Obdobie pôstu vrcholí práve v tomto týždni a k nemu sa viaže aj množstvo zvykov a tradícií. Mnoho z nich možno poznáte a sú súčasťou vašich rodinných zvyklostí – aj keď možno neviete ich pozadie a dôvod. A mnohé možno nepoznáte, ale stojí za to aspoň o nich vedieť.
Pôstne obdobie je samo osebe zvláštnym časom – okrem zábav boli napríklad zakázané aj šitie. Gradovanie pôstu prichádza vo Veľkom alebo tiež Pašiovom týždni od Kvetnej po Veľkonočnú nedeľu.
Na Kvetnú nedeľu
si veriaci pripomínajú vstup Pána Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali zelenými ratolesťami. Na pamiatku toho sa v kostoloch svätia pučiace výhonky stromov – predovšetkým bahniatka.
Na západnom Slovensku dievčatá nosili vyzdobenú zelenú ratolesť – lesolu, na ktorej boli zavesené kraslice a stužky. Symbolizovala prebúdzanie sa nového života v prírode.
Na Kvetnú nedeľu bolo zvykom aj prvý raz vyháňať dobytok na pašu.
Jedávali sa cestoviny a strukoviny, vyhýbali sa kapuste – z obavy, aby nevyšla do kvetu – a tiež mäsu.
Ženy v tento deň nepiekli z múky z obavy, aby „nezapiekli“ kvety ovocných stromov.
Do kostola prinášali ženy aj nemluvňatá a vydržia s nimi počas celých pašií – tradovalo sa, že sa tak naučia skoro rozprávať a tiež odstaviť od prsníka.
Zelený štvrtok
je pre veriacich dňom Kristovej lásky, prejavenej v Poslednej večeri umývaním nôh a ustanovením Eucharistie.
V tento deň sa po Sláva Bohu na výsostiach odmlčia zvony ako symbol smútku a ticha. Sú nahradené rapkáčmi a klepáčmi, ktoré aj na dedinách mali vyháňať zlé, démonické sily.
Zároveň symbolizovali aj hluk a krik, ktorý sprevádzal Je
žiša na Kalváriu.
Naši predkovia ho symbolicky pripomínali zelenými jedlami: predovšetkým špenátom, ale bežný bol aj šťavel alebo listy mladej žihľavy, ktoré však zároveň mali zabezpečiť zdravie.
Bežne sa však varili cestoviny ako symbol rastu obilia a klasov.
Odporúčalo sa tiež sadiť tú zeleninu, ktorá je zelená a tiež tú, ktorej plody sa „zaviažu“ z kvetov ako tekvicu, hrach, mak, bôb a uhorky.
Tradičnými koláčmi boli v ten deň judáše, ktoré mali podobu upleteného povrazu, na ktorý sa Judáš obesil.
Veľký piatok
bol a je vnímaný ako deň prísneho pôstu o chlebe a o vode, ktorý bez rozdielu dodržiavali aj naši predkovia. V ten deň sa v mnohých regiónoch a rodinách nič nevarilo. Dokonca sa v ten deň neodporúčalo ani hýbať pôdou či niečo sadiť – spájalo sa to s vierou v magickú moc zeme a smútkom zo smrti Pánovej.
To isté platilo o domácich prácach: nezametalo sa, dokonca sa ani nesmelo prať. Tí, čo sú veľmi odvážni a poverčiví, chodili pod zápole a skalné miesta, kde sú podľa tradícií zakopané poklady – niektoré z nich sa počas čítania pašií otvárajú a je možné si nabrať, koľko kto chce. Posledným slovom kňaza sa však skrýša zvykla zatvoriť…
Zvykom bolo aj to, aby sa šli dievčence pod vŕbu česať a tam si od nej pýtali muža: „Vrba, vrba, daj mi muža – červeného ako ruža a bieleho ako kvet – a dobrého ako mäd.“ Odporúčalo sa aj zavčas rána vymočiť si v jarku nohy, aby nemal na nich nik rany, kto si umyl aj tvár, bude celý rok 
pekný a čistý.
Biela sobota
bola ďalším tichým dňom, venovaným rozjímaniu a poklone Ježišovmu mŕtvemu telu. V ten deň bolo niekde zvykom jedávať „biele“ jedlá – ako bielu fazuľu, pokysláky alebo iné mliečne prívarky. Inou tradíciou v jedlách bol chren, šunka, vajíčka a kapusta.
Chren symbolizoval ťažké umučenie Ježiša na kríži. Gazdiné pripravovali jedlá na veľkonočné sviatky – predovšetkým šunku, jahňa alebo zajaca, tradíciou na celom Slovensku boli varené vajíčka. K tomu patrili aj zvykové koláče, napríklad paska – bol to kysnutý okrúhly koláč, ktorého podľa tradície muselo byť v dome upečeného toľko kusov, koľko členov rodiny domácnosť mala.
K tradičným jedlám patrila aj cvikla s chrenom, syrec alebo hrudka, a údené. Väčšina jedál a koláčov sa niesla na požehnanie do kostola po obradoch Vzkriesenia, ale konzumovala sa až na Veľkonočnú nedeľu. Omrvinky z týchto jedál sa zbierali a miešali sa s osivom, aby zabezpečili pevný a zdravý rast. To, čo sa z posvätených jedál nezjedlo, sa muselo spáliť v peci. Hoci bolo dovolené už sadiť, ľudia využili deň na tiché zamyslenie sa.
Veľkonočná nedeľa
je vyvrcholením nielen pôstu, ale aj Veľkého týždňa a pôstneho trojdnia. Je oslavou vzkrieseného Krista a zároveň silným rodinným sviatkom a to natoľko, že žiadne tradičné zvyklosti sa v tento deň nezaužívali.
Bolo však nepísaným pravidlom, že tento deň – keďže je takým veľkým sviatkom – sa nesmelo ani krájať nožíkom ani variť – všetko už malo byť nachystané deň vopred. Pre mládež znamenala táto nedeľa ešte aj inú radostnú udalosť: a to prvú veselicu či zábavu po dlhom pôste.
(8 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
