Alebo Aby nám prázdniny nepretiekli pomedzi prsty
Deň letného slnovratu ako predzvesť dlhých teplých dní máme za sebou – leto teda oficiálne začalo – a s koncom školského roka sa pred nami vynorili letné prázdniny. Pre deti túžobne očakávané, pre dospelých snáď s mierne iným nádychom (samozrejme, ak tí dospelí nie sú práve učiteľmi J) . Ako ich ale prežiť tak, aby sme s nimi boli spokojní? A ako pomôcť nám samým ale hlavne našim deťom načerpať z nich čo najviac, intenzívnejšie ich prežiť a odniesť si z nich krásne spomienky? Bez ohľadu na to, či máme ešte dovolenky nadostač, alebo sme si ju už takmer prečerpali pri zabezpečovaní zdravotných potrieb našich detí počas roka, poďme sa teraz (bližšie) pozrieť na to, čo môžeme pre plnosť prázdninových chvíľ urobiť…
Nepodceniť prípravu
Pamätáte si to z detstva? Aj vy ste sa zvykli tešiť na Vianoce už na jeseň? Alebo rátať, koľkokrát sa ešte musíte vyspať a budú tu? A teraz si predstavme, že by sme nevedeli, kedy počas roka Vianoce budú, len jedno pekné ráno by sme sa zobudili a ktosi by nám ráno oznámil „ Dnes je Štedrý deň! “ Aké by to pre nás bolo? Áno, možno by sme ich napriek tomu vedeli pekne prežiť, šli by sme hneď kúpiť stromček, vytiahli ozdoby, možno by sme aj stihli vymyslieť zopár darčekov…ale, nechýbal by nám ten čas pred nimi, čas adventu, radostného očakávania, čas ktorý k nim neoddeliteľne patrí? Je známe, že čas, či námaha ktorú venujeme príprave na určitú udalosť zvyšujú jej dôležitosť a cenu pre človeka … A prázdninové akcie nie sú výnimkou!
Takže, ak sa niekam chystáte, skúste si o tom vopred s deťmi pohovoriť, navnadiť ich, staršie deti do výletných príprav zaangažovať. Ak sa napr. jeden víkend chystáte navštíviť zrúcaniny nejakého hradu – neváhajte, vyhláste domácu súťaž, kto získa najviac informácií o zrúcanine…zadajte úlohy, ktoré majú pri návšteve hradu vykonať, otázky, na ktoré majú pri prehliadke nájsť odpoveď a pod.
Pri spomínanom plánovaní, je samozrejme dôležité načúvať a brať do úvahy názory hlavných prázdninových protagonistov – teda detí. Poznáme ich túžby, ich predstavy o tom, ako by najradšej trávili čas? Majú napr. naše deti kamarátov, s ktorými by sa cez prázdniny rady stretli ? Myslíte, že by bolo možné zobrať na niektorý výlet aj niektorého ich kamaráta? Alebo keď sa už – z rôznych príčin -nedá nikam ísť, čo tak dovoliť dcérke pozvať si domov na noc kamarátky a spraviť si „babský večer“ , alebo pomôcť zorganizovať niečo obdobné u chlapcov…?
Ako bodka za vetou
Príbeh potrebuje svoj začiatok aj ukončenie, hranice, ktoré ho oddelia od iných príbehov. Potrebujeme kontúry, ktoré vymedzia naše výnimočné dni od tých „bežných“. Takže -keď sa nám naplánovaná akcia vydarí, čo s ňou ďalej, ako s ňou naložiť, čo urobiť, keď sa vrátime spokojní domov? Nechať ju len tak? Ako ju zachytiť? Po spoločne naplánovanej a prežitej akcii je dobré urobiť za ňou nejakú tú spoločnú bodku. Zhrňte si, čo ste prežili – v rozhovore (hoc aj pri koláči z nazbieraného lesného ovocia počas výletu), zhodnoťte, zaznamenajte to… Spôsobov akými zvečniť pekné chvíle sa ponúka veľké množstvo. Urobte si napr. kroniku letných víkendov, spoločný spomienkový zošit s nadpisom a pár fotkami s popismi a komentármi, so zoznamom breptov, ktoré na akcii padli, príp. prilepený piesok, mušlička od mora, kamienok z potoka, šiška, čo nám frnkla do nosa J. A ak nemáte fotoaparát – existujú predsa farbičky a ak máte tvorivého ducha alebo ho majú aspoň vaše deti – neváhajte ho využiť… veď toľko fotiek ostalo nevyvolaných, alebo len voľne pohodených v nejednej bežnej domácnosti.
Nezabúdať na atmosféru, ktorú šírime
Ani najlepšie naplánovaná luxusná dovolenka nám nemusí priniesť radosť, ak sa na nej s ľuďmi hádame, alebo po sebe kričíme. Poznáme to – nech sme už kdekoľvek, dôležité je naladenie zúčastnených ľudí…a pre deti je to často naladenie nás dospelých, rodičov, na ktorom veľmi záleží. Keďže vo všedné dni (a nielen vtedy) sme často zavalení prácou, povinnosťami a starostlivosťou o deti, môžeme byť a sme právom vyčerpaní. Ako si pomôcť naladiť sa na správnu nôtu aby sme zvládli byť deťom na plánovanom výlete žiadanými spoločníkmi?
Aby sme ako rodičia boli žiadaní partneri na prázdninové „akcie“ (či už jednodňové výlety a pod.) musíme sa trošku postarať aj o našu duševnú pohodu, „podstúpiť“ akúsi vlastnú „psychoprípravu“. Tu je jeden psychohygienický tip ktorý ponúkajú autorky Čechová, Mellanová a Rozsypalová v učebných textoch Špeciálnej psychológie pre zdravotníckych pracovníkov:
Po príchode z práce všetko nechajte, vyzlečte sa a osprchujte sa. Sprcha bude veľmi účinná, ak si predstavíte, že prúd vody, ktorý po vás steká, odnáša vašu únavu, vyčerpanie, starosti. Ak nemáte sprchu, omyte sa žinkou od hlavy k nohám a predstavujete si pri tom, ako zmývate dennú všednosť, či nepríjemnosti. Dôkladne sa utrite uterákom, ľahko sa oblečte a nachvíľu – stačí 5 minút- sa pohodlne posaďte do kresla alebo si ľahnite na zem. Zavrite oči a pokojne dýchajte nosom. Celá procedúra – umývanie a odpočinok- nemusí trvať viac než 15 minút. Počas tejto doby si nepripúšťajte žiadne starosti (veď ony sa vlastne odplavili s vodou v sprche). Až potom sa pustite do ďalšej práce.
Tak, to je jedna možnosť, ako zo seba „zmyť prach dennej všednosti“. J Možno vy oznáte a praktikujete iné rituály, ktoré sa vám osvedčili a pomáhajú vám neprenášať problémy jednej oblasti života do iných (z pracovnej do rodinnej a pod.).
Maličký tip na záver
Otázka, ktorú nám niekto položí, nás môže inšpirovať, pohnúť k zamysleniu, či napomôcť k sebapoznaniu. Na stránke Českomoravskej psychologickej spoločnosti kedysi jeden autor v rubrike „Špetka nevšednosti“ uvádzal každý týždeň tri nevšedné otázky, odpoveď na ktoré človeku poodhalila čo- to z jeho vnútra. A keďže prázdniny sú pre štipku nevšednosti ako stvorené, ponúkam aj vám ukážku niektorých z nich. Možno by bolo zaujímavé odpovedať si na ne spolu so svojimi blízkymi. Príjemnú zábavu pri seba spoznávaní! 🙂
1. Čo by ste si priali, keby ste videli padať dve hviezdy?
2. O čom Vás nikdy neomrzí rozprávať sa?
3. Ktoré povolanie by najviac pristalo vášmu rodnému menu (priezvisku) ?
Krásne leto pre telo i pre dušu!
PhDr. Mária Humeníková, Psychológ
ilustračné foto: www.myska.sk