Minulú – Kvetnú nedeľu – sa pre kresťanov začal Veľký týždeň. Dnes, na Zelený štvrtok sa začína tzv. Veľkonočné trojdnie (triduum) – Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota.
Trojdnie pre kresťanov bohaté na symboliku, ale aj pre ľud bohaté na zvyky a obyčaje.
Čo pripomína Zelený štvrtok
V tento deň si kresťania pripomínajú Ježišovu poslednú večeru a ustanovenie sviatosti kňazstva a eucharistie – premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Zároveň zveril apoštolom kňazskú moc známymi slovami „toto robte na moju pamiatku“.
Vo štvrtok prestávajú zvoniť v kostoloch zvony, je to prejav účasti s Kristovým utrpením. Znova sa ozvú až v sobotu, pri slávnostnej vigílií. Namiesto nich sa pri bohoslužbách používajú rapkáče alebo klepadlá (rapkáče majú symbolizovať hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista).
Prečo sa tento štvrtok nazýva zelený? Pramene uvádzajú viacero vysvetlení.
Svoje pomenovanie dostal podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil predtým, ako ho zatkli. Iné vysvetlenie hovorí, že názov pochádza z germánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova greinen – nariekať.
V starej cirkvi sa v tento deň obvykle konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal späť do spoločenstva veriacich. Hriešnici sa podobali suchým ratolestiam, ktoré sa pokáním a rozhrešením zazelenali na strome cirkvi.
Zvyky na Zelený štvrtok
Veľa z nás má tento deň spojený so špenátom. No naši predkovia nejedávali len ten. Jedávali sa aj iné zelené jedlá, podľa možností a počasia, ktoré bolo práve v období, na ktoré pripadla Veľká noc.
Varili sa rôzne šalátové prívarky, žihľava, púpava. Pripravovali sa aj také jedlá, ako šošovicový prívarok či slepé kura a rezance s makom.
Dievčatá sa chodili včasráno, pred východom slnka, česať pod vŕbu, aby mali vlasy husté a dlhé ako vŕba konáre. Starší ľudia si umývali tvár vodou zo studničiek, aby boli zdraví. Okná sa zdobili zelenými halúzkami. Spievali si aj takto:
Vodička čistučká, Kristova matička,
omývaš brehy, korene, omývaj i mňa, biedne, hriešne stvorenie.
Ľudia tiež v tento deň zbierali niektoré bylinky, ktoré mali mať špeciálne liečivé účinky – oman, marunka, pľúcnik. Tie potom dávali do kŕmenia kravkám, aby mali dosť mlieka a dobre dojili.
Počas trvania „zviazaných zvonov“ ľudia sadili hrach, bôb, mak – a verili, že tieto plodiny sa tiež „zaviažu“ a úroda bude dobrá.
V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa podľa našich predkov schádzali strigy. Ich škodlivá činnosť mala byť namierená najmä proti dobytku, a preto natierali večer dvere stajní kolomažou alebo cesnakom.
Na niektorých miestach sa na Zelený štvrtok piekly tzv. judáše – pečivo rôzneho tvaru, potreté medom, ktoré malo symbolizovať falošný Judášov bozk Ježišovi, keď ho zradil.
(3 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Rodičovský príspevok 2025
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
