Prirodzené hranice regiónu tvorí na východe pohorie Malé Karpaty a na západe rieka Morava, ktorá je zároveň štátnou hranicou s Rakúskom, na juhu Bratislava – Devínska Nová Ves a na severe Malacky.
Dolné Záhorie ako súčasť slovensko-rakúskeho Pomoravia je jedným z najzachovalejších nížinných území v strednej Európe. Počiatky ochrany územia siahajú minimálne do 18. storočia, kedy habsburská panovníčka Mária Terézia začala aktívnejšie chrániť lesné porasty vzhľadom na ich rapídne ubúdanie.
Príroda a krajina
Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty bola vyhlásená roku 1976. Územie začína na ľavom brehu rieky Dunaj Dunajskou bránou a tiahne sa severovýchodným smerom v dĺžke 100 km až k Novému Mestu nad Váhom. Súčasťou pohoria sú druhohorné komplexy s krasovými jaskyňami. Známy je borinský, plavecký, dobrovodský a čachtický kras s početnými jaskyňami. Na severozápadnom okraji chránenej oblasti a je jej súčasťou Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla.
Devínska Kobyla a jej okolie ponúka pestré možnosti trávenia voľného času v každom ročnom období. S nádhernými zákutiami a výhľadmi na rakúske Moravské pole či zrúcaninu hradu Devín je toto územie veľmi atraktívne na pešiu turistiku.
Podobu Devínskej Kobyly formovala erózia, intenzívny odnos hornín, vrásnenia a najmä teplé Bádenské more, ktoré sa tu nachádzalo pred 14 – 16 mil. rokmi Lokalita bola objavená pri ťažbe piesku pre potreby tehelne v Devínskej Novej Vsi, roku 1964 ju vyhlásili za chránené nálezisko a od roku 1995 za Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla s najvyšším stupňom ochrany. Dôvodmi ochrany je najmä výskyt bohatej teplomilnej flóry a fauny (najmä hmyzu); výskyt pieskomilnej kveteny, vďaka ktorým patrí k najvýznamnejším lokalitám na Slovensku. Nemalou mierou sa na formovaní Devínskej Kobyly podieľajú rieky Morava a Dunaj. Ich korytá sa postupne premiestňovali a približne pred 600-tisíc rokmi vznikol ich sútok v oblasti dnešnej Devínskej Novej Vsi.
Zaujímavosti
Masív Devínskej Kobyly, ktorý spolu s rakúskymi Hundheimskými kopcami tvorí západný výbežok karpatského oblúka nazývajú geológovia aj „klenotnicou rozmanitosti geologických javov“. Približne pred 300 miliónmi rokov bolo toto územie súčasťou prakontinentu Pangea, čoho dôkazom sú náleziská žuly vo Veľkom žulovom lome pri Devíne a kryštalické bridlice v okolí Dúbravky.
V nasledujúcich obdobiach bolo toto územie niekoľkokrát zaplavené morom, v ktorom sa tvorili vápence a dolomity (Devínska hradná skala, Weitov lom, Štokeravská vápenka, Sandberg).
Podobu Sandbergu (Pieskového vrchu) formovalo v štyroch geologických dobách praveké more Tethys. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov, ale aj žraločie zuby, pozostatky korytnačiek, kosti tuleňov a zvyšky kostí treťohorných veľrýb ale aj nosorožca, jaskynného medveďa a vtákov. Unikátne sú aj objavy zvyškov treťohorných pliopitekov (vzdialených príbuzných človeka spred 20 mil. rokov) a aj zuby antropoidnej opice dryopiteka. Na Sandberg vedie veľa ciest – turistických cez les, ale aj asfaltová popri rodinných domoch Devínskej Novej Vsi.
Devínska Nová Ves (hovorovo Devínska) sa nachádza 15 km severozápadne od centra Bratislavy. Prechádza ňou 17° východný poludník, leží na úpätí Devínskej Kobyly a západnú hranicu obce tvorí rieka Morava. Pôvodne to bola osada panstva Devín. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1451. V kedysi samostatnej obci, ktorá istý čas niesla aj pomenovanie Chorvátska Nová Ves, dnes žije najväčšia chorvátska menšina na Slovensku a každoročne sa tu v júni koná Festival chorvátskej kultúry. „Devínska“ bola ako mestská časť pričlenená k Bratislave roku 1972, na sklonku rokov 1988 – 1989 tu vybudovali sídlisko.
Severne od Bratislavy, na úpätí Malých Karpát sa nachádza najstaršie mariánske pútnické miesto na Slovensku – Marianka. Už od roku 1377 sem putujú tisíce veriacich, najmä v čase septembrovej Mariánskej púte. Pútnický areál je pamiatkovou zónou pozostávajúcou z 15 národných kultúrnych pamiatok – pútnický Kostol Narodenia Panny Márie zo 14. stor., kláštor zo 16. Storočia prestavaný na kaštieľ, zázračný prameň, Lurdská jaskyňa a krížová cesta.
Marianka sa preslávila aj „zázračným prameňom“, ktorého voda prinavrátila zrak slepému žobrákovi zachraňujúcemu svätú sošky Panny Márie. Nad prameňom stojí baroková Kaplnka Svätej studne. Krížová cesta s 50 postavami pašiového cyklu v životnej veľkosti a 14 kaplnkami je pôsobivo zakomponovaná do prírodného prostredia. Pod krížovou cestou je vybudovaná Lurdská jaskyňa. Obzrieť sa všetko dá nenáročne aj s kočíkom, buď po asfaltovej ceste alebo upravenom kamenistom chodníku.
- Stupavský kostol, zdroj: stupava.sk
V blízkosti obce je prístupné krasové územie Borinský kras s početnými jaskyňami verejnosti neprístupnými. Na vrchole sa okrem skalných foriem vypína zrúcanina hradu Pajštún patriaci do sústavy stredovekých pohraničných hradov chrániacich severozápadné hranice uhorského štátu. Zachovali sa iba zvyšky muriva, medzi ktorými sa dá posedieť a prípadne aj na vybudovaných ohniskách opekať. Najľahší výstup na hrad je z Borinky.
Ďalšou významnou zastávkou po Záhorí je Stupava, ktorá sa ako mestečko spomína už roku 1269. Priamo v centre mesta je Stupavský park s pagaštanovou alejou, kde sa zbieraním gaštanov s deťmi dá na jeseň stráviť hodiny. Súčasťou parku je aj kaštieľ Károlyiovcov spustošený požiarom roku 1947. Následná rekonštrukcia nepriaznivo zmenila jeho vzhľad a v súčasnosti slúži ako domov dôchodcov. Neďaleko parku sa nachádza aj Kostol sv. Štefana uhorského kráľa, zachovalé a funkčné meštianske domy, synagóga.
Asi 15 minút cesty od Stupavy sa nachádza mesto Malacky. Najexotickejšou stavbou v meste synagóga, ktorá je jednou z najkrajších na Slovensku. Budova v typickom maurskom štýle s dvoma vežami a typickými žlto-červenými pásmi sa nachádza sa v centre mesta. Postavili ju v roku 1900 podľa plánov viedenského architekta W. Stiassneho na mieste požiarom zničenej synagógy z roku 1887. V súčasnosti tam má vysunuté sídlo s koncertnou sieňou a výtvarným ateliérom ZUŠ v Malackách.
- Malacky, synagóga, zdroj: Slovakia.travel
Jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách je Farský kostol Najsvätejšej Trojice z 1604 na Dolnom konci. Svojou výškou a nádherným hlavným oltárom prekvapuje Františkánsky kostol z roku 1720. V juhozápadnej časti kostola je umiestnená kaplnka Svätých schodov, symbolizujúca 27 schodov, po ktorých kráčal Kristus v Jeruzaleme k Pilátovi Pontskému. Pod kostolom sa nachádzajú krypty mníchov, významných mešťanov a niekoľkých z posledných Pálffyovcov, ktorí mali svoje sídlo od začiatku 17. storočia v Malackom kaštieli.
História tu dýcha od Čiernej brány cez aleju platanov, fontány, kamennej jaskyne Panny Márie až po pôvodný domček záhradníka a domček vrátnika. V minulosti tu nechýbala prírodná jazdiareň, labyrint, labutie jazierko. V kaštieli po odsťahovaní Pálffyovcov bol internát gymnázia aj armádna nemocnica. V súčasnosti je zrekonštruovaná časť zámku sprístupnená verejnosti, na prehliadky je však potrebné vopred sa dohodnúť. Park je prístupný verejnosti nepretržite.
Ako veľké deti tento výlet zvládnu
Prechádzky po meste a návšteva miestnych pamätihodností sú príjemným spestrením dovolenky rodín s deťmi. Ale nemusíte sa obávať ani výletov do prírody. Prevýšenia nie sú veľké a samotný terén je pomerne pohodlný.
Ubytovanie
Región ponúka bývanie v hoteloch, penziónoch, na privátoch, chatách, či chalupách.
Ako tu stráviť rodinný čas
Bicykle a zas len bicykle. Pôvodný asfaltový chodník Pohraničnej stráže (tzv. „signálka“) z čias železnej opony dnes slúži ako časť Moravskej cyklistickej cesty. Trasa pokračuje cez Devínsku Novú Ves popri Morave cez osadu Devínske jazero, Vysokú pri Morave až do Záhorskej Vsi.
Od roku 2012 je sprístupnený verejnosti aj Cyklomost Slobody ponad rieku Moravu, ktorý postavili v trase historického mostu z čias Márie Terézie a slúži pre dopravu cyklistov aj peších turistov. Aby zachoval svedectvo histórie, oceľový most je postavený ponad zvyšky pôvodného mostu. Vďaka spojeniu Devínskej Novej Vsi so Schlosshofom je cyklomost dôležitým spojovacím článkom regionálnej siete rakúskych a slovenských turistických i cyklotrás. Priamo popod cyklomostom vedie medzinárodná cyklotrasa Eurovelo 13, súčasťou ktorej je i náučný chodník Nivou Moravy.
Tarzania Devínska, asi 100 m od cyklomosta čaká na malých lezcov 6 prekážok vo výške 1 m nad zemou. Pre dospelých je pripravených 346 m dlhá trasa s lanovkami a prekážky až do výšky 10 m. Po športovom výkone sa dá oddýchnuť a osviežiť sa v neďalekom bufete.
Len kúsok, necelé 2 km cez cyklomost, vás očarí zámok Schlosshof, najväčší a najkrajší barokový komplex celej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Pri zámku, ktorý dal postaviť princ Eugen Savojský, sa rozprestiera terasovitá záhrada s fontánami a tisíckami rôznofarebných kvetov. Na zámku sa v pravidelne konali veľkolepé zábavy a navštevovala ho i sama cisárovná Mária Terézia. časom sa stala aj jeho novou majiteľkou, zámok prestavala a rozšírila. Neskôr však upadol do zabudnutia a koncom 19. storočia ho cisár František Jozef venoval armáde.
V súčasnosti je po rozsiahlej rekonštrukcii, vystavených je mnoho dobových exponátov a nechýba ani originálna garbiareň, pálenica, remeselnícke dielne či statok s desiatkami zvierat, na poníkoch sa dá aj povoziť. V areáli zámku je cukráreň a reštaurácia. Čašníci obsluhujú v štýlových dobových odevoch a rozprávajú aj po slovensky.
Poníkov pre malé deti a vychádzky na koni do okolia Malých Karpát, výučbu jazdy na koni pre tých skúsenejších nájdete aj v Marianke, na ľavej strane z hlavnej cesty a za Malackami asi 250 m smer Bratislava – Ranč u Indiánky. Na Biofarme pri Stupave si môžete obzrieť zvieratá a dať dúšok žinčice a pod zub čerstvo upečený chlebík z miestnej pekárne.
20. september 2014 – Piknik & Bike Cyklomost Slobody – Devínska Nová Ves, podujatie pre milovníkov cyklistiky
3. – 5. október 2014 – Deň Zelá 2014 – Stupava, Trojdňový festival Slávnosti kapusty.
11. október 2014 – Jablkové hodovanie – Modra, Pezinok, Senec, Svätý Jur, Malacky, Stupava, Jablonové, Limbach, Dunajská Lužná a bratislavské mestské časti Vajnory, Devínska Nová Ves a Nové Mesto. Podujatie ponúka milovníkom jablkových produktov špeciality v podobe sladkých i slaných koláčov, polievok, ťahaných štrúdlí, kompótov a mnohých ďalších kulinárskych nápadov.
(7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
