Bežnému Turčanovi netreba prekladať názvy Ober Stuben či Kuneshau . Ich život sa okrem špecifického jazyka odlišoval aj typickými stavbami, ktoré sú dobre viditeľné práve v okolí Hornej Štubne, Skleného a Turčeka. Domy sú úzke, dlhé, na prízemní s maštaľou a čiernou kuchyňou, ktorá ozaj ekologicky vykurovala vrchné, obytné poschodie.
Ak máme hovoriť o Kremnici, v čase svojej najväčšej slávy to bol malý svet vo svete: v mestečku sa ťažilo 9 až 12 karátové zlato a ročne sa vyrobilo okolo 14 tisíc zlatých kremnických dukátov. Vyraziť si taký svoj vlastný je možné aj dnes v Múzeu mincí v priestoroch mincovne na prastarom stroji – samozrejme, už nie zo zlata, iba ak zo svojho. Mincovňa funguje od roku 1328 a dodnes vyrába mince špičkovej kvality. Staré raziace stroje na mince sú síce vyradené, ale stále funkčné a používajú sa na špeciálnu razbu originálnych mincí a plakiet. Všetky možno práve vidieť v múzeu mincovne.
Dejiny peňazí sú v Kremnici späté s banskou činnosťou zameranou na získavanie drahých kovov. Čulý banícky život pulzoval v Kremnici a jej okolí stáročia až takmer do konca 20. storočia. Dnes sú bane opustené, zlikvidované, zavalené či zatopené banskou vodou. Slávnu minulosť tunajšieho baníctva približuje expozícia kremnického baníctva a hutníctva.