Hovorí sa, že najmä pre deti má veľký význam, keď vedia, aké tradície patria k rôznym sviatkom, ktoré si pripomíname počas roka. Problém je, keď sa nám to zvrhne. Príkladom môžu byť práve veľkonočné tradície.
canva
Veľkonočné tradície ako karikatúra
Kedysi sa dala v šibaní a oblievaní vidieť symbolika, ktorej ani nebolo čo vyčítať. Dievčatá sa šibali mladými prútikmi, aby boli svižné, ohybné, zdravé. A plodné. Oblievalo sa, pretože voda má očisťujúci účinok. Mládenci polievali dievčatá, aby boli krásne a zdravé po celý rok. A tie sa im odmenili tradičným vajíčkom, teda symbolom života a na korbáči, ktorí sa chlapci učili zapliesť od svojich otcov, dostali farebnú stužku.
Občas sa zdá, že z týchto nevinných zvykov ostala už len karikatúra. V televíznych správach vidíme už „tradične“ najextrémnejšie podoby veľkonočných obyčajov. Hádzanie dievčat do potoka alebo oblievanie vedrami ľadovej vody zo studne. Mlátenie hrubočiznými korbáčmi, ktoré sa kúpili na jedno použitie. Bez toho, aby si dal ktokoľvek námahu ísť na prúty. Vidíme podgurážených mačov, ktorí by si vzhľadom na promile v krvi mali radšej sadnúť do trávy. Nie za volant.
Už aj malí chlapci majú v rámci zvyklostí za to, že Veľkonočný pondelok je hlavne o získaní čo najväčšieho množstva kupovaných sladkostí. A peňazí. Niet šibačky bez euríčok. Dievčatá by najradšej celé sviatky vymazali z kalendára. Nerozumejú tej myšlienke, prečo by sa mali tešiť na to, že ich niekto príde zbiť. A za to poníženie by im mali byť ešte vďačné.
Najmä v mestách, viac odtrhnutých od dedinských obyčajov, vidíme malých šibačov a oblievačov pomenej. Rodiny čoraz častejšie využívajú tieto dni skôr na výlety a trávenie času v prírode. Niektorí utekajú pred zvykmi na exotické dovolenky.
Keď si pozrieme nejaké reely na sociálnych sieťach, vidíme, že vo svete – stačí aj vo vedľajšej krajine, majú veľkonočné sviatky rôznorodú atmosféru. A možno si povieme, že to „naše“ si môžeme prispôsobiť.
Je to vlastne podobné ako na Vianoce. Tiež to nemusí byť iba o kapustnici, či kaprovi. Ale aj o morke či lososovi. Dôležité je, aby to bolo naše. Môžeme kombinovať niečo, čo sa nám zdá pôvodné, azda aj slovenské, s niečím, čo si za naše prisvojíme.
Tu je niekoľko tipov:
Veľká noc v prírode
Veľká noc je ideálny čas na prvé jarné túry, návštevu lesoparku, výstupu na blízky kopec alebo len prechádzku po okolí. V Taliansku sa tomu hovorí „Pasquetta“ (Malá noc). Veľkonočný pondelok sa tam nesie v znamení výletov, piknikov a spoločného jedenia pod holým nebom s rodinou a priateľmi. Je to deň radosti a oddychu.
Môžeme sa inšpirovať a tak „po našom“ napríklad sa vybrať objaviť niektoré z UNESCO miest. Do zoznamu patria aj drevené kostolíky na východe Slovenska. Ak chceme umocniť kresťanskú atmosféru sviatkov, môžeme sa potúlať po krížových cestách na Slovensku:
Najstaršia a najdlhšia krížová cesta končí v Španej Doline.
Skvostom medzi slovenskými kalváriami je Banská Štiavnica.
Maľovanie vajíčok, výroba jarných dekorácií, venčekov alebo tvorenie z prírodnín je výborný spôsob, ako tráviť čas spolu. Zdobenie vajíčok sa dá považovať aj za niečo naše tradičné. Spôsobov, ako si vajíčka farbiť, je mnoho:
Viete, čo je Ostereiersuche? Deti hľadajú vajíčka, ktoré im „schoval veľkonočný zajačik“. Tento zvyk je dnes známy aj u nás, ale v Nemecku ide o dôležitú a veľmi rozšírenú tradíciu – často spojenú so záhradnou slávnosťou.
Vo Veľkej Británii majú zase „Egg rolling“. Vajíčka sa púšťajú dolu kopcom a víťazí to, ktoré sa najdlhšie nerozbije. Symbolizuje to odvalenie kameňa od Ježišovho hrobu.
Američania majú „egg races“ – deti bežia so surovým vajíčkom na lyžičke v ústach alebo v ruke, bez toho, aby im spadlo.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)