domáci, ktorí ich považovali za čudákov. Oni sami sa oslovovali bratia a sestry a svoje osady nazývali bratskými dvormi.
Novokrstenci sa snažili žiť podľa princípov prvotného kresťanstva. V ich spoločenstvách si mali byť všetci rovní, mali spoločné vlastníctvo, na fungovaní celej obce sa podieľali všetci, každý podľa svojich možností. A všetci mali dodržiavať zásady, ktoré boli spísané v „ordnungoch“. Vďaka týmto písaným poriadkom dnes vieme, ako habáni žili.
- Habánsky odev
Rodina bola súčasťou spoločenstva
Týkalo sa to už samotného vstupu do manželstva. Mladý muž musel svoj úmysel oženiť sa najskôr oznámiť staršiemu obce. Predstavenstvo mu následne vybralo tri slobodné dievčatá a z nich si mal vybrať nevestu. Po svadbe rodiny nefungovali ako samostatné jednotky. Boli skutočne súčasťou väčšieho spoločenstva. Všetci naďalej pracovali a vykonávali svoju službu. Muži sa najčastejšie venovali remeslu alebo zamestnaniu, v ktorom boli zruční, prípadne správe dvora. Ženy mali na starosti typicky ženské práce. Mohli byť kuchárkami, učiteľkami, vyrábali odev a dokonca si ich „zvonka“ prizývali ako babice a dojky.
Habánske domy boli priestranné a veľké, postavené tak, aby vyhovovali zdieľanému komunitnému životu. Na prízemí boli spoločné priestory – dielne, učebne, modlitebňa. Takisto strava sa pripravovala v spoločnej kuchyni a podávala sa v spoločnej jedálni štyri krát denne. Pod vysokými strechami boli v celom podkroví menšie izbietky. Boli to spacie komôrky určené zvlášť manželským párom, iné boli vyhradené ako spálne detí, mládeže alebo tovarišov.
A deti?
Tie boli so svojou matkou prakticky len do doby, kým ich dojčila, zhruba do dvoch rokov. A aj ony sa potom zaradili do systému spoločenstva. O malé deti sa starali vychovávateľky v „malej škole“, ako 5-6 ročné nastúpili do „veľkej školy“, kde sa už učili písať, čítať a počítať. U habánov sa každému dostalo vzdelania.
Ich školy mali skutočne dobrú úroveň. Dbalo sa v nich nielen na samotnú náuku, ale učitelia si mali všímať aj zdravotný stav a hygienu detí. V prípade choroby bolo treba takéto deti izolovať od ostatných a starať sa o ne tak, aby čím skôr vyzdraveli. A všetkým deťom bolo treba zabezpečiť pohodlnú obuv a čisté oblečenie.
Školské poriadky
Zvláštnosťou bolo to, že deti do školy nechodili len cez deň, ale trávili spolu s vychovávateľmi aj voľný čas a spávali v spoločných spálňach. Boli to niečo ako malé internáty. Učitelia boli pri deťoch kým nezaspali a takisto ráno, keď vstávali. Deti teda nežili spolu so svojimi rodičmi, ale – platilo to aj tu – boli súčasťou spoločenstva obce. Treba však dodať, že „výchovný systém“ detí a mládeže mali habáni veľmi dôsledne prepracovaný a mohli by sme povedať, že bol na vtedajšiu dobu poňatý pomerne netradične a moderne.
Deťom sa vštepovala úcta k rodičom, k súrodencom a poslušnosť voči starším. Vychovávatelia ich mali viesť k pokore, oddanosti a vôli konať dobré skutky. Vyzdvihovala sa bázeň, múdrosť, usilovnosť, skromnosť, čestnosť a statočnosť. Tomuto sa deti učili, len čo začali hovoriť a v škole sa výchova k týmto cnostiam mala ešte prehlbovať. Napriek istej uniformite, ktorá sprevádzala tento systém, platilo pravidlo, že každého žiaka treba viesť k takej práci, o ktorú má záujem.
Napomenutia pre učiteľov
Učitelia sa nemali zaoberať inými úlohami, len výchovou mládeže. Nemali opúšťať učebňu, ani zverovať deti iným. Inak sa strácal čas potrebný na výchovu a náuku. Veď ak by boli deti samé od seba disciplinované, nepotrebovali by učiteľa. Telesné tresty sa zakazovali, neboli tým správnym výchovným prostriedkom.
Učiteľ mal byť svojim tichým, priateľským a pokojným postojom pre deti vzorom. Mal sa vyjadrovať stručne, jasne a zrozumiteľne. O svojich zverencov sa mal starať tak, ako by to boli jeho vlastné deti – preukazovať im láskavosť, byť k nim priateľský, spravodlivý a trpezlivý. Aj sami učitelia sa mali držať pravidiel etiky: pri stole mali sedieť spôsobne, nebaviť sa šeptom a najmä nerozprávať o veciach, o ktorých je lepšie mlčať.
Výchova bez rodičov
Habánska obec si uvedomovala potrebu starať sa o mládež, pre ktorú zaneprázdneným rodičom zostávalo málo času. Ale predsa, aj keď bola výchova detí u habánov akokoľvek prepracovaná, bola v podstate bez citovej väzby na vlastných rodičov. To bolo tŕňom v oku nehabánov, no za kruté to považovali aj niektorí členovia komunity.
„Ordnungy“ boli priebežne upravované a aj školské a výchovné poriadky sa časom menili. Aby mohli byť rodičia viac so svojimi deťmi, mohli si ich načas brávať poobede k sebe. Ale museli sa im venovať a nenechať ich len tak behať bez dozoru. Dary im mohli dávať len také, o ktoré sa mohli podeliť s inými deťmi. A nesmeli im do školy nosiť víno.
Habáni u nás žili v relatívnom pokoji asi dve storočia. Postupne sa menil ich komunitný systém na rodinný a zaniklo aj spoločné hospodárenie. V čase rekatolizácie však boli donútení vzdať sa svojho vierovyznania. Tí, ktorí ostali, prestúpili na katolícku vieru. Mnohí odišli do Ruska, Sedmohradska a do Ameriky, kde dodnes žijú v spoločných kolóniách.
Foto: autorka
(31 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Večierka pre tínedžerov
