Via Dolorosa – cesta, po ktorej kráčal Ježiš

Tí, ktorí tam boli, hovoria o ruchu a chaose. V bežný deň ju zapĺňajú obchodníci, ktorí svojimi pokrikmi lákajú turistov, trúbia tu autá, miestni si tu žijú svojim životom. Časť jeruzalemskej krížovej cesty vedie moslimskou štvrťou mesta a tak pútnici prechádzajú typickým arabským bazárom.

V kioskoch sú rozvešané farebné šatky, miešajú sa tu vône čajov, korenín, sladkostí a chlebových placiek, zo suvenírov si možno vyberať – od devociaonálií až po vodné fajky.

Od Piláta…

Napriek tomu má vraj pre veriacich putovanie jeruzalemskou Via Dolorosa silný náboj. Začína sa za jednou z ôsmych brán mesta, za Štefanskou či inak nazývanou Levou bránou.

Tu sú prvé dve zastavenia, ktoré pripomínajú ako bol Ježiš odsúdený na smrť a ako zbičovaný a korunovaný tŕním vzal na ramená svoj kríž. Drevený kríž si tu vyzdvihnú aj mnohí pútnici, ktorí si chcú zakúsiť kráčať touto cestou s ním.

Cesta ďalej prechádza popod oblúk Ecce homo, ktorý je pamiatkou na Pilátov výrok, a následne pomedzi kamenné domy, kde si možno spomenúť, ako Ježiš niekoľkokrát padá pod ťarchou kríža, tiež na Jeho stretnutie s matkou, Šimonom Cyrenejským, Veronikou aj plačúcimi jeruzalemskými ženami.

… ku Golgote

Po deviatom zastavení sa charakter Krížovej cesty mení. Terén stúpa prudko hore, smeruje ku Golgote, k miestu Ježišovej popravy.

Tu stojí Bazilika Božieho hrobu a v tomto starodávnom monumentálnom chráme je možné nájsť posledných 5 zastavení. Svedčia o útrpných okamihoch v závere Ježišovho života, o potupe, keď Mu zvliekali šaty, o bolesti, keď Ho pribíjali na kríž.

Strmými schodíkmi sa dá dostať na najvyššie miesto chrámu, na vrchol samotnej Golgoty, kde je pod prezdobeným gréckym oltárom odhalená skala, v ktorej mal stáť skutočný Kristov kríž. Predstavuje miesto, kde Ježiš dokonal.

V jeho blízkosti je kameň pomazania, zastavenie, kde sňali Ježišovo mŕtve telo z kríža a pred pohrebom ho pomazali olejom.

Monumentálny chrám

Bazilika Božieho hrobu je kamenná stavba monumentálnych rozmerov. Prvý kostol tu dal vo 4. storočí postaviť cisár Konštantín na podnet svojej matky Heleny, ktorá vraj miesto Ježišovho hrobu objavila. Odvtedy patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta kresťanov.

Prvotný  chrám bol neskôr zničený a znovupostavený, pričom k najvýznamnejšej prestavbám došlo v priebehu 11. a 12. storočia. Interiér baziliky mnohí prirovnávajú k labyrintu nepravidelných priestorov, zákutí, dostavieb, výklenkov, schodísk a stĺporadí, s množstvom rôzne vyzdobených kaplniek.

Boží hrob

Po jeho prehliadke však kroky všetkých pútnikov smerujú do centra chrámu, pod vysokú kupolu, pod ktorou je kaplnka Božieho hrobu. Je to vlastne svätyňa, samostatná stavba uprostred Baziliky, pred ktorou sa na vstup čaká v dlhom rade aj niekoľko hodín.

Do vnútra sa však vstupuje len na niekoľko minút. Priestoru vykladanému mramorom dominuje na zemi položená veľká mramorová platňa. Je vyhladená od rúk pútnikov, ktorý sa jej stáročia dotýkajú. Pod ňou sa totiž nachádza Kristov hrob.

Podľa evanjelií uložili mŕtveho Ježiša do hrobky Jozefa z Arimatey neďaleko Golgoty, na miesto, kde sa v tých časoch pochovávalo. Hrobom bol výklenok vo vápencovej jaskyni, s vytesaným hrobovým lôžkom, na ktoré pred dvoma tisíckami rokov položili telo Ukrižovaného a zapečatili ho kameňom.

Tí, ktorí k nemu na tretí deň prišli, našli kameň odvalený a hrob prázdny. Dodnes k tomuto prázdnemu hrobu prichádzajú veriaci všetkých vierovyznaní. Nenachádzajú v ňom však prázdnotu, ale veľkonočné posolstvo o zmŕtvychvstaní Božieho Syna. 

(10 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...