Miesto ich pobytu im síce určil zemepán, ale boli oslobodení od platenia daní, nakoľko slúžili nielen ako dodávatelia produktov z pastvín, ale aj ako sprievodcovia v horách, špicľovia, ochrancovia hraníc či vojaci – čo ich oprávňovalo ako jedných z mála poddaných nosiť zbraň. Väčšinu roka žili s celými rodinami v horách na pastvinách, na salašoch.
Ku Kysuciam neodmysliteľne patria aj drotári, ktorých úlohou bolo opravovať hrnce a kuchynský riad, prípadne ponúkať výrobky z drôtu. Ich prácu poznali v Rusku, v USA, v Číne, na Balkáne či v Poľsku. Ešte začiatkom minulého storočia ich bolo vyše 5000. Okrem opravy hrncov opletali nádoby drôtom, vyrábali pasce na myši aj ryby, rôzne košíky, sitá či brnenia.
Salaše sú roztratené po Kysuciach aj teraz – drotárske umenie sa dá vidieť v Považskom múzeu v Budatínskom zámku, kde je špecializovaná expozícia o drotároch. Na Kysuciach sa nesmie obísť Vychylovka: historická úvraťová železnica so starou mašinkou, celé údolie plné starodávnych domčekov s mlynom na potoku, kostolík ako z cukru – veľmi aktívne sprevádzané doplňujúcimi aktivitami a programom, kde sa jednoducho nedá nudiť.