Blížia sa veľkonočné sviatky. Viete, ako ich slávili naši predkovia?

Zelený štvrtok

Tento deň symbolicky otvára sviatky Veľkej noci. Kresťania si ním pripomínajú udalosti Poslednej večere, ktorá v cirkvi znamenala ustanovenie svätej omše. Tá je v tento deň ozvláštnená o umývanie nôh, zelená rúcho a zviazanie zvonov na všetkých kostoloch, ktoré sa majú rozoznieť až na Veľkonočnú nedeľu.

Na Zelený štvrtok bolo zvykom pripravovať zelené jedlá, obľúbený bol najmä špenát. V tento deň mali domácnosti za úlohu poupratovať maštale a postarať sa o dobytok, na niektorých miestach sa svätenou vodou kropili maštale.

Veľký piatok

Je zvykom, že kresťania sa na Veľký piatok postia a vyhýbajú sa mäsu. Namiesto omše sa slúžia obrady, ktoré pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Veriaci by sa mali vyhnúť zábave a nájsť si čas na stíšenie.

Podľa tradícií by sa v tento deň nemalo hýbať pôdou, okopávať zem ani sadiť. Gazdinky v tento deň najčastejšie priadli a vyšívali košele.

Gazdinky v tento deň najčastejšie pripravovali strukoviny či múčne jedlá. V domácnostiach sa na nezvykli robiť ťažké práce ani priateľsky sa stretávať.

Prečítajte si aj: A nezabudnite ísť so synmi na prúty

Biela sobota

Tento deň trávili gazdinky predovšetkým v kuchyni, aby pripravili všetko potrebné na Veľkonočnú nedeľu. Zvyčajne sa varili jedlá charakteristické pre jednotlivé kraje.

Najčastejšie to bola šunka, cvikla, chren, bábovka v tvare baránka či hrudka. V mnohých rodinách sa pripravovali aj koláče ako pohostenie pre návštevu a šibačov, ktorých počas veľkonočných sviatkov očakávali. U našich predkov bola súčasťou jedál aj mladá žihľava a púpava.

Pre veriacich sú počas Bielej soboty dôležité predovšetkým večerné obrady. Počas nich sa kedysi zvykli krstiť dospelí, ktorý sa rozhodli vstúpiť do cirkvi. Symbolom liturgií na Bielu sobotu je zapaľovanie ohňa a biele rúcho kňaza.

Veľkonočná nedeľa

Pre kresťanov je veľkonočná nedeľa najdôležitejším dňom v roku. Opäť sa rozozvučia kostolné zvony a veriaci si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, slávi sa slávnostná svätá omša. 

Po dlhom štyridsaťdňovom pôste sa pripravuje slávnostný obed. V minulosti práve počas veľkonočnej nedele zvykli mladé dievčatá pripravovať kraslice, ktoré na druhý deň rozdávali šibačom. Tradíciou bolo, že v tento deň si mohli dospievajúce dievčatá dať na hlavu partu.

V minulosti bolo zvykom, že gazdinky so sebou do kostola priniesli aj košík s jedlom, ktoré im kňaz posvätil. Dnes je veľkonočná nedeľa predovšetkým dňom, keď sa spoločne stretávajú rodiny a celý sviatok tak získal predovšetkým rodinný charakter.

 

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok sa nazýva aj Pondelkom baránka a je pokračovaním slávenia Veľkonočnej nedele. Veriaci tradične navštevujú svätú omšu, po ktorej sa stretávajú s rodinou a blízkymi. U nás sa spája predovšetkým s ľudovými zvyklosťami.

Úlohou chlapcov v tento deň bolo vyšibať a pooblievať dievčatá, aby zostali zdravé a krásne. Za odmenu si z každého domu mali odniesť výslužku v podobe kraslíc a koláčov. Súčasťou tradičných oblievačiek boli aj veľkonočné vinše, ktoré sa v každom kraji líšia.

Dnes sa už od tohto zvyku upustilo. Mladé rodiny dávajú pred šibačkou prednosť výletom, prírode a oddychu. Zvykom zostáva rozdávanie čokoládových vajíčok, ktoré sa však už nedávajú len šibačom, ale všetkým deťom.

Počas veľkonočných sviatkov sa upustilo predovšetkým od rôznych tradícií. Máloktorá rodina sa venuje zdobeniu či rozdávaniu kraslíc, postupne sa ustupuje aj od tradičných jedál či koláčov.

Naopak pribúdajú menej formálne rodinné zvyky. Najmä mladé rodiny sa snažia predovšetkým využiť spoločný čas, ktorý trávia spoločne. Kresťanský význam týchto sviatkov nevymizol, dnes sa mu však venuje menej veriacich, pre ktorých má Veľká noc stále hlboký význam.

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...